Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17C-226-2015.pdf
PDF · 93.96 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/226/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V., reg.č. 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ: 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: W. S., nar. XX.X.XXXX, bytom C. nad S. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 987,57 eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 103,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 103,29 eur od 18.9.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.12.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 987,57 eur spolu s úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 115,36 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 987,57 eur od 11.12.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ návrh skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom dňa 8.12.2011 Úverovú zmluvu č. 4112038634 (ďalej len „ÚZ"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 900 eur odporcovi. Odporca sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 39,73 eur splatných v zmysle ÚZ. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb odporcu a spôsob ich započítavania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca vyzvaný listom zo dňa 29.8.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvných pokút (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 UZP. Navrhovateľ ďalej uviedol, že sadzba úroku z omeškania, ktorú si v návrhu uplatňuje vo výške 8,5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 18.9.2013 (pätnásty deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru) + 8 percentuálnych bodov. Úrok z omeškania bol stanovený vo výške 16,71 eur z čiastky 1215,87 eur od 18.9.2013 do 15.11.2013. Napokon navrhovateľ uviedol, že ako to vyplýva aj zo splátkového kalendára, eviduje voči odporcovi dlh vo výške 987,57 eur, z čoho 31,06 eur istina, 127,10 eur úrok,
779,53 zosplatnená istina, 2,49 eur poplatok za vedenie účtu, 11,39 eur poistenie Bill protection, 36 eur upomienka II..
Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené do vlastných rúk dňa 26.5.2015 písomne nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 6.7.2015.
Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 8.12.2011 uzavrel právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako klient úverovú zmluvu č. 41120386345, ktorou sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytnúť odporcovi úver vo výške 900 eur a odporca sa zaviazal splatiť úver v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 42,41 eur s dátumom splatnosti k 15 dňu v kalendárnom mesiaci. Úver bol ďalej poskytnutý pri uvedenej ročnej úrokovej sadzbe 42,34 %, RPMN od 57,5 % do 61,2 %, priemernej hodnote RPMN 26,1 % a celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom vo výške 2365,20 eur. Výzvou k splateniu zostatku úveru zo dňa 29.8.2013 vyzval právny predchodca navrhovateľa odporcu na zaplatenie zostatku úveru vo výške 1215,87 eur najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy, a to z dôvodu omeškania odporcu s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. 4204056792. Podľa listiny označenej navrhovateľom ako „Výpis čerpania, splátok a úhrad“ súd vzal za nesporné, že odporcovi bola suma 900 eur vyplatená dňa 12.12.2011 bankovým prevodom a uhradil spolu sumu 796,71 eur.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 2 OZ v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy uzavretej zo dňa 8.12.2011. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv a súd je toho názoru, že v danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa ustanovení § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Navrhovateľ svoju povinnosť podľa § 497 ObZ splnil poskytnutím peňažnej sumy 900 eur odporcovi dňa 12.12.2011 s tým, že odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi celkovo sumu 2365,20 eur, a to v 60 mesačných splátkach vo výške 42,41 eur. Súd preskúmal predmetnú zmluvu, pričom zistil, že táto neobsahuje zákonom č. 129/2010 predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to konkrétne dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/) a výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. k), aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 42,41 eur v zmluve však nie je nikde uvedená výška splátok istiny a úroku, t.j. aká časť každej mesačnej splátky mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a aká na splatenie úroku. Na nedostatku chýbajúcej obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ nemení nič ani § 1 hlavy 5 UZP, podľa ktorého sa jednotlivé splátky skladajú z úverovej istiny, úrokov a úhrady za poistenie, ak nie je v zmluve alebo úverových zmluvných podmienkach uvedené inak. Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 900 eur a zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené povinné náležitosti, ktorých nedostatok zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal z karty klienta
preukázané, že odporca splatil na úvere sumu 796,71 eur, to znamená že pri výške čerpaného úveru 900 eur, ktorý je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, je povinný zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť istiny poskytnutého úveru, t.j. sumu 103,29 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu v časti uplatňovanej istiny 103,29 eur vyhovel a vo zvyšku žalobný návrh zamietol.
V zmysle hlavy 18 § 1 UZ, ak sa odporca omešká s úhradou splátky, má navrhovateľ právo vyúčtovať mu a odporca je povinný uhradiť poplatok za upomienku vo výške 5 eur v prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade zaslania prvej upomienky poplatok nie je účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok môžu byť odporcovi za jeden kalendárny mesiac účtované max. 2 poplatky za upomienky a iba za upomienky zaslanú v listinnej podobe.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení úverových podmienok vyplýva, že navrhovateľ je oprávnený účtovať odporcovi poplatky za upomienky iba v prípade ich vyhotovenia a zaslania odporcovi. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v súvislosti so zasielaním týchto upomienok vznikli nejaké finančné náklady a nepreukázal ani zasielanie týchto upomienok odporcovi a teda splnenie podmienok na priznanie tohto nároku. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie 36 eur zamietol.
Odporca tým, že neuhradil zosplatnený úver v lehote stanovenej navrhovateľom vo výzve na splatenie celého dlhu, dostal sa nasledujúcim dňom do omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľovi súd okrem nároku na zaplatenie istiny 103,29 eur priznal aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške stanovenej zákonom, t.j. vo výške 5,15 % ročne zo sumy 103,29 eur od 18.9.2013 do zaplatenia a to v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd navrhovateľovi priznal sumu 103,29 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 884,28 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 11 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 89 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech odporcu teda predstavuje 78 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu navrhovateľa) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný odporca. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov neuplatnil, pričom zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.