Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpeného opatrovníčkou A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Jánom Zoričákom, advokátom, so sídlom Lúčna 516/6, 059 35 Batizovce, IČO: 37784773, proti žalovanému: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/X, XXX XX F., za účasti intervenienta: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. -240 zo dňa 27.1.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 199.163,51 eur titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca si v tomto konaní uplatnil sumu 199.163,51 eur na základe mimoriadneho zvýšenia sťaž. spol. uplatnenia, čo odôvodnil tým, že pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení u žalobcu nepredpokladal, bol dňa 7.8.2015 A. A. C. vypracovaný nový znalecký posudok v zmysle vyhl. č. o bolestnom a sťažení spol. uplatnenia, ktorým ohodnotil stav žalobcu na 3450 bodov. Poukázal na cit. vyhl. s tým, že pri určovaní náhrady za sťaž. spol. uplatnenia po zhoršení následkov sa odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodným lekárskym posudkom. Celkový počet bodov podľa lekárskeho posudku teda teraz predstavuje 3450 bodov a žiadal odpočítať 1450 bodov, po odpočítaní teda žalobca žiada 2000 bodov. Hodnota bodu predstavuje 60,- Sk v číselnom vyjadrení. Následky hodné osobitného zreteľa predstavujú sumu 2000 x 60 x 50 = 6.000.000,- Sk. Pri konverznom kurze 30,126 Sk za euro žalobca žiadal žalovaného doplatiť 199.163,- eur. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. bolo priznané žalobcovi, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. - 49 zo dňa 2.2.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove vo veci zo dňa 10.5.2007 z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia bola priznaná suma 4.176.000,- Sk. Odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie čo do zvyšku žalobcovho nároku vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol (a to v rozsahu priznanej sumy za staž. spol. uplatnenia 8.700.000,- Sk) s tým, že odvolací súd v spojitosti so súdom I. inštancie hodnotil daný prípad ako výnimočný prípad hodný mimoriadneho zreteľa s poukazom na nenávratné vylúčenie

žalobcu na plnom osobnom, rodinnom a spoločenskom živote, jeho znemožnenie výkonu, či voľby povolania, voľbu životného partnera, príp. možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Zároveň vyslovil aj tú skutočnosť, že žalobca sa nevenoval vo zvýšenej miere činnosti v kultúrnom, či športovom živote a z tohto pohľadu odvolací súd zvýšenie sťaž. spol. uplatnenia na 100-násobok základného bodového ohodnotenia považoval za neprimeraný. Ďalej uviedol, že skutkovým zisteniam súdu I. st., že sa jedná o osobu mladého veku a že nie je predpoklad zlepšenia jej zdravotného stavu a že sú u tejto osoby nenávratné a trvalé následky, ktoré ani optimálnym liečením nezlepšia jeho zdravotný stav po žiadnej stránke a natrvalo bude žalobca odkázaný na pomoc svojho okolia a tomu podľa odvolacieho súdu zodpovedal 50-násobok zvýšenia odškodnenia za sťaž. spol. uplatnenia.

V číselnom vyjadrení 1450 bodov základného bodového ohodnotenia stanoveného A. G. H. x 50 x 60 Sk predstavuje sumu 4.350.000,- Sk, od ktorej je potrebné odčítať plnenie vedľajšieho účastníka z titulu sťaženia spol. uplatnenia v sume 174.000,- Sk. Výsledná suma tvorí sumu 4.176.000,- Sk, vo výške ktorej odvolací súd rozsudok súdu I. st. vo výroku o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi z titulu sťaž. spol. uplatnenia uvedenú sumu, potvrdil. V uvedenom konaní súdy vychádzali zo znaleckého posudku, ktorým v posudku č. 22/2002 doručenom súdu dňa 5.4.2002 konštatoval u žalobcu trvalé následky (vyhodnotenie z 22.11.2000), a to položka 251 - apalický syndróm, vážne duševné a mozgové poruchy po mozgovom poranení - 1200 bodov, položka č. 295 - expresívna afázia

- strata reči po poranení mozgu - 250 bodov, ďalej možné zvýšenie dvojnásobné podľa § 6 ods. 2 vyhl. 32/1965, vzhľadom k veku poškodeného a rozsahu následkov stanovená suma 2900 bodov. V posudku konštatoval, že vzhľadom na povahu následkov a ich predpokladaný vývoj z hľadiska charakteru a rozsahu poškodenia životne dôležitých orgánov sa jedná o trvalé následky na zdraví u poškodeného A. B. a na otázku, či možno predpokladať vzhľadom na optimálne liečenie a rehabilitáciu, či dôjde k čiastočnému odstráneniu jeho následkov tak, aby sa zlepšila mobilita a samostatnosť poškodeného pri zabezpečovaní svojich osobných potrieb, konštatoval, že vzhľadom na charakter zranenia a následkov bude poškodený trvalo dispenzarovaný a liečený. Vzhľadom na rozsah poškodenia mozgu, ako bol aj opakovane videný pri CT vyšetrení mozgu, nie je predpoklad ďalšej úpravy terajšieho stavu. Následky na motorike poškodeného - pohyblivosť tela, a to hlavne končatín, ostávajú. Zlepšiť sa môže už len koordinácia pohybu a návyk na súčasný stav, mentálny stav poškodeného poklesol na úroveň dieťaťa v predškolskom veku - 6 - 7 rokov), je trvalý a poškodený už môže zlepšiť súčasný stav len návykom na terajšiu situáciu, teda zlepšiť len adaptabilitu na súčasný trvalý stav po úraze. Poškodený natrvalo potrebuje cudziu pomoc pri bežnom živote pri zabezpečovaní svojich potrieb - jedenia, hygieny, obliekania, pohybu, atď. a nebude môcť nikdy dokončiť školské vzdelanie, nebude sa môcť uchádzať o prácu, nebude sa môcť zaradiť do spoločnosti bežných ľudí. Potrebuje trvalú opateru rodiny alebo špecializovaného ústavu. Na otázku, v akom rozsahu sú obmedzené životné úkony poškodeného, znalec odpovedal, že poškodený sa nevie pohybovať, nevie samostatne chodiť, s pomocou je to len niekoľko nekoordinovaných krokov, nevie používať ani invalidný vozík. Nevie používať podľa potreby ruky, nevie sa riadne najesť, obliecť, umyť, urobiť bežné úkony hygieny. Z mentálnych funkcií nevie sa riadne dorozumievať rečou podľa úrovne veku, nevie čítať, písať, nikdy sa to nenaučí. Má defekt pojmotvorby, nepozná farby, nevie pojem čísla. Narastajú emočné výkyvy - agresivita, podráždenosť, nespolupráca. Tieto vymenované, ale aj iné motorické a mentálne defekty hendikepujú poškodeného a vyraďujú z bežného života. Uspokojovanie životných potrieb zvládne len s pomocou iných osôb a len na úrovni dieťaťa. Znalec konštatoval, že trvalé následky od času vypracovania tohto posudku sa nezmenili, došlo k zlepšeniu niektorých funkcií následkom rehabilitácie, podstata a kvantita trvalých následkov ostáva aj s odstupom 27 mesiacov od úrazu a možno považovať tento stav za ustálený.

Znalec A. I. A. v znaleckom posudku č. 6/2002 z hľadiska neurologického konštatoval poškodenie životne dôležitého orgánu - mozgu. Úrazové zmeny v mozgu - mnohopočetné pohmoždenia v oboch mozgových pologuliach, v strednom mozgu, úrazový opuch mozgu a tepnové krvácanie nad tvrdú plenu mozgu spôsobili nenávratné a trvalé zmeny v mozgu, ktorých výsledkom je posttraumatická encefalopathia - obraz difúzneho postihnutia mozgu s prejavmi úbytku psychických funkcií a prejavmi poruchy regulácie hybnosti tela. Psychické zmeny sa prejavujú hlavne v oblasti kognitívnych (poznávacích) funkcií, ako sú učenie, pamäť a myslenie. Jeho mentálny vek je hodnotený na úrovni predškolského veku. Poruchy regulácie hybnosti tela spočívajú vo zvýšenom svalovom napätí na všetkých končatinách, obrnou všetkých končatín s prevahou z pravej strany tela, trasom končatín, mimovoľnými pohybmi tela, poruchou koordinácie pohybov, nemožnosťou chôdze ani stoja a poruchou ovládania močového

mechúra a konečníka. Optimálnym liečením a rehabilitáciou bol dosiahnutý stav, ktorý neumožňuje vzhľadom na rozsah poškodenia mozgu ďalej zlepšiť mobilitu poškodeného, ani ďalšou liečbou a rehabilitáciou nedôjde k zlepšeniu mobility, ani psychických funkcií, ani samostatnosti pri zabezpečovaní osobných potrieb. Neustále bude potrebovať opatrovateľskú starostlivosť, životné úkony sú poškodené výrazným spôsobom, v bežnom dennom živote vyžaduje pomoc pri premiestňovaní, je na vozíčku, sám nie je schopný stáť ani chodiť, vyžaduje pomoc pri bežnej dennej hygiene, obliekaní, jedení, v sociálnej a spoločenskej oblasti nie je schopný navštevovať školu, viaznu rečové prejavy, nebude schopný sa realizovať v akomkoľvek povolaní, ani športe ani pod.. Nebude schopný si založiť vlastnú rodinu a starať sa o ňu. Z neurologického hľadiska nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu vzhľadom na nenávratné a trvalé zmeny v nervovom tkanive mozgu. Liečebne je možné ovplyvňovať zvýšenie svalového napätia, ale ostatné klinické prejavy, čo sa týka obrny, neschopnosti stoja a chôdze i porúch psychických funkcií nemožno zlepšiť. Zhoršenie jeho zdravotného stavu môže vyvolať akékoľvek horúčnaté ochorenie.

Zo znaleckého posudku A. J. C. č. 20/2019 súd zistil, že znalec stanovil u žalobcu následkom úrazu celkovo 4100 bodov, pričom znalec uviedol, že: „ samozrejme chápem, že pre právnu kvalifikáciu je pojem „ustálenia zdravotného stavu“ podstatný, ale z čisto medicínskeho forenzného hľadiska je zrejmé, že poškodený k dnešnému dňu objektívne trpí vyššie uvedenými trvalými následkami, tieto následky sú výlučne následkami utrpeného úrazu a z logického a takpovediac kauzálneho hľadiska mi príde správne hodnotiť rozsah trvalých následkov k dátumu, kedy boli následky detekované a popísané. Je zrejmé, že ak znalci v r. 2002 (posudok č. 22/2002 - A. G. H. a č. 6/2002 A. I. A.) nehodnotili ako trvalý následok ťažké poruchy reči, poruchy okohybných svalov, epilepsiu, únik moču a stolice ..., buď tieto následky prehliadli - čo pokladám vzhľadom na ich erudíciu za vylúčené - alebo ich pokladali za prechodné a predpokladali ich zlepšenie do budúcna, a teda ich hodnotenie v zmysle trvalých následkov za predčasné, alebo skutočne tieto následky prítomné neboli a objavili sa v neskoršej dobe, teda otázkou ustálenia zdr. stavu sa znalci prednostne nezaoberali a v dobrej viere vystavili posudok s obodovaním trvalých následkov k aktuálnemu dátumu.“ Ďalej uviedol: „aj laikovi je zrejmé, že aktuálny zdravotný stav žalobcu je dnes iný ako v r. 2002 a iný ako v r. 2010. K dnešnému dňu je zdravotný stav poškodeného z hľadiska hodnotenia trvalých následkov ustálený, žalobca je dospelý, jeho životná dráha je takpovediac vytýčená, určená, ustálená a nemenná a ďalšie zmeny jeho zdravotného stavu sa neočakávajú. Čo sa týka zdanlivého zlepšenia počas rokov, ktoré uplynuli od úrazu, došlo k adaptácii na úrazom daný stav, zdanlivé zlepšenie zdravotného stavu je prispôsobením sa aktuálnym možnostiam, k čomu výdatne pomohla dlhodobá špecializovaná rehabilitácia zameraná práve na cielenú adaptáciu na úrazom zmenené podmienky.

Podstatou tvrdenia žalobcu v podanej žalobe bola skutočnosť, že jeho zdravotný stav sa ani dlhodobou liečbou a vykonanými operáciami nezlepšil, ba neustále sa zhoršuje. Zo znaleckého posudku č. 23/2021 vyhotoveného znaleckou organizáciou mal súd jednoznačne preukázané, že z objektívnych údajov dostupných v spise je zrejmé, že v žalobe zo dňa 24.3.2015 tvrdenie o zhoršení zdravotného stavu žalobcu sa nezakladá na objektívnych lekárskych podkladoch a že oproti roku 2001 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu A. B., naopak, ku zlepšeniu a stabilizácii jeho stavu napriek ťažkým trvalým poškodeniam, a preto sa znalecká organizácia domnieva, že nie je dôvodné opätovne v tomto konaní posudzovať mimoriadne zvýšenie sťaž. spol. uplatnenia rozhodnutiami v konaní , ktoré sa vzťahujú na tú istú dopravnú nehodu. Aj na otázku súdu, či došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v porovnaní s hodnotením jeho zdrav. stavu v konaní , znalci odpovedajú, že nedošlo k zhoršeniu zdrav. stavu žalobcu v porovnaní s hodnotením jeho zdrav. stavu v konaní . K zhoršeniu zdrav. stavu nedošlo podľa uvedenia znalcov u žalobcu v žiadnom smere. Na otázku súdu, či existujú u žalobcu následky na zdraví v dôsledku dopravnej nehody z 26.12.1999, ktorých vývoj sa pri pôvodnom konaní nepredpokladal, znalecká organizácia uviedla, že na základe zistenia znalcov v pôvodnom konaní môžu jednoznačne povedať, že neexistujú u žalobcu následky na zdraví dôsledkom dopravnej nehody z 26.12.1999, ktorých vývoj sa pri pôvodnom konaní pri hodnotení nepredpokladal. Na otázku súdu, či došlo k zhoršeniu zdrav. stavu žalobcu od r. 2002 vo vzťahu k zdrav. stavu v r. 2020, ako aj k stavu v r. 2015, a ak áno, v akom smere, uviedla znalec. organizácia, že nedošlo k zhoršeniu zdrav. stavu od r. 2002 podľa dostupných lekárskych záznamov a u žalobcu došlo, naopak, ku zmierneniu následkov poranenia a k miernemu zlepšeniu zdrav. stavu v roku 2020 vo vzťahu k roku 2002 a k roku 2015, a to v oblasti mobility, sebaobsluhy, reči a mentálnej výkonnosti.

Splnomocnený zástupca intervenienta v konaní namietal pôvodné rozhodnutie vo veci sťaž. spol. uplatnenia a s tým súvisiace priznanie mimoriadneho sťaž. spol. uplatnenia a v tejto súvislosti poukazoval i na otázku res iudicata vo veci . Súd nemôže a ani nemohol opätovne rozhodovať o zvýšení sťaž. spol. uplatnenia, keďže o tomto už bolo právoplatne rozhodnuté vo vyššie uvedenom konaní, a to aj napriek tomu, že niektoré položky (položky č. 303, 269 a 314c) neboli v pôvodnom konaní zohľadnené, lebo ich neobsahovala žaloba. V kontrolnom znalec. posudku sa súd dopytoval znalcov, či položky 303, 269 a 314c sa hodnotia osobitne, alebo sú zahrnuté pod hodnotením položky 251. Ak sa hodnotia osobitne, znalci mali určiť, kedy sa tieto trvalé následky prejavili a kedy došlo k ustáleniu zdr. stavu žalobcu tak, že bolo možné tieto hodnotiť. Znalci uviedli, že tieto položky sa hodnotia osobitne, pretože ich vznik, prejav a dôsledok na celkový zdr. stav poškodeného nie je zahrnutý v položke č. 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Zároveň však v posudku uviedli, že tieto trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení A. G. H. v posudku z 30.4.2002 a bolo ich možné už vtedy takto hodnotiť. V tejto súvislosti namietala spl. zástupkyňa intervenienta, že nároky uplatnené v tomto konaní sú premlčané. Súd preto prioritne musel preskúmať a prihliadať i na dôvodne vznesenú námietku premlčania v konaní. Z odpovede na 10. otázku znalcami v kontrolnom znal. posudku vyplýva, že i položky, ktoré boli uplatnené touto žalobou a neboli hodnotené v pôvodnom konaní, v pôvodnom konaní mali a mohli byť hodnotené, lebo ich bolo možné už vtedy takto hodnotiť a uplatniť žalobou na súde a trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení v posudku A. H. v r. 2002, preto, ak si ich žalobca neuplatnil žalobou v pôvodnom konaní, ale uplatnil žalobou zo dňa 24.3.2015, boli tieto trvalé následky žalobou uplatnené jednoznačne po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 100, 101 a 106 Obč. zákonníka a súd na vznesenú námietku premlčania prihliadal. Ak takéto trvalé následky pod uvedenými položkami neboli predmetom pôvodnej žaloby, bránila tomu vada alebo neúplnosť pôvodnej žaloby. Nie je však úlohou súdu posudzovať z tohto pohľadu v inom konaní podanú žalobu. Uvedené však neznamená, že súd bude opätovne preskúmavať pôvodné konanie a rozhodovať opätovne o tých istých uplatnených nárokoch. Súd musel pôvodné konanie preskúmavať len v rozsahu nárokov, ktoré sa prekrývali, resp. boli totožné s pôvodne uplatnenými nárokmi. Navyše uvedenému bráni aj prekážka veci rozhodnutej, nakoľko pôvodné právoplatne skončené konanie a rozhodnutie v ňom vydané je záväzné pre všetkých účastníkov konania, ako aj pre súd.

Predpokladom úspešnosti žaloby by mohol byť len zhoršený stav žalobcu (§ 4 ods. 2, § 5 ods. 2 cit. vyhl.), stav žalobcu sa však mierne zlepšil, a to v čase od pôvodného konania (2001 až 2007) až doposiaľ. Vzhľadom na vyššie uvedené závery kontrolného znaleckého posudku je nepochybné, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, nakoľko nepreukázal zhoršenie jeho zdravotného stavu oproti tomu, ako bol tento zistený, hodnotený a napokon odškodnený na základe rozhodnutí Okresného súdu Poprad v konaní pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. - 79 z 10.5.2007. Keďže u žalobcu nenastalo zhoršenie pôvodného poškodenia na zdraví, nebolo dôvodné viesť ďalšie súdne konanie ohľadne sťaž. spol. uplatnenia ani ohľadne mimoriadneho zvýšenia, nakoľko vyhláška nepredpokladá opätovné posudzovanie zdravotného stavu, ani jeho odškodňovanie z titulu sťaž. spol. uplatnenia, ak dôjde k zlepšeniu pôvodného poškodenia na zdraví. V tomto smere ide o striktné dodržanie postupu, že došlo k zhoršeniu pôvodného poškodenia na zdraví a poškodenie, teda trvalé následky sa nepredpokladali pri pôvodnom hodnotení. V danom prípade došlo k zlepšeniu pôvodného poškodenia na zdraví a nenastali žiadne také trvalé následky pri pôvodnom hodnotení posudkami A. H. a A. A., ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení nepredpokladal (§ 5 ods. 2, § 6 ods. 2 cit. vyhl.). Neboli naplnené základné predpoklady pre priznanie mimoriadneho odškodnenia sťaž. spol. uplatnenia.

Už v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. si žalobca voči žalovanému uplatňoval náhradu škody na zdraví, a to aj titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z predmetnej dopravnej nehody, pričom náhrada škody za poškodenie zdravia mu bola priznaná na základe trvalých následkov, ktoré ho podstatným spôsobom obmedzili v jeho ďalšom živote. Následky, ktoré žalobcovi zostali po zraneniach, zhodnotili vo svojich znalec. posudkoch A. H., ako aj A. A. ako súdom ustanovení znalci, pričom v priebehu celého konania (konanie trvalo takmer 6 rokov) v závere týchto znalec. posudkoch neboli zo strany žalobcu nikdy namietané a tvorili podklad pre rozhodnutie súdu vo veci. Napokon

tieto znalec. posudky, čo do objektivity a správnosti nespochybnil ani odvolací súd, ktorý o nárokoch žalobcov rozhodoval v odvolacom konaní. Nie je zanedbateľná skutočnosť, že už v pôvodnom konaní bola žalobcovi priznaná náhrada škody titulom mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaž. spol. uplatnenia vo výške 4.176.000,- Sk, pričom súdy pri rozhodovaní o takto uplatnenom nároku zobrali do úvahy všetky objektívne a znaleckým dokazovaním zistené skutočnosti, ako aj to, že k úrazu žalobcu došlo v mladom veku, že nie je predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu, pre ktorý je natrvalo odkázaný na pomoc svojho okolia, že trvalé následky po úraze viedli k nezvratnému zníženiu kvality jeho osobného, pracovného a spoločenského života, že tieto viedli k nenávratnému vylúčeniu žalobcu na plnom osobnom, rodinnom a spoločenskom živote, k znemožneniu výkonu, či voľby povolania, voľby životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Odškodnenie, ktoré už bolo žalobcovi priznané v rozsahu jeho 50-násobného zvýšenia, zodpovedá závažnosti zranení, ako aj následkom, ktoré boli už v čase pôvodných znalec. posudkov pre žalobcu nezvratnými, a ktoré sa postupom času nezhoršili, ba práve naopak, opakovanými rehabilitáciami došlo k ovplyvneniu následkov v pozitívnom smere.

Vo vzťahu k znaleckému posudku A. C. súd poukázal na to, že tento znalecký posudok je nepreskúmateľný a nezrozumiteľný, keďže znalec si vo veci nielenže nezaobstaral kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobcu, a to nielen od úrazu, ale aj z doby pred úradom až ku dňu vypracovania znaleckého posudku, ale znalecký posudok navyše obsahuje len výpis z piatich lekárskych správ vydaných v r. 2014, 2017 a 2018, pričom sa jedná o správy z očného a urologického vyšetrenia a z Národného rehabilitačného centra v Kováčovej a znalecký posudok neobsahuje ani závery konzultantov, na základe ktorých znalec prijal závery formulované vo svojom znaleckom posudku, čo neumožňuje preskúmať správnosť jeho záveru, keďže nie je ani zrejmé, čo bolo predmetom konzultačných posúdení a nie je zrejmý ani záver konzultantova v tejto veci. Uvedené znalec neobhájil zrozumiteľným vysvetlením ani na pojednávaní pred súdom. Ak by aj súd opomenul záver ten, že predmetnom znaleckého posudku bola úloha stanovená súdom, a to ustanoviť zdravotný stav žalobcu, znalec, napriek tomu, že mu nebolo súdom uložené vykonať zhodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle vyhl. č. , znalec prekročil úlohu zadanú súdom a vykonal bodové hodnotenie sťaž. spol. uplatnenia. K samotnému ustáleniu zdravotného stavu znalec prijal podľa názoru súdu špekulatívny záver, ktorý by v znaleckom posudku, ktorý neobstojí v znaleckom posudku a uviedol, že je zrejmé, že ak znalci v r. 2002 (posudok 22/2002 a posudok 6/2002) nehodnotili ako trvalý následok poruchy reči, poruchy okohybných svalov, epilepsiu, únik moču a stolice, buď tieto následky prehliadli, alebo ich pokladali za prechodné a predpokladali ich zlepšenie do budúcna, alebo skutočne tieto následky prítomné neboli a objavili sa v neskoršej dobe.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd na strane žalobcu, ktorý po ťažkej automobilovej nehode a v dôsledku trvalých zranení si uplatnil finančné sumy, avšak v konaní sa preukázala nedôvodnosť žaloby, aj keď majetková a príjmová situácia žalobcu, ktorý nemôže dosahovať trvalý príjem, neodôvodňuje, aby ho súd zaviazal i v prípade neúspešnosti podanej žaloby na náhradu trov konania protistrane.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Namietal, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, nepresvedčivé a zjavne arbitrárne.

Nie je pravdou, že súd nemôže opätovne rozhodovať o zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže žalobca si v tomto konaní uplatňoval mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia za položky 303,269,314c a 430a. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané a to predovšetkým znaleckým posudkom A. J. C. ako aj znaleckým posudkom znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o., že položky 303, 269 a 314c sa hodnotia osobitne, pretože ich vznik, prejav a dôsledok na celkový zdravotný stav poškodeného nie je zahrnutý v položke č. 251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Znalecká organizácia konštatovala, že A. A. C. vo svojom lekárskom posudku správne postupoval, ak obodoval položky č. 303, 269 a 314c a 430a, ktoré A. H. vo svojom posudku neobodoval. Znalecká organizácia zároveň konštatovala, že A. H. správne nebodoval vyššie uvedené položky, keďže zdravotný stav poškodeného v čase bodového ohodnotenia A. H. ešte nebol ustálený. Je nepochybné, že žalobcovi patrí odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia aj za položky č. 303, 269 a 314c a 430a, pretože bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského má byť vykonané komplexne, so všetkými položkami naraz, a prvýkrát vtedy, ak je ustálený zdravotný stav žalobcu, t.j. v marci 2018. Rovnako je dôvodný aj nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50 násobku za uvedené položky, pretože 50 násobok odškodnenia bol žalobcovi priznaný v konaní pred OS Poprad sp. zn. v spojitosti s KS Prešov za dve položky (251 a 295), pričom sťaženie spoločenského uplatnenia malo byť posudzované komplexne vo vzťahu ku všetkým položkám.

Súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal aj s otázkou premlčania, ktorú považoval za dôvodnú. Podľa vyhlášky , posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Ustálenie zdravotného stavu žalobcu má pre konanie ten význam, že v zmysle platných právnych predpisov v čase ustálenia zdravotného stavu mohlo byť prvýkrát vykonané bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a vtedy sa žalobca mohol prvýkrát reálne dozvedieť o výške náhrady škody pri sťažení spoločenského uplatnenia. Znalecká organizácia LEGE ARTIS s.r.o. vo svojom znaleckom posudku č. 23/2021 uviedla, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v čase ukončenia liečby v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej (14.02.2018 - 28.03.2018) a v porovnaní predchádzajúcich lekárskych záznamov možno povedať, že ďalšie zlepšovanie zdravotného stavu žalobou je nepravdepodobné, a preto znalecká organizácia považuje zdravotný stav v zmysle priamych dôsledkov poranenia za ustálený k marcu 2018. Týmto vyjadrením znalecká organizácia potvrdila, že znalec A. J. C. správne stanovil, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu. Vzhľadom na túto skutočnosť vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, ktorú potvrdili dva nezávislé znalecké posudky, je nepochybné, že vznesená námietka premlčania je nedôvodná.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný aj intervenient.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za účelové.

Intervenient uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadne zhoršenia jeho zdravotného stavu oproti tomu ako bol tento zistený, hodnotený a odškodnený na základe rozhodnutí Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. , sú účelové a ničím nepodložené, keďže v tomto konaní bolo objektívne znaleckým dokazovaním znaleckou organizáciou LEGE ARTIS s.r.o. zistené a preukázané, že tieto subjektívne tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na objektívnych lekárskych podkladoch, nakoľko k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v porovnaní s hodnotením jeho zdravotného stavu v konaní nedošlo, naopak, napriek ťažkým zdravotným poškodeniam, došlo k jeho zlepšeniu a stabilizácii, k zmierneniu priamych následkov poranenia ako aj miernemu zlepšeniu zdravotného stavu od r. 2002, a to v oblasti mobility, sebaobsluhy, reči i mentálnej výkonnosti. Ďalej znalecká organizácia uviedla, že trvalé následky, za ktoré žalobca požaduje priznať náhradu v tomto konaní, sa prejavili už pri hodnotení A. G. H. v znaleckom posudku zo dňa 30.04.2002, a bolo možné už vtedy ich takto hodnotiť. Vychádzajúc preto z týchto záverov posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS s.r.o., je takto

nepochybne zrejmé, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, nakoľko nepreukázal zhoršenie jeho zdravotného stavu oproti tomu, ako bol tento zistený, hodnotený a odškodnený na základe rozhodnutí súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a ani to, že v ním predloženom lekárskom posudku A. C. sú hodnotené také trvalé následky, vývoj ktorých sa v čase pôvodného hodnotenia nepredpokladal, keďže bolo znalecky preukázané a konštatované, že tieto trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení A. H. v roku 2002 a bolo možné už vtedy ich takto hodnotiť. Preto súd správne prihliadol i na vznesenú námietku premlčania. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

V následných vyjadreniach sporové strany zotrvali na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia . S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje. Preto len na zdôraznenie ich správnosti a k odvolacím dôvodom dopĺňa:

V civilnom sporovom konaní platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou žalobcu a žalovaného, a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v konaní je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže byť za základ pre svoje rozhodovanie.

Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, a teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, nakoľko nepreukázal zhoršenie jeho zdravotného stavu oproti tomu, ako bol tento zistený, hodnotený a odškodnený v konaní vedenom pod sp. zn. . Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne preukazujú, že poškodenia zdravia žalobcu boli zistené a konštatované bezprostredne po úraze, trvalé následky po úraze sa od hodnotenia vykonaného v pôvodnom konaní sp. zn. , v ktorom mu bola priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia nezmenili, naopak, čo do rozsahu sa tieto zmiernili, došlo k ich zlepšeniu po absolvovaní opakovaných rehabilitačných pobytov v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej.

Inštitút sťaženia spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v čase prejavenia sa konkrétneho rozsahu nepriaznivých následkov pre budúci život poškodeného. Nepriaznivé následky spočívajú v trvalých zmenách zdravotného stavu a v znemožnení spoločenskej sebarealizácie v porovnaní so stavom pred úrazom. Okamih ustálenia zdravotného stavu je dôležitý najmä pre určenie existencie sťaženia uplatnenia sa v bežnom živote a pre vypracovanie lekárskeho posudku. Lekársky posudok sa podľa vyhl. č. o odškodnení bolestí a sťaženia spoločenského uplatnenia vydá, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Zdravotný stav poškodeného je možné považovať za ustálený, ak sa po liečbe ustáli do tej miery, že je zjavné či a v akom rozsahu ku sťaženiu uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo. V lekárskom posudku lekár ohodnotí vzniknuté sťaženie spoločenského uplatnenia bodmi, z ktorých sa potom vypočíta konkrétna suma ako náhrada za sťaženie uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia je možné konštatovať až po určitom čase, ktorý uplynie od udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia. Je zrejmé, že konkrétny moment ustálenia zdravotného stavu nie je možné určiť všeobecne, pretože moment ustálenia sa líši v každom individuálnom prípade, a to v závislosti od druhu a rozsahu poškodenia, od zdravotného stavu jedinca.

V danom prípade bola ustálenosť zdravotného stavu žalobcu kvalifikovane odôvodnená v kontrolnom znaleckom posudku č. 23/2021 zo dňa 13.9.2021 vypracovanom znaleckou organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. Z uvedeného znaleckého posudku je zrejmé, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo v čase ukončenia liečby v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, teda zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený k marcu 2018.

Nič to však nemení na tom, že podstatným pre posúdenie dôvodnosti a včasnosti uplatneného nároku žalobcom je zistenie, či položka č. 303 - Poúrazová paraparéza a kvadruparéza - hodnotí trvalý následok

na motorike - vôľovom pohybe končatín horných a dolných a značí ich značné vôľové oslabenie pohybu, neschopnosť ich presne ovládať vôľovou a cielene nimi hýbať, položka č. 269 - Traumatická porucha okohybných nervov a okohybných svalov s poruchou binokulárneho videnia - znamená poranenie mozgových centier riadenia a koordinácie pohybov očí tak, aby bolo zachované videnie oboma očami súčasne a položka č. 314c - Neudržanie moča - inkontinencia ťažkého stupňa- položka porovnateľná s poruchou močenia následkom poranenia močových orgánov ťažká. - vôľové udržanie močenia a riadenie spúšťania močenia je komplexná funkcia kôry mozgu - teda vôle a viacerých podkôrových

- mimovoľných centrier, ako aj reflexných miechových centier a jej výskyt je dôsledkom porušenia koordinačných dráh v mozgu, sa hodnotia osobitne alebo sú zahrnuté pod hodnotením položky č. 251

- vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, a ak nie, tak kedy sa tieto trvalé následky prejavili a kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu tak, že bolo možné tieto hodnotiť.

Ako vyplýva z kontrolného znaleckého posudku č. 23/2021 zo dňa 13.9.2021 vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o., tieto položky sa hodnotia osobitne, pretože ich vznik, prejav a dôsledok na celkový zdravotný stav poškodeného nie je zahrnutý v položke č.251 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy, avšak tieto trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení znalcom A. G. H. v roku 2002, a už vtedy ich bolo možné takto hodnotiť.

Žalobca nepreukázal, že v ním predloženom lekárskom posudku A. C. sú hodnotené také trvalé následky, vývoj ktorých sa v čase pôvodného hodnotenia nepredpokladal, keďže bolo znalecky preukázané a konštatované, že tieto trvalé následky sa prejavili už pri hodnotení znalcom A. G. H. v roku 2002 a bolo možné už vtedy ich takto hodnotiť, bez ohľadu na to, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo až v marci 2018. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že položky, na základe ktorých odškodnenia sa žalobca domáha v tomto konaní, bolo možné odškodniť už v čase pôvodného konania sp. zn. , pretože poškodenia zdravia u žalobcu, ktoré tieto položky definujú, boli prítomné už v tomto období a mohli byť prejednané v pôvodnom konaní, avšak pôvodná žaloba tieto položky neobsahovala, neboli uplatnené, pričom v súčasnosti ich už odškodniť nemožno. Námietka premlčania vznesená intervenientom je preto dôvodná.

Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.

Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ).

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a . Žalovaný a intervenient na strane žalovaného boli v odvolacom konaní procesne úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd však v predmetnej veci vzhliadol okolnosti hodné osobitného zreteľa, pričom tieto spočívajú v sociálnych a majetkových pomeroch žalobcu, ktorý je ťažko zdravotne postihnutým dôsledkom dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný. Majetková a finančná situácia žalobcu, ktorý v dôsledku invalidity nemôže dosahovať trvalý príjem, neodôvodňuje, aby ho súd zaviazal na náhradu trov konania protistrane, keďže uloženie povinnosti náhrady trov konania žalobcovi by pre neho mohlo mať veľmi nepriaznivé dôsledky a ohroziť jeho schopnosť uspokojovať základné životné potreby.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).