Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/36/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX B., právne zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 50495721, proti žalovanému: E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX B., právne zast. JUDr. Antonom Wagnerom, advokátom, so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné, IČO: 42031974, o nariadenie neodkladného opatrenia – zákaz vstupovať do obydlia a zákaz priblížiť sa k žalobkyni, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. -25 zo dňa 8.7.2022, takto

rozhodol:

Mení uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol takto:

„I. Súd z a k a z u j e žalovanému E. B. vstupovať do nehnuteľností - obydlia - bytu č. XX, vo vchode XX, na 7. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, postaveného na parcele C-KN č. XXXX/X, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor pre kat. územie B., obec B. na LV č. XXXX.

II. Súd z a k a z u j e žalovanému E. B. približovať sa k žalobkyni A. B. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že tento zákaz nebude platiť po dobu vykonávania jednotlivých oficiálnych úkonov, orgánov činných v trestnom konaní, vrátene súdu, na ktoré bude žalovaný oficiálne predvolaný, avšak len z rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podala dňa 8.7.2022 na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia súdu prvej inštancie. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 24.5.2022, ktorý sa stal právoplatný dňa 24.6.2022, bolo jej manželstvo so žalovaným rozvedené. Ešte počas manželstva boli medzi manželmi hádky, v dôsledku čoho bol žalovaný dňa 22.2.2022 po fyzickom útoku vykázaný zo spoločného obydlia a žalobkyňa bola na lekárskom ošetrení, pretože ju žalovaný škrtil a hodil na zem. Polícia takéto konanie vyhodnotila ako priestupok a vec odstúpila na Okresný úrad Humenné. Následne

po vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia a po rozvode žalobkyňa dúfala, že bývalýmanžel sa uspokojí. Situácia sa však nezlepšila, ale zhoršila. Bývalý manžel ju sleduje, verbálne ju napáda, nadáva jej a žalobkyňa má z neho panický strach. Taktiež sa bojí, že môže hocikedy vstúpiť do ich spoločného bytu, od ktorého má stále kľúče. Zistila, že medzitým už žalovaný bol viackrát v spoločnom byte a zobral si niektoré veci, čo oznámila aj polícii.

Aplikujúc ust. , , , , , , , všetko (ďalej len „“) súd prvej inštancie uviedol, že boli splnené podmienky podľa a súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Podľa okresného súdu bolo preukázané, že v minulosti došlo ku fyzickému napadnutiu zo strany ešte vtedy manžela - žalovaného, pričom tieto fyzické útoky napriek právoplatnému rozsudku a o rozvod zo strany žalovaného prekračujú a presahujú priemernú únosnú mieru naďalej je obava, žeby žalovaný mohol zopakovať fyzický alebo psychický úrok.

Súd mal dôvodné podozrenie z násilia a osvedčené zo samotných skutkových tvrdení žalobkyne, ktoré podporujú predložené listinné dôkazy, a to lekárska správa a potvrdenie polície o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia. Tieto skutočnosti viedli súd k jednoznačnému záveru o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd nariadil neodkladné opatrenie z dôvodu, aby zabránil prípadnému útoku žalovaného na žalobkyňu a ostatné osoby bývajúce v dome, ktorý je vzhľadom na doterajšie správanie sa žalovaného podľa súdu prvej inštancie možné očakávať. Takéto konanie sú prvej inštancie považoval za útok proti telesnej a duševnej integrity žalobkyne, ktorá má právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, pričom toto právo má absolútnu povahu a je silnejšie aj ako právo násilníka na obydlie. Správanie žalovaného vykazuje znaky agresívneho správania umožňujúceho vzbudiť dôvodnú obavu o život, zdravie a duševnú integritu žalobkyne. Podľa súdu prvej inštancie jedine nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému vstupovať do spoločných nehnuteľností možno docieliť, aby jeho fyzické útoky voči žalobkyni prestali.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. a tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalovaný včas odvolanie s tým, že opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná len vtedy, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody alebo inej ujmy, čím dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva a oprávnených záujmov.

Z návrhu žalobkyne však podľa odvolateľa vyplýva, že dôkaznými prostriedkami predloženými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčujú len skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr do dňa 22.2.2022 a ktorými žalobkyňa dosiahla, že žalovaný bol orgánmi polície vykázaný zo spoločného obydlia, pričom toto vykázanie žalovaného docielila na základe vymyslených a nepravdivých vyjadrení a stanovísk, ktoré ale policajný orgán akceptoval.

Podľa žalovaného je nepravdivé tvrdenie žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že keď sa dozvedela o nevere žalovaného, došlo dňa 22.2.2022 medzi nimi ku hádke, pri ktorej ju mal žalovaný fyzicky napadnúť tak, že ju fyzický škrtil, hodil na zem, pričom si poranila ľavý lakeť.

V ďalšom žalovaný popisuje tento incident tak, že žalobkyňa potom, čo si bez jeho súhlasu nahrala na svoj vlastný diktafón jeho telefonický hovor s terajšou priateľkou, zaútočila na neho železným obuvákom, čo pri zásahu uviedol aj policajnej hliadke, ktorú zavolala žalobkyňa a keď sa jej bránil, hodila sa pri odtláčaní o zem, čím vlastne sledovala zámer k tomu, aby zavolala políciu. Policajná hliadka bez toho, aby preverila celú záležitosť vykázala žalovaného zo spoločného obydlia a na odporúčanie policajného orgánu odišla žalobkyňa na pohotovosť, ale ako vyplýva z lekárskej správy z toho dňa, žalobkyňa zámerne neuviedla, že má ťažkú hemofíliu a aj tie najmenšie buchnutia aj dotyky s tvrdšími predmetmi

spôsobujú žalobkyni opuchy a modriny, čo ale ošetrujúca lekárka nemohla vedieť pri jej vyšetrení. Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že dňa 18.1.2022 ležal po ťažkej operácie chrbtice v posteli, kedy mu žalobkyňa chcela násilím vytrhnúť jeho mobilný telefón, na ktorý mu prišla správa. Tým, že následne mu kľakla na chrbát a chcela mu násilím telefón spod hrudníka vytrhnúť s tým, že následne žalobca pohrýzol žalobkyňu do ruky. Tento incident nahlásil žalovaný toho istého večera na Obvodnom oddelení PZ, kde službukonajúci policajti s ním spísali záznam o podaní k vysvetleniu k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ale podľa žalovaného policajný orgán vec ďalej neriešil a vec šla do stratena. K tomuto incidentu predložil žalovaný fotokópiu záznamu z polície zo dňa 18.1.2022 a foto svojej tváre so škrabancami.

Žalovaný potvrdil, že po vykázaní zo spoločného obydlia odišiel bývať na svoju záhradnú chatu, ktorá však nie je prispôsobená na celoročné bývanie. Býva tam doposiaľ, čo malo za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu, k čomu žalovaný priložil lekársku správu. Do spoločného bytu chodil žalovaný po uplynutí doby 14 dní až do nariadenia neodkladného opatrenia len sporadicky za účelom vykonania hygienických potrieb a za účelom dosiahnutia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorej však doposiaľ, kvôli obštrukcii zo strany žalovanej nedošlo. O uvedených tvrdeniach žalovaný predložil fotokópie dôkazu.

Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že by ju mal sledovať a nadávať jej, vyhrážať sa jej s tým, že tieto nie sú doložené žiadnymi relevantnými a hodnovernými dôkaznými prostriedkami, ktorými by žalobkyňa osvedčila skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Žalovaný na to nemá najmenší dôvod, pretože po právoplatnom rozvode manželstva okrem vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá záujem so žalobkyňou vôbec komunikovať.

Na osvedčenie týchto tvrdení žalovaného žalovaný poukazuje na fakt, že napriek tomu, že mu dňa 7.3.2022 skončilo obdobie, na ktoré bol orgánmi polície vykázaný zo spoločného obydlia, sa zatiaľ zo svojej chatky, v ktorej prebýval v tom čase a aj naďalej prebýva do nariadenia neodkladného opatrenia, do spoločného obydlia – bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve nevrátil práve z dôvodov, aby ani náznakom nedával žalobkyni dôvod k hádkam, hysterickým prejavom a vyhrocovaniu už aj tak napätej situácie.

Žalovaný mal za to, že žalobkyňa v tomto konaní hodnoverne a zákonnými a relevantnými dôkaznými prostriedkami nepreukázala vážnu ujmu na právach a právom chránených záujmoch, ktorá jej mala hroziť, ak by nebolo vydané súdom prvej inštancie vyššie uvedené neodkladné opatrenie.

K vyššie uvedenému žalovaný navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže podľa žalovaného týmto neodkladným opatrením dochádza k zásahu do jeho práv nad nevyhnutnú mieru a obmedzuje ho neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah. Zároveň si uplatnil žalovaný voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

K odvolaniu žalovaného žalobkyňa svoje vyjadrenie nepodala.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa , proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný ( ), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia aj mu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné za použitia zmeniť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie ani na zrušenie. Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario).

Súd prvej inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel dôvodiac, že sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie v konkrétnosti, že žalobkyňa podľa jeho názoru dostatočným spôsobom osvedčila naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi, ktoré odôvodňuje využitie ňou požadovaného inštitútu. Osoba povinná z neodkladného opatrenia – žalovaný, odvolaním namietal správnosť tohto záveru.

Odvolací súd za aplikácie ust. z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/é sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, nezistil žiadne procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa .

Ťažiskovou časťou odvolacích námietok žalovaného smeruje voči správnosti skutkových a právnych záveroch, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. a ).

Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a obsahom podaného odvolania námietky odvolateľa v tomto smere vyhodnotil ako opodstatnené indikujúce k odlišnému, v prospech neho vyznievajúcemu rozhodnutiu.

V konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala ochrany pre ňou tvrdenú existujúcu dôvodnú obavu z násilného správania sa odvolateľa voči nej odvodzujúc to ťažiskovo z incidentu zo dňa 22.2.2022, v dôsledku ktorého bol žalovaný po fyzickom a verbálnom útoku na žalobkyňu vykázaný políciou zo spoločného obydlia s tým, že následne po uplynutí 14 dní sa žalovaný do tohto obydlia viackrát vrátil, verbálne jej nadával s tým, že žalobkyňa má z neho panický strach.

Odvolací súd sa po oboznámení s predloženými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, mal za osvedčené, že účastníci sú podielový spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá je uvedená vo výrokovej časti napadnutého uznesenia a do ktorej bolo žalovanému zakázané vstupovať.

Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení teda súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav právnych vzťahov oboch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. V návrhu musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a tie skutočnosti musia hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi stranami je osvedčené aj ohrozenie alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa, ktorému je možno poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa žalobkyne vyplýva z jej obavy z bezprostredne hroziacej ujmy prípadného pokračovania ňou popísaného násilného konania voči nej zo strany žalovaného.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je spravidla potvrdené ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia uvedeného v ustanovení (uloženie povinnosti dočasného nevstupovania do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia) je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou, a to bez ohľadu na to, či v prospech povinnej osoby svedči vlastnícke právo alebo iné subjektívne právo k dotknutému domu alebo bytu. Obmedzenie výkonu vlastníckeho práva malo v tomto prípade legitímny účel. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi, pričom dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverné rozhodnutie, že navrhovateľa osobná integrita vykazuje znaky fyzického a psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby a pod. Ide o inštitút nadväzujúci na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň.

Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd po starostlivom zvážení všetkých zistených skutočností na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom k neosvedčene rozhodnutých, navrhovateľkou tvrdených okolností posudzovanej veci nemožno považovať za splnené zákonné podmienky na využitie požadovaného inštitútu. Povinnosťou súdu je totiž starostlivo zvážiť opodstatnenosť a rozsah navrhovaných obmedzení, ktoré môže uložiť vždy len vtedy, ak nemá vážnejšie pochybnosti o oprávnenosti požadovaného zásahu a tiež takým spôsobom aby neprimerane nezasahoval do práv subjektu, proti ktorému návrh smeruje, keďže jeho nariadenie je spojené so zásahom do vlastníckeho práva, teda jeho opodstatnenosť je potrebné posúvať kolízii z Čl. 20 ods. 4 SR, vychádzajúc z ktorého je možno vlastnícke právo obmedziť vlastníkovi iba v nevyhnutnej miere a z vážnych dôvodov. Právo nakladať s predmetom vlastníctva je totiž jedným zo základných subjektívnych práv vlastníka ( ) i keď je pravdou, že v kolízii s ochranou pred násilným konaním (pokiaľ by samozrejme o predpokladanej intenzite bolo preukázané) je v hierarchii ochranných práv nižšie.

Odvolací súd teda skúmal, či bola osvedčená naliehavá bezodkladnosť potreby úpravy pomerov medzi stranami z hľadiska potreby požadovanej procesnej ochrany.

V konkrétnostiach posudzovanej veci žalobkyňa prostredníctvom ňou predkladaného opisu incidentu zo dňa 22.2.2022, ktorý sa mal odohrať v spoločnom obydlí účastníkov, tvrdila, že zo strany žalovaného došlo k verbálnemu a fyzickému útoku a zároveň tvrdila, že podobné útoky zo strany odvolateľa voči nej sa mali vyskytovať pravidelne pred a po tomto incidente.

Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdené fyzické, či psychické útoky voči nej zo strany žalovaného z obdobia pred incidentom zo dňa 22.2.2022, existenciu takéhoto konania z jej strany pre potreby konania o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k súdu ani v najmenšom neosvedčila (na tieto skutočnosti ani žiadne dôkazy nepredkladala).

Navrhovateľka vychádzajúc z obsahu návrhu osvedčenie násilného konania povinnej osoby odvodzuje od potvrdenia OOPZ o jeho vykázaní z ich spoločného obydlia, ku ktorému však zjavne došlo bezprostredne v nadväznosti na podané trestné oznámenie, ktoré bolo následne z dôvodu, že podanie žalobkyne nenapĺňalo znaky trestného činu, odstúpené na priestupkové konanie, na ktorom bolo žalovanému v skrátenom konaní a bez vypočutia strán uložená pokuta vo výške 20,- eur, pričom voči tomuto rozhodnutiu žalovaný nepodal odpor, ktoré správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným. Všetky tvrdenia žalobkyne, že ju žalovaný po rozvode manželstva sleduje, parkuje tam, kde sa má zdržiavať, vulgárne jej nadáva a vyhráža sa jej, neboli nijako relevantne preukázané a zostali len v podobe deklarácie a tvrdení žalobkyne bez predloženia dôkazov osvedčujúcich tieto skutočnosti.

Odvolací súd sa mal možnosť v čase svojho rozhodovania oboznámiť s lekárskou správou zo dňa 18.1.2022 ako aj s fotografiou tváre žalovaného zo dňa 19.1.2022, ktoré potvrdzujú žalovaným uvádzaný priebeh incidentu zo dňa 18.1.2022, kedy ho po operácii atakovala žalobkyňa so snahou vytrhnúť mu mobilný telefón, o čom svedčí aj správa spísaná na Obvodnom oddelení policajného zboru v Humennom v ten istý deň o podaní vysvetlenia priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a fotografia tváre žalovaného, na ktorých jasne vidno škrabance a naopak z dôkazov predložených žalobkyňou nevyplýva, že by ju mal žalovaný akýmkoľvek spôsobom fyzicky alebo verbálne ohrozovať.

V prospech tvrdení žalovaného svedčí aj okolnosť, že aj keď sa mu dňa 7.3.2022 skončilo obdobie, na ktoré bol orgánmi polície vykázaný zo spoločného obydlia do spoločného bytu so žalobkyňou sa bývať na trvalo nevrátil (aj keď mu v tom nič nebránilo – pozn. odvolacieho súdu), tento byt navštevoval len sporadicky za účelom osobnej hygieny, ktorú v chatke, kde sa po vykázaní zo spoločného obydlia uchýlil, nemohol vykonávať. Pokiaľ žalobkyňa dôvodila tým, že po skončení doby vykázania bol žalovaný viac krát v spoločnom byte, tak takého konanie naopak podľa odvolacieho súdu svedčí o snahe žalovaného vyhnúť sa kontaktu, a teda možnej konfrontácii so žalobkyňou, keď žalovaný vstupoval do spoločného bytu len v nevyhnutnej miere za účelom osobnej hygieny a tento následne opustil, z dôvodu aby nedošlo k vyhrocovaniu napätej situácie.

Z uvedeného konania žalovaného nemožno prijať záver o snahe žalobkyni reálne a cielene ublížiť a už vôbec nie záver, že by svojim konaním mohol u nej vzbudiť obavy o život a zdravie. Naopak tým, že žalobkyňa zamlčala závažné ochorenie (hemofíliu), ktoré spôsobuje to, že aj najmenší kontakt má za následok krvné podliatiny, ktoré u osoby, ktorá netrpí takýmto ochorením možno dosiahnuť len fyzickým násilím, a to pred OČTK ako aj pred lekármi, u ktorých sa podrobila z dôvodu uvádzaného násilia zo strany žalovaného lekárskym vyšetreniam, má za následok nehodnovernosť jej tvrdení a tým neosvedčuje existenciu takého konania žalovaného, ktoré by odôvodňovalo žalobkyňou tak významný zásah, akým je udržateľné obmedzenie vlastníckych práv žalovaného spôsobom požadovaných žalobkyňou, ktorá nielenže neuniesla bremeno povinnosti takéto tvrdenie osvedčiť, ale v priebehu konania aj s inými skutočnosťami sú jej tvrdenia zásadne spochybnené.

Záverom odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia takéhoto charakteru neslúži na vyriešenie majetkových nezrovnalostí medzi zúčastnenými subjektmi a rozhodne nie je prostriedkom,

cez ktorý by bolo možné získať výhody, ktoré tomu - ktorému subjektu nepatria, či ho bezdôvodne zvýhodňujú. Možno však odporučiť strane, proti ktorej návrh smeroval, aby reakciu naň predvídavo zvážila napriek tomu, že pri nariadení neodkladného opatrenia odvolací súd relevantný dôvod nevzhliadol, možnosť aktuálneho spoločného užívania danej nehnuteľnosti, keďže reťazenie možných aj zjavne simulovaných podobných situácii pri vzájomnej komunikácii nemožno vylúčiť pokiaľ si obe strany neuvedomia, že je prioritne v ich záujme ich narušené vzťahy vyporiadať trvalo, a to napr. vyporiadaním zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaniu proti nariadeniu neodkladného opatrenia vyhovel a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietol, zmieniac tak za použitia rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu, ku ktorému neboli splnené zákonné predpoklady na jeho zrušenie, či potvrdenie.

Keďže v danom prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (nejde o návrh na neodkladné opatrenie podané zároveň so žalobou ani v priebehu sporu) odvolací súd v konečnom dôsledku rozhodol tiež o trovách aj prvoinštančného a zároveň odvolacieho konania podľa , a . Úspech zaznamenal žalovaný ako osoba, proti ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeroval, preto mu prináleží plne nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni s tým, že o výške tejto náhrady v súlade s ustanovením rozhodne súd prvej inštancie prostredníctvom súdneho úradníka.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).