Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-46-2015.pdf
PDF · 106.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky S. T., O. B., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej E. T. L. A. O. Č.. X., proti odporcovi I. T., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcemu P. a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. T., L.. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov S. T., L.. XX.X.XXXX S. I. T., L.. XX.X.XXXX, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov I. T., L.. XX.X.XXXX, S. S. T., O. B., L.. XX.X.XXXX, uzavreté K. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. - I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého O. T., L.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 60 Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 29.1.2015 návrh, ktorým žiadala o rozvedenie jej manželstva s odporcom a o zverenie maloletého syna účastníkov O., L.. X.X.XXXX, na čas po rozvode manželstva rodičov do svojej osobnej starostlivosti, o zaviazanie odporcu ako otca dieťaťa prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 60 Eur mesačne a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 16.3.2015 na základe vykonaných šetrení, v prípade rozvodu manželstva účastníkov, doporučil zveriť maloletého O. do osobnej starostlivosti matky, určiť výživné primerané potrebám dieťaťa s prihliadnutím na finančné možnosti otca a upraviť styk ich neobmedzene, ak rodičia dospejú k rodičovskej dohode, doporučoval schváliť rodičovskú dohodu.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo K. XX.XX.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. - I. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX. Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, obaja majú ukončenú strednú školu s maturitou, u navrhovateľky ide o manželstvo druhé, u odporcu o manželstvo prvé, predmanželská známosť účastníkov trvala po dobu 3 rokov, dôvodom uzavretia manželstva bola vzájomná láska.
Okrem maloletého O. žiaden z manželov iné vyživovacie povinnosti nemá.
Navrhovateľka je osobou samostatne zárobkovou činnou od 1.7.2007, túto činnosť má ale pozastavenú od 1.1.2015 do 31.12.2017.
Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2014 vyplýva, že táto v uvedenom roku vykázala príjmy 2.954,88 Eur, výdavky 4.600,64 Eur, základ dane 1.354,24 Eur, daň neuhradila žiadnu.
Od 1.7.2011 na základe dohody o pracovnej činnosti pracovala pre D. O. Q. D..O..M.. T., kde od 1.1.2014 do 28.2.2015 dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 35,08 Eur.
Od 16.2.2015 je zamestnankyňou spoločnosti U. D. K. D..O..M.., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 326,78 Eur.
Ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol odporca zaevidovaný od 29.6.2015, nie sú mu vyplácané žiadne dávky z úradu práce.
Lustráciou v Registri Sociálnej poisťovne, zamestnávateľ odporcu nebol zistený.
Z výpovede odporcu vyplynulo, že tento si zdroj svojich príjmov zabezpečuje formou brigád, z ktorých máva príjmy okolo 200 až 300 Eur mesačne, je vyučený v profesii kuchár - čašník, má ukončenú strednú školu s maturitou, naposledy bol zamestnaný v riadnom pracovnom pomere ako barman v roku 2002, odvtedy nemal uzavretú riadnu pracovnú zmluvu.
Z výpovedí účastníkov súd zistil, že ich manželské spolužitie trvalo 20 rokov, spočiatku bolo harmonické, postupom času sa prejavovali rozpory, keďže odporca zabezpečoval potreby rodiny, bol stále zamestnaný, navrhovateľka mala preto pocit osamotenia, postupom času nemali žiadne spoločné záujmy, spoločné ciele, spoločné témy na rozhovor, ich vzájomné vzťahy postupne ochladli, situácia sa zhoršila aj preto, že odporca začal byť žiarlivý a aj keď sa snažili obaja situáciu zvrátiť a riešiť, došlo medzi nimi k citovému ochladeniu, pričom sa snažili spolupracovať aj s psychológom, tento pokus bol takisto bezúspešný, túto odbornú pomoc vyhľadali spätne pred 4 rokmi, i ich vzájomné vzťahy sa už následne len stále zhoršovali.
Doposiaľ účastníci bývajú v 1,5 izbovom byte a i keď v súčasnosti dokážu vzájomne komunikovať, ich manželské vzťahy sa nezlepšili, intímne spolu nežijú od marca 2014. Náklady súvisiace s bývaním v uvedenom byte vo výške 400 Eur mesačne platia s odporcom napoly.
Okrem vyššie uvedeného 1,5 izbového bytu, ktorý majú účastníci v spoluvlastníctve, v spoluvlastníctve majú aj záhradu v obci B.S., iný majetok žiaden z nich nevlastní.
Maloletý O. koncom školského roka 2014/2015 bol študentom 1. ročníka strednej školy, kde bol hradený poplatok ZRPŠ 25 Eur, príspevok do triedneho fondu 50 Eur, maloletému dieťaťu je hradený poplatok za ISIC kartu, podľa aktuálnych potrieb náklady na učebnice, školské pomôcky, za obedy v školskej
jedálni je mu hradený poplatok 1 Euro na deň, mimoškolským plateným aktivitám sa maloletý nevenuje, zdravotné problémy nemá.
Z výpovede oboch účastníkov vyplynulo, že žiaden z nich nie je ochotný obnoviť manželské spolužitie.
V priebehu konania vo veci účastníci uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie, pričom zhodne žiadali styk odporcu s maloletým neupravovať rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
(3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
(4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
(5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
(2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je nefunkčným, neplní svoj spoločenský účel, nie je tu možné ani reálne očakávať od účastníkov, že do budúcna by mohlo medzi nimi dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia, pričom dôvodom rozpadu manželstva účastníkov sú závažné povahové odlišnosti a odlišné hodnotové rebríčky.
Súd schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému O., keďže dospel k záveru, že táto dohoda je v záujme maloletého a neprieči sa zákonu a odporca vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti je schopný dosahovať príjem umožňujúci platiť mu aspoň rodičmi dohodnuté výživné.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).
Navrhovateľka a odporca toto odvolanie podať nemôžu, pretože práva podať ho sa účinne vzdali.