Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-208-2015.pdf
PDF · 76.11 KB
Case nature
Subarea
1CoE/208/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: X. A., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, H., zvolený zástupca pre doručovanie X. A., J. I. 12, Lučenec, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o vymoženie 605,47 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/788/2014-16 zo dňa 23.01.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Lučenec (ďalej v texte len ako „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 27.06.2006, sp. zn. SR 2544/06 (ďalej len ako „rozhodcovský rozsudok“) bol vydaný v rozpore so zákonom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd považoval zmluvu o úvere uzavretú 07.12.2005 medzi povinnou a oprávneným za spotrebiteľskú zmluvu. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), v zmysle ktorých sa v bode 17. zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, pričom právo výberu je dané žalujúcej zmluvnej strane. Pokiaľ žalujúca zmluvná strana podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na uvedené exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 17. VOP, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť, teda aj rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, pričom sa svojim obsahom prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Z vyššie uvedených dôvodov exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Mal za to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale mal za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskumávanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplné zistenie skutkového stavu, nakoľko oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu oprávneného podala vyjadrenie povinná. S tvrdením exekučného súdu obsiahnutom v odôvodnení napadnutého uznesenia súhlasila. Uviedla, že k žiadnej dohode medzi ňou ako povinnou a oprávneným pri podpise úverovej zmluvy nedošlo, nakoľko rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná, ale bola zapracovaná do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsiahnutých v zmluve. Rovnako podľa jej názoru nedošlo k žiadnej dohode s oprávneným ohľadne miesta rozhodcovského konania, pričom oprávnený naozaj sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde nachádzajúcom sa v mieste jeho sídla, čím by došlo k minimalizácii jeho nákladov a sťaženiu uplatnenia práv povinnej ako práv spotrebiteľa. Mala za to, že v danom prípade došlo k narušeniu rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Uzavrela, že exekučný titul v danom prípade je v rozpore so zákonom, čo zakladá dôvod pre zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 22.05.2014 bol spísaný pred súdnym exekútorom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 27.06.2006, sp. zn. SR 2544/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2006 a vykonateľnosť dňa 20.07.2006. Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená dňa 07.12.2005.
Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 21Er/678/2006 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 27.06.2006, sp. zn. SR 2544/06, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 605,46 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 21Er/678/2006 -63 zo dňa 24.11.2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 42CoE/42/2011-73 zo dňa 31.05.2011.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť, a preto konanie zastaví.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 21Er/678/2006 -63 zo dňa 24.11.2010, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2011 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 42CoE/42/2011-73 zo dňa 31.05.2011. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 21Er/678/2006 -63 zo dňa 24.11.2010 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 42CoE/42/2011-73 zo dňa 31.05.2011, založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.