Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-174-2014.pdf
PDF · 103.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/174/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa Z. Y., narodená X. G. XXXX a o dieťa Z. Y., narodený X. G. XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti U. Y., narodenej XX. P. XXXX, bytom J., X. XX a Z. Y., narodeného XX. mája XXXX, bytom U., E. XXXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/397/2009-43 zo dňa 23.03.2010 vo výroku II. na Z. Y., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné vo výške 27,13 Eur mesačne sa zvyšuje s účinnosťou od 26.09.2014 na sumu 80,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť do 02.01.2015 k rukám jeho matky a od 03.01.2015 k rukám Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, a to vždy do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca dopredu.
II. Mení sa rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/397/2009-43 zo dňa 23.03.2010 vo výroku II. na mal. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX tak, že výživné vo výške 27,13 Eur mesačne sa zvyšuje s účinnosťou od 26.09.2014 na sumu 50,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám jej matky, a to vždy do 15- teho dňa kalendárneho mesiaca dopredu.
III. Za obdobie od 26.09.2014 do 02.01.2015 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na Rastislava Baláža vo výške 250,- Eur; tento dlh je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Za obdobie od 03.01.2015 do 29.07.2015 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na Rastislava Baláža vo výške 535,- Eur; tento dlh je otec povinný zaplatiť k rukám Z. Y., nar. XX.XX.XXXX do 8 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
V. Za obdobie od 26.09.2014 do 29.07.2015 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletú Z. Y. vo výške 382,- Eur; tento dlh je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
VI. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej Z. a maloletého Z. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. septembra 2014 žiadala, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť otca a výživné zvýšil zo sumy 27,13 Eur na sumu čo sa týka Z. 200 Eur mesačne a na Z. na sumu 150 Eur mesačne počnúc dňom 1. decembra 2013. Návrh odôvodnila tým, že zarába 350 Eur mesačne z čoho jej exekútor zráža 50 Eur mesačne a platí nájom za byt vo výške 250 Eur mesačne. Po uhradení týchto poplatkov jej zostane 50 Eur a rodinné prídavky vo výške 46 Eur a teda na živobytie má sumu mesačne 96 Eur. Maloletý Z. navštevuje strednú školu v Lopeji, pričom mesačne precestuje 20 Eur a platí sa mu poplatok do triedneho fondu 5 Eur mesačne. Dcéra Z. navštevuje 7 ročník základnej školy vo Valaskej. Obom deťom je nevyhnutné nakúpiť hygienické potreby, stravu a oblečenie a preto podľa názoru matky, suma výživného tak ako bola stanovená rozsudkom okresného súdu je na dnešné pomery malá. Otec maloletých detí by mal pracovať v Kladne vo firme Lego a od 1. decembra 2013 si neplní svoju vyživovaciu povinnosť a s deťmi sa nekontaktuje.
Otec vo svojom vyjadrení prostredníctvom dožiadaného súdu k návrhu nesúhlasil so zvýšením výživného z 27,13 Eur na 350 Eur dokopy na obe deti; navrhol zvýšiť výživné na sumu 100 Eur dokopy pre obe deti. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť vo výške 50 Eur mesačne si plní pravidelne. Býva v byte so svojou priateľkou, pričom za tento prenajatý byt platí 6.000 Kč mesačne.
Cestovné do práce ho stojí 372 Kč mesačne, spláca pôžičku vo výške 1.300 Kč mesačne. Jeho mesačný príjem v spoločnosti Trenkwalder je 12. až 13.000 Kč mesačne.
Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení pripojil k návrhu matky, keď mal za to, že od poslednej úpravy výživného pre maloleté deti došlo k podstatnej zmene okolností, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výške výživného tak, aby táto výška zodpovedala potrebám maloletých detí, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom obidvoch rodičov.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29. júla 2015, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka maloletých na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu; žiadala zvýšiť výživné na maloletého Z. na sumu 200 Eur a na maloletú Z. na sumu 150 Eur mesačne odo dňa 1. decembra 2013. Matka trvala na zvýšení výživného počnúc 1. decembrom 2013 aj keď návrh na zvýšenie výživného podávala až v septembri 2014. Dôvod, pre ktorý podávala návrh až po 10 mesiacoch je podľa matky taký, že jej ochorela matka, ktorá zostala pripútaná na lôžko a ona spolu so sestrou sa museli o ňu starať. Navrhovateľka býva v prenajatom byte od januára 2012, avšak od novembra 2014 v tomto byte býva už len s oboma deťmi, nakoľko s priateľom, ktorý tam spolu s ňou býval sa rozišla a on opustil tento byť. Matka platí nájomné vo výške 250 Eur mesačne plus dopláca prípadné nedoplatky podľa ročného vyúčtovania. Matka je zamestnaná v spoločnosti SK Catering s.r.o., kde jej hrubá mesačná mzda je 456 Eur, pričom v januári 2015 bola mzda netto 391,73 Eur, vo februári mzda netto 402,33 Eur, v marci mzda netto 396,33 Eur, v apríli mzda netto 396,14 Eur, v máji mzda netto 399,11 Eur a v júni 2015 mzda netto 394,66 Eur. Náklady na cestovanie matka vyčíslila sumou 40 Eur mesačne a náklady na ošatenie stravu a hygienu vyčíslila matka na sumu 30 Eur mesačne. Syn Z. od decembra 2013 do januára 2015 študoval Strednú školu v Lopeji, kde dostával vreckové zo školy 6 až 8 Eur mesačne. Matka hradila synovi cestovné do školy vo výške 20 Eur mesačne a do fondu ZRPŠ matka platí 10 Eur ročne. Maloletá Z. navštevuje Základnú školu vo Valaskej, kde matka hradí ZRPŠ 5 Eur ročne. Maloletú bavia kone a mesačné cestovné za touto voľno časovou aktivitou hradí matka sume 5 Eur mesačne. Náklady na ošatenie, stravu a hygienu matka vyčíslila v prípade oboch maloletých na sumu 15 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Vzhľadom na skutočnosť, že celý príjem matky sa minie na výdavky, matka si musí týždeň po výplate brať zálohu na ďalšie výdavky. Podľa matky posledné stanovené výživné rozsudkom 8P 397/2009, ktorý bol právoplatný dňa 30. marca 2010 už nepostačuje pre zmenu pomerov v prípade
detí, ktoré rastú a majú väčšie potreby. Na záver matka dodala, že odo dňa 01.12.2013 do pojednávania otec maloletých detí zaplatil výživné len jeden krát a to 07.07.2015, kedy zaplatil 50 Eur.
V čase podania návrhu maloletý, počnúc dňom 02.01.2015 plnoletý Z. Y. uviedol, že súhlasí s tým, aby súd pokračoval v konaní o zvýšenie výživného aj po dni kedy dosiahol plnoletosť a počnúc dňom 02.01.2015 žiada pre seba zvýšiť výživné na sumu 200 Eur. Tak ako uvádzala matka stále študuje na strednej škole v Lopeji, kde dostáva štipendium 8 Eur mesačne, pričom toto štipendium celé dáva matke, aby pokryla náklady ich rodiny. Teda jeho náklady na ošatenie, stravu a hygienu vo výške 15 Eur mesačne stále uhrádza matka.
Otec detí Z. Y. na pojednávaní s návrhom nesúhlasil a navrhol zvýšiť výživné na obe deti, na každé zvlášť sumu 40 Eur mesačne. V Kladne býva v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí nájom 6 000 Kč. Doklad o tejto skutočnosti nemá. V byte s ním býva jeho priateľka, ktorá tiež platí nájom 6 000 Kč, teda obaja spolu platia nájom 12 000 Kč. Do roboty musí chodiť MHD a cestovné ho výjde mesačne 500 Kč. Pokiaľ na výsluchu pri dožiadanom súde uviedol, že platí cestovné 372 Kč mesačne, tak to bol mesačný paušál, ktorý sa mu neobnovil a v súčasnej dobe si musí kupovať každý deň cestovný lístok na MHD čo ho stojí 500 Kč mesačne. Nakoľko otec nemal peniaze na vyplácanie výživného matke, tak si musel zobrať pôžičku, ktorú mesačne spláca vo výške 1 280 Kč. Doklad o tom nemá. Pravidelne musí brať lieky na vysoký tlak vo výške 30 Kč mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť ako voči Z. a Z. nemá. Jeho príjem v decembri 2013 bol 11 532 Kč a za obdobie od januára - decembra 2014 mu bolo vyplatených 158 979 Kč a za obdobie od januára do júna 2015 vrátane mu bola vyplatená mzda netto 83 145 Kč. Iný zdroj príjmu otec nemá. Na záver otec uviedol, že od decembra 2013 výživné uhrádzal, nepravidelne zaplatil sumu okolo 300 Eur, avšak doklad má len na úhradu 50 Eur dňa 07.07.2015.
Kolízny opatrovník sa pridržal písomného vyjadrenia a navrhol výživné zvýšiť podľa možností a schopností otca.
V čase rozhodovania súdu je matka detí zamestnaná s príjmom netto 396,72 Eur mesačne. V súčasnej dobe už plnoletý Z. Y. dostáva štipendium vo výške 8 Eur mesačne. V prípade otca, ktorý je zamestnaný v inom štáte súd vychádzal z kurzu platnému ku dňu rozhodovania súdu t.j. ku dňu 29. júla 2015, kde 1 Eur = 27,066 CZK. Otec detí je zamestnaný v spoločnosti Trenkwalder, a.s., pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1/2014 do 12/2014 činil 13.224,08 Kč čo je 488,59 Eur mesačne, a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1/2015 do 6/2015 činil 13.857,50 Kč čo je 511,99 Eur mesačne netto.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p."), rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov.
Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.
Matka detí svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloleté deti. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je v danom prípade otec maloletých, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.
Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane detí tým, že sú od posledného rozhodovania súdu starší, plnoletý syn sa stal žiakom strednej školy, pričom momentálne ukončil 2. ročník. Zo zmeny pomerov vyplývajú vyššie náklady, ktoré matka detí mesačne má, a ktoré súvisia predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú a jej plnoletého brata, so zabezpečovaním ich výživy, a tiež so zabezpečovaním školských a mimoškolských aktivít. Uvedená zmena pomerov sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej výške nepostačuje.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P 397/2009-43 zo dňa 23. marca 2010, právoplatným dňom 31. marca 2010, odkedy ubehla doba 5 rokov, za ktorú došlo k zmene pomerov na strane detí, ale najmä na strane povinnej osoby - otca. Zmena pomerov na strane matky spočíva vo zvýšení jej mesačného príjmu. V čase poslednej úpravy matka dosahovala príjem vo výške 170 Eur. Toho času dosahuje príjem vo výške 396,72 Eur netto. Matke nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Zmena pomerov však nastala aj na strane detí, ktoré sú o päť rokov staršie, v dôsledku čoho vzrástli aj ich potreby a
výdavky s nimi spojené. Najvýraznejšia zmena pomerov nastala na strane otca a spočíva vo zvýšení jeho príjmu. V čase poslednej úpravy výživného dosahoval príjem vo výške 100 až 150 Eur netto. Toho času dosahuje príjem zo závislej činnosti vo výške 511,99 Eur netto. Nepribudla mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť.
Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd preto zvýšil výživné na maloletú Z. zo sumy 27,13 Eur na sumu 50 Eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca, ktorého príjem zo závislej činnosti sa zvýšil. Súd tiež zvýšil výživné na plnoletého Z. zo sumy 27,13 Eur na sumu 80 Eur mesačne, ktoré súd považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca, ktorého príjem zo závislej činnosti sa zvýšil. Súd vychádzal z príjmu otca netto 511,99 Eur a zohľadnil mu výdavky na bývanie vo výške 222 Eur mesačne, cestovné 18 Eur mesačne a tiež sumu 30 Eur (rovnakú ako v prípade matky a týkajúcu sa ošatenia, stravy a hygieny otca za kalendárny mesiac). Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd neprihliadol na úver, ktorý otec spláca. Z príjmu 511,99 Eur súd teda zohľadnil výdavky 270 Eur. Zo zvyšku tejto sumy t.j. 241,99 Eur súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 130 Eur mesačne (80 Eur + 50 Eur). Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec detí nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že nová výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami oboch detí. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.
Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rovnako tak súd postupoval aj v prípade stanovenia dňa od kedy sa výživné zvýšilo. Súd zamietol návrh matky priznať zvýšené výživné odo dňa 1. decembra 2013, nakoľko starostlivosť matky o ležiacu matku nie je podľa názoru súdu dôvodom hodným osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne pred dňom podania návrhu. Matka sama uviedla, že starostlivosť o svoju matku vykonávala so svojou sestrou a teda súd má zato, že matke nič nebránilo podať návrh na zvýšenie výživného skôr ako 26. septembra 2014. Na základe týchto skutočností súd priznal zvýšené výživné len odo dňa podania návrhu na súd t.j. odo dňa 26. septembra 2014.
Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P 397/2009-43 zo dňa 31. marca 2010 vo výroku o výživnom na maloletú Z. a plnoletého Z..
Vzhľadom na zvýšenie výživného vznikol otcovi, ktorý na maloletého Z. neprispieval žiadnou sumou, za obdobie od 26. septembra 2014 do 2. januára 2015 dlh vo výške 250 Eur, na zaplatenie, ktorého zaviazal súd otca v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky.
Vzhľadom na zvýšenie výživného vznikol otcovi, ktorý na maloletú Z. neprispieval žiadnou sumou, okrem výživného dňa 7. júla 2015 vo výške 25 Eur, za obdobie od 26. septembra 2014 do 29. júla 2015 dlh vo výške 382 Eur, na zaplatenie, ktorého zaviazal súd otca v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky.
Vzhľadom na zvýšenie výživného vznikol otcovi, ktorý na už plnoletého Z. neprispieval žiadnou sumou, okrem výživného dňa 7. júla 2015 vo výške 25 Eur, za obdobie od 3. januára 2015 do 29. júla 2015 dlh vo výške 535 Eur, na zaplatenie, ktorého zaviazal súd otca v lehote do 8 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám plnoletého Z..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú účastníci konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.