Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/276/2015

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa Y.. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. S., Y. XXXX/XX, štátny občan SR, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, IČO: 47 232 811, proti odporcovi Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - bytu číslo 10 nachádzajúcemu sa vo vchode 28 na 4. poschodí obytnej budovy so súpisným číslom 1410 postavenej na parcele číslo 1118, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 647/13614, zapísanému na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenému Okresným úradom S. S., katastrálny odbor, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území U., obec S. S., okres S. S. vo vlastníctve navrhovateľa, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 19. 03. 2008 uzavretej medzi navrhovateľom ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom.

Súd u k l a d á navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podal na súd návrh na začatie konania o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 19. 03. 2008 uzavretej medzi navrhovateľom ako záložcom a odporcom ako záložným veriteľom.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania o nariadenie predbežného opatrenia n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01. 07. 2015 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal nariadenia predbežného opatrenia tak, aby súd odporcovi nariadil zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti - bytu číslo 10 nachádzajúcemu sa vo vchode 28 na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom 1410 postavenom na parcele registra „C“ s parcelným číslom 1118 o výmere 280 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/1 z celku, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 647/13614, zapísanému na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenému Okresným úradom S. S., katastrálny odbor, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území U., obec S. S., okres S. S. vo vlastníctve navrhovateľa. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 19. 03. 2008 došlo medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom ako záložcom k uzatvoreniu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy, ktorou bolo na zabezpečenie pohľadávky odporcu zriadené záložné právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti ako zálohu. Podľa čl. 7 a čl. 15 Všeobecných obchodných podmienok a čl. 5 Obchodných podmienok pre poskytovanie úverov, záložnou zmluvou mala byť zabezpečená pohľadávka A. C. a I. C. ako dlžníkov zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2008 spolu s nákladmi banky súvisiacimi s úverom, poplatkami a odmenami banky, úrokmi z omeškania, zmluvnými pokutami, úrokmi a ostatnými čiastkami dlžnými

podľa úverovej zmluvy. Zriadené záložné právo malo zabezpečovať aj pohľadávku, ktorá vznikne na základe alebo v príčinnej súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien a dodatkov, ďalej záväzok dlžníka, ktorý vznikol, resp. vznikne z iných právnych úkonov banky alebo dlžníkov, ako aj pohľadávku, ktorá vznikne v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, pohľadávku a jej príslušenstva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Záložné právo malo zároveň zabezpečovať pohľadávku aj po zmene obsahu záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere alebo pohľadávku vzniknutú neuhradením záväzkov dlžníka zo zmluvy o úvere, ako aj pohľadávku s príslušenstvom vzniknutú na základe zmeny právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere alebo nahradením záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy novým záväzkom. Určenie zabezpečovanej pohľadávky takýmto spôsobom považuje navrhovateľ za nedostatočné, čo spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť záložnej zmluvy. Navyše v čase podpisu úverovej zmluvy a záložnej zmluvy neboli navrhovateľovi, A. C. a I. C. poskytnuté komplexné informácie o uskutočňovaných úkonoch. Jednou z podmienok poskytnutia úveru bolo uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Keďže zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť bolo súčasťou zmluvných dojednaní zmluvy o úvere zo dňa 19. 03. 2008, nejednalo sa o individuálne dojednanú podmienku. Dlžníci ako spotrebitelia si túto podmienku osobitne nevyjednali, mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam. Navrhovateľ neprijateľnosť vidí taktiež v tom, že veriteľ sa môže v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky rozhodnúť pre výkon záložného práva, pričom ex offo kontrola súdu tu absentuje. Vzhľadom na uvedené môže nastať situácia, kedy si odporca vymôže celú pohľadávku prostredníctvom výkonu záložného práva, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by bol navrhovateľ ako spotrebiteľ povinný zaplatiť v prípade existencie náležitého súdneho preskúmania zmluvných dojednaní. Navrhovateľ má s poukazom na uvedené skutočnosti za to, že dojednanie úverovej zmluvy a zabezpečenia úveru záložným právom na nehnuteľnosti je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21. 05. 2015, ktorým boli navrhovateľovi vznesené nároky na výkon záložného práva, je dôvodná obava, že odporca pristúpi k začatiu záložného práva skôr, ako bude v konaní pred súdom vo veci samej právoplatne rozhodnuté o návrhu navrhovateľa. Návrhom vo veci samej sa bude navrhovateľ domáhať určenia neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere a Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti a rozporu so spotrebiteľským právom. Dôvodnosť nariadenia predbežného opatrenia je podľa navrhovateľa daná predovšetkým povahou práva navrhovateľa ohrozeného výkonom záložného práva, a to vlastníckeho práva. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva do právoplatného skončenia konania. Táto potreba je daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom, v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech v konaní vo veci samej nemohol viesť k obnoveniu pôvodného stavu veci, prípadne len s mimoriadnymi ťažkosťami. Potreba dočasnej úpravy pomerov je o to nástojčivejšia, že predmetom záložného práva je nehnuteľnosť, ktorá slúži ako obydlie navrhovateľa, ktorý by v dôsledku výkonu záložného práva prišiel o svoje bývanie.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov / ďalej len „O.s.p.“/, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 4 O. s. p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Účelom občianskeho súdneho konania je zaistiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov občanov. Na splnenie tohto účelu nestačí vždy čakať až do právoplatnosti rozhodnutia, nakoľko pomery často vyžadujú, aby boli vykonané určité dočasné opatrenia. Úpravou predbežného opatrenia zákon umožňuje rýchle a pružné riešenie takej situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme rýchlej a účinnej ochrany fyzických či právnických osôb. Predbežného opatrenia sa môže domáhať ten, kto aspoň osvedčí, že mu patrí nárok, k ochrane ktorého predbežné opatrenie smeruje. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je potreba, aby ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu vo veci samej, resp. ešte aj pred začatím konania vo veci samej, boli dočasne upravené pomery účastníkov. Kedy sú tieto podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené, ponecháva zákon na úvahe súdu. Úvaha súdu o naliehavosti predbežnej úpravy však nie je svojvoľná, ale musí byť podložená aspoň osvedčením takých skutočností, ktoré spravdepodobňujú záver o tom, že bez predbežného opatrenia by mohlo byť právo navrhovateľa ohrozené. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak

- sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi,

- tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,

- táto dočasná úprava je potrebná,

- sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav,

- sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).

Nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. ).

V danej veci súd z výpisu z listu vlastníctva zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade S. S., katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v katastrálnom území U., obec S. S., okres S. S., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, a to bytu číslo 10 nachádzajúceho sa vo vchode 28 na 4. poschodí obytnej budovy so súpisným číslom 1410 postavenej na parcele číslo 1118, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 647/13614.

Z listinných dôkazov pripojených k podanému návrhu mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 19. 03. 2008, ktorej predmetom je vyššie uvedená nehnuteľnosť.

Z predloženého Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 21. 051. 2015 súd zistil, že pohľadávka z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19. 03. 2008 sa stala splatnou v celom rozsahu dňa 27. 02. 2015. Odporca týmto navrhovateľovi oznámil, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. V prejednávanej veci súd skúmal dôvodnosť predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že účelom návrhu

navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva zo strany odporcu by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Keďže navrhovateľ sa vo veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, je nesporné, že navrhované predbežné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neprináleží súdu posudzovať, do akej miery môže byť navrhovateľ v konaní vo veci samej úspešný, pretože nariadenie predbežného opatrenia má mať za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (v ktorom navrhovateľ nemusí byť úspešný), nebol zo strany odporcu realizovaný eventuálny výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia navrhovateľa v konaní vo veci samej, prípadne k ohrozeniu realizácie eventuálneho súdneho rozhodnutia (v prípade, ak by bol v konaní vo veci samej úspešný) (viď uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 16. 07. 2013).

Na základe uvedených skutkových a právnych skutočností, pokiaľ ide o výkon záložného práva zo strany odporcu, súd považuje za osvedčené nebezpečenstvo reálne hroziacej ujmy, ako aj dôvodnosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania do rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku realizácie výkonu záložného práva by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Nariadený rozsah predbežného opatrenia je podľa názoru súdu primeraný, nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne odporcovi žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmenil - záložné právo naďalej existuje a dočasne pozastavený je len jeho výkon.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je možné vyhovieť. Preto súd o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia navrhovateľ nepodal návrh vo veci samej a nejedná sa o konanie, ktoré by súd mohol začať v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. z úradnej moci, súd navrhovateľovi podľa § 76 ods. 3 O.s.p. uložil povinnosť podať návrh vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti zákonné ustanovenie § 77 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže navrhovateľ, ktorý mal v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia plný úspech, si náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch (2) vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.