Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-259-2015.pdf
PDF · 87.23 KB
No categories available
16C/259/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 35 724 803, zastúpený: C. K., B..r.o., W. X,. A., IČO: XX XXX XXX proti žalovanej: Ž. T., N.. XX.XX.XXXX, A. W., X. V. XX, C.. Č.. Č., Ú. N. R., Č. Y. K.É. A., F.. S. XXX/X, o zaplatenie 238,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.04.2014 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 238,51 eur s 8,25 % úrokmi z omeškania ročne od 12.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovanou vyplývajúcich jej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX.
Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 10RO/157/2014-21 zo dňa 09.09.2014, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk a uznesením zo dňa 03.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.02.2014 bol platobný rozkaz zrušený.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 115 a ods. 2 O.s.p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli dňa 01.07.2015 a zvesené dňa 29.07.2015, oznámenie zverejnené na internetovej stránke súdu dňa 03.07.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a predložených listinných dôkazov: žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky zo dňa 23.10.2007, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2014, príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2014, listinné dôkazy ohľadne zisťovania pobytu žalovanej a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 11.03.2014 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej žalobca ako postupník nadobudol žalovanú pohľadávku voči žalovanej, čoho dôkazom je príloha k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobca listom zo dňa 24.03.2014 informoval žalovanú o postúpení pohľadávky. Žalovaná
uzavrela dňa 23.10.2007 zmluvu o poskytnutí pôžičky pod č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 663,88 eur (20 000 Sk), ktorú sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 21,48 eur (647 Sk) po dobu 48 mesiacov, pri RPMN vo výške 26,26 %. Žalovaná neuhradila prvú splátku dňa 20.10.2010. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala žalovaná sumu 282,58 eur, ktorá pozostáva z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva. Žalobca si ostatné príslušenstvo postúpenej pohľadávky vo výške 44,07 eur neuplatnil. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie žalobca si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Všeobecná premlčacia doba je ustanovená k dĺžke troch rokov. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt neurobil. Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou dlhu, t. j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením.
S účinnosťou od 1.5.2014 stanovuje zákon orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Uvedené ustanovenie predstavuje vo vzťahu k § 100 Občianskeho zákonníka lex specialis.
Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má substidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba.
Zákonom č. 102/2014 Z. z. ako bod 11 Čl. VIII bol do zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne interpolárne pravidlá S ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupcu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi. Celkové nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa je však nepochybné. Smeruje k maximalizácii ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany v právnych vzťahoch - v tomto smere hraničí subjektívny teleologický (historický) výklad § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa i s eurokonformným a objektívnym teleologickým výkladom, teda úmyslom zákona v konkrétnej dobe a situácii. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu i zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu ktorého je primárne určená. Výklad tejto normy môže byť výkladom buď „in dubio
mitius“ (v pochybnostiach miernejšie, teda „právnoochranné“ vo vzťahu k adresátovi tejto ochrany), alebo výkladom iným, ktorým by ale priznával adresátovi právnej ochrany menej práv, ako bolo „v úmysle“.
O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právnej predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytnutie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým a najmä o procesnej činnosti orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a má preto charakter procesnoprávny. To, že zákonodarca použil v citovanej norme pojem premlčanie, ktoré je upravené v hmotnoprávnych predpisoch, na tom nič nemení. Použil ho totiž v kontexte s prihliadaním na skutočnosti, ktoré bránia priznať plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Priznáva sa jednoznačne ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu, čo je nepochybne a zrejme úloha civilného práva procesného. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je tak lex specialis k citovanému ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je však samo procesným ustanovením, nakoľko v naznačených diferenciách normuje o procesných vzťahoch, keďže stanovuje súdu podmienenú povinnosť prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali v konaní. Dikcia ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dikcia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sú komplementárnymi pravidlami vo vzťahu lex generalis (100 ods. 1 OZ) a lex specialis (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), lebo dikcia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa jednoznačne dopĺňa pravidlo ustanovenia § 100 ods. 1 OZ.
Procesná norma bez ohľadu na mieru legistatívneho vyjadrenia pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky „živé“ spory prebiehajúce na súdoch. Ak ide o normu procesnú a zákonodarca nestanovil osobitný právny (intertemporálny) režim, pre túto situáciu, platí pravidlo okamžitej aplikability. Súd má prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých konaniach začatých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia.
Na premlčanie práva musia byť kumulatívne splnené dve podmienky - márne uplynutie premlčacej lehoty a dokonanie premlčania v súdnom konaní (spravidla účinne vznesenou námietkou premlčania alebo v novom režime prihliadnutím na jej márne uplatnenie súdom ex officio.).
V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že je nepochybné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila žalovaná s postupcom dňa 23.10.2007, v zmysle ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 663,88 eur (20 000 Sk), ktorú sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 21,48 eur (647 Sk) po dobu 48 mesiacov, pri RPMN vo výške 26,26 %. Žalovaná neuhradila prvú splátku dňa 20.10.2010. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala žalovaná sumu 282,58 eur, ktorá pozostáva z neuhradených dlžných splátok a príslušenstva. Žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy, pretože nerealizovala riadne a včas mesačné splátky. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.03.2014 a zaplatenia žalovanej pohľadávky na súde sa domáhal až žalobou zo dňa 29.04.2014. Súd má za to, že nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 21.10.2010, kedy žalovaná neuhradila prvú splátku a uplynula dňom 21.10.2013 a žaloba bola podaná na súd až dňa 29.04. 2014. Ak by súd zobral do úvahy i deň posledného predpisu v zmysle prílohy ku zmluve bolo to dňa 20.02.2011 a preto žalovanú pohľadávku si bolo možné uplatniť na súde dňa 21.02.2011 a trojročná premlčacia lehota uplynula dňa 21.02.2014 i v tomto prípade je to pred podaním žaloby. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz podaním žaloby na súde. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, tak, ako to vyplýva i zo zmluvy
o poskytnutí pôžičky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a v žiadnom prípade nie je možné vychádzať z ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že sa jedná o absolútny obchod. Imanentnou obsahovou zložkou práva je ochrana práv slabšieho, v danom prípade spotrebiteľa. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešnej účastníčke, t. j. žalovanej trovy konania nepriznal, pretože jej s týmto konaním žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.