Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/64/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného T. K. pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. zo dňa 24.03.2022 na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.11.2022 jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného T. K., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného T. K. vinným zo spáchania prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa na tom skutkovom základe, že

dňa 20.05.2021 v čase okolo 20:55 v obci Veľké Leváre po Štefánikovej ulici viedol osobné motorové vozidlo zn. Alfa Romeo, striebornej farby, ev. č. U V.:I kde bol vizuálnou kontrolou na mieste vodiča spozorovaný hliadkou OO PZ Malacky, s volacím znakom Medúza 115, ktorá z osobnej a miestnej znalosti mala vedomosť o tom, že obvinený má uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, z uvedeného dôvodu na služobnom motorovom vozidle rozsvietila svetelnú signalizáciu s nápisom STOP spolu so zvukovými signálmi, na čo obvinený zareagoval tak, že s motorovým vozidlom začal unikať pre hliadkou PZ smerom do obce Malé Leváre, kde pred rodinným domom číslo 357 vozidlo zastavil, vystúpil z miesta vodiča a dal sa rýchlo na útek smerom k rodinnému domu číslo 357 so zdvihnutými rukami, pričom kričal, že on nešoféroval, ale potom zastal a bol obmedzený na osobnej slobode hliadkou PZ, následnou lustráciou bolo zistené, že obvinený vozidlo viedol napriek tomu, že mu rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. zo dňa 27.03.2019, právoplatným dňa 27.03.2019 mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 4 roky a doba výkonu tohto trestu v čase posudzovaného skutku neuplynula.

Za to mu bol podľa , , , , , uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa , mu súd prvého stupňa uložil aj trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky. Zároveň súd prvého stupňa podľa zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Malacky sp.zn. zo dňa 06.09.2021 a nadväzujúce rozhodnutia, ktoré zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 13.05.2022 obžalovaný odvolanie smerujúce proti výroku o treste, ktoré odôvodnil tým, že vyhlásenie o vine učinil pod silným tlakom prokurátora a sľubu samosudkyne, nakoľko ju prosil v zúfalstve a strachu zo smrti jeho ťažko chorej družky, teda má za to, že dobrovoľne nasilu bol donútený učiniť vyhlásenie. Týmto žiada o nariadenie hlavného pojednávania a

o pribratie znalca z odvetvia psychiatrie z dôvodu náhleho psychického pohoršenia zdravotného stavu, nakoľko nevie a nechápe vlastného konania.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s doručované.

Odvolací súd po predložení veci nezistil žiadne vážne procesné vady konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie na neverejnom zasadnutí, preto nariadil vo veci verejné zasadnutie, o ktorom upovedomil procesné strany.

Obžalovaný T. K. bol o verejnom zasadnutí upovedomený fikciou doručenia podľa , kedy bol zároveň upozornený na možnosť vykonania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. V čase termínu verejného zasadnutia sa nenachádzal vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, a preto nič nebránilo vykonaniu verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného podľa .

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

K obsahu odvolania obžalovaného odvolací súd uvádza, že argumentácia obžalovaného sa týka predovšetkým výroku o vine napadnutého rozsudku, ktorému predchádzalo podľa jeho názoru nezákonné prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine, nakoľko vyhlásenie o vine učinil pod tlakom prokurátora a sľubu samosudkyne. Odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia vyplýva, že v rozsahu priznania viny nie je výrok o vine postavený na prijatí vyhlásenia viny obžalovaným napadnuteľný odvolaním. Z vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že revízna povinnosť odvolacieho súdu je okrem odvolacích námietok rozšírená aj o také vady rozsudku či konania, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa . So zreteľom na obsah odvolacích námietok sa javí byť najbližším dovolací dôvod uvedený v , t.j. porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Ustanovenie je vo vzťahu k lex specialis, pretože upravuje špecifický procesný postup, pričom umožňuje podanie dovolania výlučne podľa . Z tohto dôvodu odvolací súd preskúmal konanie predchádzajúce napadnutému rozsudku z hľadiska dodržania práva obžalovaného na obhajobu pri postupe súdu prvého stupňa podľa a zistil nasledovné skutočnosti:

Prokurátor podal dňa 22.05.2021 obžalobu na T. K. pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa na skutkovom základe uvedom vyššie v tomto odôvodnení. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.09.2021, kedy bol obžalovaný zastúpený obhajcom Mgr. Petrom Svitokom, po prednesení obžaloby prokurátorom samosudkyňa o. i. poučila obžalovaného o účinkoch vyhlásenia viny, či nepopretia trestnej činnosti v zmysle , na čo obžalovaný reagoval vyhlásením, že: „som vinný zo spáchania skutkov v obžalobe.“ Následne obžalovaný kladne zodpovedal na každú z otázok uvedených v , , , , . Obhajcovi obžalovanému a prokurátorovi bolo umožnené zaujať stanovisko k vyhláseniu obžalovaného T. K., pričom obaja navrhli vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny prijať. Súd prvého stupňa uznesením podľa , vyhlásenie obžalovaného T. K. o vine prijal s tým, že v tomto rozsahu dokazovanie nevykoná a vykoná len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Odvolací súd konštatuje, že v procese vyhlásenia obžalovaného T. K. o vine podľa nezistil žiadne porušenie zákona ani formálnym a ani materiálnym spôsobom. Výkon práva

obžalovaného na obhajobu bol bez akýchkoľvek reštrikcií dodržaný, obhajca sa na hlavnom pojednávaní zúčastnil, obžalovaný mal možnosť sa s ním radiť o akejkoľvek procesnej otázke, na otázky samosudcu obžalovaný odpovedal jednoznačne, svoje vyhlásenie viny dokonca spontánne rozviedol, na zákonné otázky odpovedal tiež jednoznačne. Ani procesný postup súdu po vyhlásení obžalovaného žiadnym spôsobom neodporoval zákonu a neporušoval právo obžalovaného na obhajobu. A napokon odvolací súd nezistil ani iné zákonné formálne nedostatky, ktoré by bránili prijatiu vyhlásenia. Samosudca v súlade so zákonom zisťoval stanovisko obhajcu i prokurátora k vyhláseniu obžalovaného, obaja ho jasne aj zaujali. V čase vyhlásenia obžalovaného o vine neboli dané žiadne dôvody mať pochybnosť obžalovaného o spôsobilosti sa riadne obhajovať či orientovať sa v čase a priestore, keďže prvú zmienku o náhlom zhoršení psychického stavu obžalovaný uviedol až vo svojom odvolaní podanom dňa 13.05.2022, t. j. 9 mesiacov po tom, čo obžalovaný učinil vyhlásenie o vine.

Z pohľadu dodržania práva obžalovaného na obhajobu teda odvolací súd uzatvára, že žiadne porušenie práv obžalovaného nezistil, a preto výrok o vine napadnutého rozsudku nie je možné z dôvodov uvedených v odvolaní napadnúť odvolaním a ani dovolaním, a preto nemožno rozširovať revíznu povinnosť odvolacieho súdu v tomto smere a meritórne preskúmavať argumenty obžalovaného. Výrok o vine nadobudol právoplatnosť vyhlásením napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preskúmal výrok o treste napadnutého rozsudku ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní k osobe obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má šestnásť záznamov v registri trestov, štrnáste odsúdenie je rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. , zo dňa 06.09.2021, právoplatným dňa 12.01.2022, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. .

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd síce zistil pochybenie vo výroku o treste napadnutého rozsudku v časti ukladania súhrnného trestu, avšak nakoľko súd prvého stupňa pochybil v prospech obžalovaného, odvolací súd v zmysle nemohol bez odvolania prokurátora nedostatok napraviť. Súd prvého stupňa nesprávne ukladal obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom Malacky sp.zn. zo dňa 06.09.2021, pretože trestný čin spáchaný dňa 20.05.2021, pre ktorý je obžalovaný v tomto konaní stíhaný, nie je v súbehu s trestným činom, ktorý obžalovaný spáchal dňa 16.06.2021, a za ktorý už bol obžalovaný právoplatne odsúdený uvedeným rozsudkom Okresného súdu Malacky. Okresný súd zrejme opomenul, že viac trestných činov je v súbehu len potiaľ, pokiaľ medzi prvým a posledným z nich nebol vyhlásený, súdom prvého stupňa, odsudzujúci (hoci aj neprávoplatný) rozsudok za nejaký trestný čin (R8/1974), pričom trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku a účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Súbeh prejednávaného skutku spáchaného dňa 20.05.2021 s trestným činom spáchaným dňa 16.06.2021, bol z časového hľadiska prerušený doručením trestného rozkazu sp.zn. dňa 24.05.2021. Keďže skutok zo dňa 16.06.2021 sa stal až po doručení trestného rozkazu sp. zn. , ktorý má účinky vyhlásenia rozsudku, nemôže byť v súbehu s trestným činom spáchaným pred doručením tohto trestného rozkazu, ale jedná sa o všeobecnú recidívu, ktorú treba postihovať samostatným trestnom. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolací súd nemal dostatok kompetencie na korekciu, pretože nemohol zhoršiť postavenie obžalovaného, a teda v ďalších úvahách vychádzal z právnych záverov prijatých súdom prvého stupňa pri výroku o treste, hoci neboli správne.

Súd prvého stupňa v súlade s zisťoval priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom zistil poľahčujúcu okolnosť podľa spočívajúcu v priznaní k trestnej činnosti a oľutovaní jej spáchania a priťažujúce okolnosti uvedené v , nakoľko postihoval obžalovaného za dva prečiny (prečiny marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa ) a , ktorá vyplýva z početných odsúdení obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť pred spáchaním v súčasnosti postihovaných trestných činov. V zmysle uvedeného nastala u obžalovaného prevaha počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich okolností v pomere 2:1.

Pri úvahách o druhu trestu aj odvolací súd dospel k záveru, že osoba obžalovaného, ktorý je všeobecným i špeciálnym recidivistom, neumožňuje uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to nielen so zreteľom na široký diapazón jeho predchádzajúcich odsúdení a opakovaný výkon nepodmienečných trestov bez zjavného výchovného efektu, ale aj preto, že súhrnný trest nesmie byť v zmysle miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, pričom sa u obžalovaného jednalo o trest nepodmienečný. Uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody nemôže smerovať k naplneniu zákonného účelu trestu, najmä jeho ochrannej a morálnej funkcie.

Súd prvého stupňa zákonným spôsobom zvýšil spodnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v z 0 mesiacov až 2 roky na 8 mesiacov až 2 roky, a uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, čo je pri spodnej hranici trestnej sadzby. Odvolací súd považuje trest odňatia slobody v tejto výmere, za mierny a nie celkom zohľadňujúci možnosti nápravy obžalovaného, pre nedostatok odvolania prokurátora však nebolo možné pred odvolacím súdom tento sprísňovať, pretože odvolanie podal len obžalovaný (zákaz reformationis in peius). Uložený trest sa však nevymyká z medzí zákona.

Zákonu zodpovedá výrok o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, ako aj uloženie trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 rokov, keďže obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla.

Odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody pre zmenu ktoréhokoľvek z napadnutých výrokov rozsudku, a preto odvolanie obžalovaného T. K. ako nedôvodné v zmysle zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.