Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/856/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti odporkyni: Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. Č..P.. XX, XXX XX V. B., občianka SR, o zaplatenie 332,26 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 332,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 332,26 eur od 27.09.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 83,04 eur a náhradu iných trov konania v sume 19,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 01.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 332,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 332,26 eur od 27.09.2013 do zaplatenia a trovy konania z titulu neuhradených služieb v sume 116,26 eur a nároku na zmluvnú pokutu v sume 216 eur.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6940417 zo dňa 22.04.2013, dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.4.2013 a príloha č. 1 k dodatku, pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013, faktúrou č. 5206426199 zo dňa 16.05.2013 na sumu 77,15 eur, faktúrou č. 5210067496 zo dňa 16.06.2013 na sumu 38,62 eur, faktúrou č. 5213740871 zo dňa 16.07.2013 na sumu 0,49 eur, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ako i z ostatného obsahu spisu zistil tento stav veci:

Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6940417 z 22.4.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou, navrhovateľ vypožičal odporkyni 1 ks SIM karty, priradil telefónne číslo a poskytoval jej telekomunikačné služby mobilným telefónnym prístrojom. Odporkyňa užívala služby navrhovateľa od 22.4.2013.

Na základe dodatku k zmluve zo dňa 22.4.2013, navrhovateľ zároveň odporkyni odpredal mobilný telefón zn. Sony Xperia J white za kúpnu cenu 4 eurá.

V čl.1, bod 1.2. dodatku je uvedené, že účastník si je vedomý, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena MT bez zľavy ceny bez DPH, za ktorú podnik MT predáva, je 220 eur.

Podľa čl. 2 , bod 2.3 predmetného dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností odporcom.

Podľa čl. 2 , bod 2.5, písm. b) predmetného dodatku, ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/ alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti ( bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 216 eur, pričom k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Súčasťou dodatku je presne vymedzené pravidlo výpočtu zníženej zmluvnej pokuty.

Súd mal preukázané, že odporkyňa neuhradila faktúry za elektronické komunikačné služby za obdobie 5/2013-7/2013 v celkovej sume 116,26 eur. Teda že neplatila faktúru už v prvý mesiac existencie zmluvného vzťahu. Ďalej v zmysle čl. 2 , bod 2.5, písm. b) dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu ( užívateľa ) je odporkyňa povinná uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 216 eur.

Odporkyni boli vyfakturované sumy za poskytnuté služby podľa faktúr, a to faktúra č. 5206426199 zo dňa 16.05.2013 (splatná 30.05.2013) na sumu 77,15 eur, faktúra č. 5210067496 zo dňa 16.06.2013 (splatnosť 30.06.2013) na sumu 38,62 eur, faktúra č. 5213740871 zo dňa 16.07.2013 (splatná 30.07.2013) na sumu 0,49 eur.

Navrhovateľ vyzval odporkyňu pokusom o pokonávku dňa 12.9.2013 na zaplatenie dlžnej sumy 116,26 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie 5-7/2013 a zmluvnej pokuty v sume 216 eur v lehote do 26.9.2013. Keďže doposiaľ dlžnú sumu neuhradila, dostala sa do omeškania k 27.9.2013 s úhradou navrhovateľom požadovanej sumy.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,b) popis poskytovaných služieb, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v

záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 4 zákona o elektronických telekomunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 písm. Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V zmysle čl. 2 , bod 2.5, písm. b) dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. č. A 6940417 z 22.4.2013 bolo dohodnuté, že účastník je povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 216 eur v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, čo by smerovalo k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/ alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.

Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, tak sa bude výška zmluvnej pokuty postupne znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti vynásobí číslom , ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo 6. Ďalej je tu uvedené, že výška zmluvnej pokuty predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou telefónu bez zľavy a kúpnou cenou, za ktorú Podnik telefón predal účastníkovi.

V danom štádiu konania je jeho predmetom zaplatenie za neuhradené služby 116,26 eur a zaplatenie sumy 216 eur z titulu zmluvnej pokuty za telefón. Suma 216 eur je rozdielom medzi predajnou cenou mobilného telefónu 220 eur v čase uzatvárania dodatku účastníkmi konania a akciovou cenou telefónu 4 eurá, za ktorú odporkyňa telefón kúpila.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej je nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ osobitne posudzoval prípad, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu v období 6 mesiacov a menej pred uplynutím doby viazanosti, ale nie celé obdobie viazanosti ( 24 mesiacov). Z Dodatku súdu vyplýva, že po dobu prvých 18 mesiacov viazanosti je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné a až následne rozlišuje obdobie posledných šesť mesiacov viazanosti.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v celom rozsahu. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania: navrhovateľom ako podnikateľom a odporcom ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách a dodatok k nej. Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. 351/2011 Z.z. o elektronických telekomunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo dohodu o uplatnení ostatných platných právnych predpisoch na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako veľmi všeobecnú. Toto dojednanie vyplýva z toho, že účastníci ich vzájomnými zmluvami písomne odkázali na všeobecné podmienky navrhovateľa ako súčasť zmlúv, a že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať ostatnými platnými právnymi predpismi, ak nebudú ustanovenia upravené Zákonom o elektronických komunikáciách.

Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb navrhovateľ vypožičal odporkyni dňa 22.4.2013 1 kus SIM karty, ku ktorej bolo pridelené konkrétne telefónne číslo. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu aj dodatku k predmetnej zmluve dňa 22.4.2013. Na základe dodatku navrhovateľ poskytol odporkyni 1 ks mobilného telefónu za kúpnu cenu 4 eurá. V čl. 1, bod 1.2. dodatku bola odporkyňa upovedomená, že bežná maloobchodná (spotrebiteľská) cena MT bez zľavy ceny bez DPH, za ktorú podnik MT predáva, je 220 eur. Zľava kúpnej ceny na 4 eurá bola v dodatku vymienená práve zotrvaním v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov.

Podľa dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala uhradiť v prípade porušenia jeho zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty zmluvnú pokutu v sume 216 eur. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania boli uzatvorené dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bol odporca pri uzatváraní zmluvy riadne oboznámený. Nakoľko odporkyňa neplatila riadne a včas za poskytované služby, vnikol jej nedoplatok podľa vyššie už uvádzaných faktúr v celkovej sume 116,26 eur za obdobie 5/2013-7/2013. Navrhovateľ si uplatnil u odporcu odvolávajúc sa na dodatok k zmluve zmluvnú pokutu celkovo v sume 216 eur, lebo odporkyňa porušila povinnosti, na ktoré sa zaviazala. Navrhovateľ vyzval odporkyňu pokusom o zmier zo dňa 12.9.2013 o splnenie si povinnosti, zaplatenie neuhradených faktúr najneskôr do 26.9.2013. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala zaplatením.

Navrhovateľ nepreukázal súdu, že s odporkyňou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv a najmä všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností. Súd preto aj vyhodnotil žiadané zmluvné pokuty za neprimerané.

Na druhej strane súd vychádzal z toho, že je viazaný návrhom ale nie právnou kvalifikáciou uplatneného nároku. Súd posudzoval prípad individuálne, vyhodnocoval jednotlivé listinné dôkazy a správanie sa odporkyne po uzatvorení dodatku k zmluve. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že odporkyňa si kúpila 1 telefón za 4 eurá, v zmluve bola poučená že bez zľavy ich navrhovateľ predáva za 220 eur. Zľavová kúpna cena 4 eurá za telefón bola viazaná na zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Súd mal ďalej preukázané, že odporkyňa od začiatku zmluvného vzťahu (22.4.2013) neuhradila faktúru už v prvý mesiac, pritom služby navrhovateľa využívala i v ďalší mesiac. Takéto konanie odporkyne súd kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ako právny dôvod súd považuje povinnosť odporkyne zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, pričom tento právny dôvod odpadol práve tým, že odporkyňa už v mesiaci máj 2013 prestala plniť túto povinnosť, ku ktorej sa zaviazala. Súd dospel k záveru, že odporkyňa sa pri telefóne bezdôvodne obohatila o sumu 216 eur. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka je odporca povinný toto bezdôvodné obohatenie vydať navrhovateľovi, na úkor ktorého sa obohatil a preto súd vyhovel návrhu i v časti 216 eur ale z titulu bezdôvodného obohatenia a nie zmluvnej pokuty.

Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že nepriznať navrhovateľovi uplatnenú sumu 216 eur za vyššie opísaného skutkového stavu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd je síce viazaný vnútroštátnym i medzinárodnými právnymi predpismi smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa ex offo, ale má za to, že pokiaľ by zamietol v tomto konkrétnom prípade návrh v časti 216 eur, išlo by už o bezbrehú ochranu odporkyne ako spotrebiteľa.

Odporca bol v omeškaní so zaplatením sumy 116,26 eur za neuhradené služby a sumy 216 eur, preto sa navrhovateľ oprávnene domáha aj úhrady úroku z omeškania. Navrhovateľ si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 8,5 % ročne od 27.9.2013 v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( 8% -nych bodov + 0, 5 %), preto mu ho súd i priznal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Právny zástupca navrhovateľa si správne uplatnil za 1 úkon právnej služby odmenu 26,56 eur vychádzajúc z žalovanej sumy 332,26 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú správne z: 1/ 2 úkony právnej služby á 26,56 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd), 2/ 2 x z režijného paušálu á 8,04 eur, 3/ 20 % DPH z súčtu súm z bodov 1/,2/. Iné trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 19,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.