Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-167-2015.pdf
PDF · 96.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37C/167/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : V. V. D. s.r.o., so sídlom Y. XXX, T., W.: XX XXX XXX, právne zast. : Mgr. Henrich Schindler - advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému : Adriana L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XXX, T., v konaní o zaplatenie 714,53 eura s prísl., takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 65 eur z a s t a v u j e.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 500 eur od 4.5.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu o zaplatenie sumy 149,53 eura z am i e t a.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 59,65 eura v prospech právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.3.2015 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 714,53 eura s príslušenstvom (úroky z omeškania) vrátane náhrady trov konania, a to na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavrela dňa 3.1.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytla žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 500 eur. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku 649,53 eura, pozostávajúcu zo súčtu poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 149,53 eura. Žalovaná svoj záväzok nesplnila aj napriek viacerým písomným výzvam žalobkyne. V tejto súvislosti si žalobkyňa uplatnila v zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Písomným podaním zo dňa 20.5.2015 žalobkyňa oznámila súdu späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 65 eur, bez bližšieho zdôvodnenia. Na základe tohto čiastočného späťvzatia súd s použitím ust. § 96 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. konanie o zaplatenie sumy 65 eur zastavil. Súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby súd nezisťoval, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo skôr než sa začalo pojednávanie, a preto i prípadný nesúhlas žalovanej by nebol účinný (§ 96 ods. 3 O.s.p.). Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch a v spojení s ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 27.7.2015.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobkyňa (v zmluve označená ako veriteľ) a žalovaná (v zmluve označená ako spotrebiteľ) uzavreli dňa 3.1.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová zmluva). Podľa čl. I. bod 3 Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Podľa čl. IV bod 1 Rámcovej zmluvy, klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV bod 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný (Rámcová zmluva na č. l. 5). Žalobkyňa (v zmluve označená ako veriteľ) a žalovaná (v zmluve označená ako spotrebiteľ) uzavreli dňa 2.4.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluva), na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 500 eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobkyne na bankový účet žalovanej, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobkyni úver s príslušenstvom v celkovej výške 649,53 eura bezhotovostne na bankový účet žalobkyne. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, so splatnosťou úveru a príslušenstva dňa 3.5.2014. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 2077,1%. Celkové náklady podľa Zmluvy boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 149,53 eura (Zmluva na č. l. 12). Žalobkyňa dňa 2.4.2014 bezhotovostne previedla sumu 500 eur na účet žalovanej (výpis z bankového účtu žalobkyne na č. l. 14). Žalobkyňa písomnými výzvami zo dňa 10.5.2014, 21.5.2014, 28.5.2014 a 6.6.2014 vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy (výzvy na č. l. 15 až 18). Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaná dlžnú sumu žalobkyni neuhradila (nesporná skutočnosť). Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičke a s tým spojených ďalších služieb a zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru poskytla žalobkyňa žalovanej úver vo výške 500 eur, čím medzi účastníkmi vznikol právny vzťah. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania však nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobkyňa však v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch má postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na zmluvu o úver uzatvorenú s iným veriteľom, ktorá nie je spotrebiteľským úverom vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vrátane § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z. z. Podľa uvedených zákonných ustanovení je podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomná forma a jej absenciu zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplanosťou úveru. V konaní bolo preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere v písomnej forme s poukazom na zákonné ustanovenie § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Z negociačného procesu je zrejmé, že žalovaná sa musela najprv ako žiadateľka o poskytnutie úveru registrovať, so zmluvnými podmienkami sa oboznámiť a týmto spôsobom elektronickými prostriedkami zmluvu uzatvorila. V konaní nebolo pochybné, že by žalovaná ako dlžník úverového právneho vzťahu nemohla byť identifikovaná. Nepochybnou skutočnosťou je aj poskytnutie sumy vo výške 500 eur na účet žalovanej. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal súd za to, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 500 eur, z ktorých žalovaná v rozpore so Zmluvou
doposiaľ nevrátila nič, v dôsledku čoho žalobkyni ako veriteľovi vznikol nárok voči žalovanej domáhať sa splnenia dlhu. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie istiny v sume 500 eur vyhovel a žalovanú zaviazal ne jej zaplatenie. Keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu súd priznal žalobkyni taktiež právo na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., nakoľko si úrok z omeškania uplatnila v súlade s uvedenými ustanoveniami. Žalobkyňa sa žalobou zároveň domáhala aj zaplatenia sumy 149,53 eura, v Zmluve uvedenej ako príslušenstvo, resp. poplatok za poskytnutie úveru. V Zmluve teda nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, pričom celá suma budúcich výnosov bola zahrnutá v čiastke 149,53 eura, ktorá bola označená ako „celkové náklady“. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru pritom nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo - je vylúčené aby suma úrokov bola pojatá do „odplaty za poskytnutie úveru“ (a to aj keby suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku). Uvedené nasvedčuje snahe žalobkyne obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tejto snahe nasvedčuje aj skutočnosť, že pri odplate za poskytnutie pôžičky v sume 149,53 eura predstavuje ročná úroková sadzba 2.208,88% (výpočet ročného úroku na stránke <http://openiazoch.zoznam.sk/ hotovostne-pozicky/kalkulacka>). Dohoda o úroku v takejto výške by bola samozrejme neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Nakoľko v konaní žalobkyne súd vzhliadol obchádzanie zákona, konkrétne ustanovenia o tom, že výška úrokov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti Zmluvy v časti týkajúcej sa príslušenstva, resp. poplatku za poskytnutie úveru v sume 149,53 eura, v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, a to spomínaný poplatok, resp. príslušenstvo, a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. V prípade neprijatia tohto právneho záveru, súd zistil vykonaným dokazovaním aj iný dôvod, pre ktorý považoval žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 149,53 eura za nedôvodný. Súd zistil že v zmluve nie je vôbec uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru a Zmluva obsahuje len údaj o RPMN. Takto chybne uzavretou zmluvou neboli dodržané ustanovenia § 9 ods. 2 zákona číslo 129/2010 Z. z., teda zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. V takýchto prípadoch sa potom v zmysle § 11, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi. O náhrade trov konania súd rozhodol na základe výsledku sporu podľa zásady pomerného úspechu v konaní v zmysle cit. ust. § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods.2 O.s.p.. Žalobkyňa vzala žalobu späť vo výške 65 eur bez uvedenia dôvodu a bez toho, aby sa domohla voči žalovanej toho, čo si žalobou uplatnila, preto v tejto časti bola žalobkyňa podľa názoru súdu neúspešná rovnako ako v časti žaloby o zaplatenie sumy 149,53 eura, v ktorej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o zaplatenie sumy 500 eur súd žalobe vyhovel, teda v tejto časti bola žalobkyňa úspešná. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobkyne vo vzťahu k pôvodnému predmetu konania, predstavuje 69,98% a miera úspechu žalovanej predstavuje 30,02%. V konečnom dôsledku to znamená, že žalobkyňa má vo veci samej úspech iba vo veľkosti 39,96% (69,98% - 30,02%), a preto má v rovnakej veľkosti proti žalovanej aj nárok na náhradu trov konania, ktoré jej počas konania vznikli. Právny zástupca žalobkyne špecifikoval trovy konania vzniknuté z titulu úhrady súdneho poplatku vo výške 42,50 eura podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady hotových výdavkov za 2 úkony právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), a to za dva úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - odmena 45 eur, režijný paušál 8,39 eura,
- písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 18.1.2015 - odmena 45 eur, režijný paušál 8,39 eura. Súd preskúmaním vyčíslenia nároku na náhradu trov a obsahu spisu zistil, že právny zástupca žalobkyne špecifikoval trovy v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby a vo výške v súlade s ustanoveniami § 10 ods.1, § 13a ods.1 a § 16 ods.3 vyhlášky. Takto vyčíslená suma trov konania vzniknutých žalobkyni predstavuje spolu sumu 149,28 eura, z toho súdom priznaná pomerná časť 39,96% predstavuje sumu 59,65 eura, na ktorej zaplatenie súd zaviazal žalovanú. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).