Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/135/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa JUDr. J. X., bytom A., K. XXX/X, advokáta so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta č. 7, IČO: 22 610 634, právne zastúpený JUDr. Stanislavou Čagalovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta č. 5 proti odporcovi Q. A., bytom W., Q. X/X, o zaplatenie sumy 6.794,22 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2014, č.k. -94, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.610,46 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 6.794,22 eur, ktorá predstavovala jeho podielovú odmenu ako advokáta za zastupovanie odporcu vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. na výške, ktorej sa s ním dohodol pri prevzatí zastúpenia dňa 09.10.2002. Súd prvého stupňa uviedol, že v čase uzavretia dohody o plnomocenstve medzi účastníkmi výkon advokácie upravoval zák.č. 132/1990 Zb. o advokácii účinný do 31.12.2003 a vyhl.č. 163/2002 Z.z. účinná do 31.12.2004. Následne súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvdonil ust. § 15 ods. 1 a § 19 ods. 1 zák.č. 132/1990 Zb. a tiež ust. § 2 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 10, § 11 ods. 1, 2, 3 vyhl.č. 163/2002 Z.z. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb zo dňa 09.10.2002 navrhovateľ ako advokát zastupoval odporcu vo veci náhrady za stratu na zárobku po PN z pracovného úrazu zo dňa 07.10.1999, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia proti HBP, a.s. Baňa Cígeľ o.z.. Účastníci sa dohodli na tom, že za právne zastupovanie navrhovateľom odporca mu vo veci náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatí 25% z priznanej náhrady s tým, že náhrada trov právneho zastúpenia priznaná súdom zostane navrhovateľovi. Za zastupovanie vo veci náhrady za stratu na zárobku po PN z pracovného úrazu zo dňa 07.10.1999 sa účastníci dohodli na odmene 20% z priznanej náhrady s tým, že náhrada trov právneho zastúpenia priznaná súdom zostane navrhovateľovi.

Vec sa viedla na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. s tým, že v konečnom dôsledku bola odporcovi za sťaženie spoločenského uplatnenia priznaná suma 796,65 eur a náhrada za stratu

na zárobku po skončení PN vo výške 12.759,01 eur. Uznesením zo dňa 03.06.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 22.12.2010 právoplatným dňa 08.02.2011 bola odporcovi priznaná náhrada trov konania v sume 4.360,45 eur, ktorá bola vyplatená navrhovateľovi ako právnemu zástupcovi odporcu. Dňa 17.05.2010 bola odporcovi Sociálnou poisťovňou vyplatená náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vrátane úrokov z omeškania v sume 14.554,- eur.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v súlade s § 19 ods. 1 zák.č. 132/90 Zb. a § 1 ods. 1 vyhl.č. 163/2002 Z.z. poskytol odporcovi právnu pomoc. Výška odmeny bola medzi účastníkmi dohodnutá podľa § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. c/, ods. 2 vyhl.č. 163/2002 Z.z., ktoré účastníci nazvali objednávka. Odmena medzi navrhovateľom a odporcom bola dohodnutá vo forme podielovej odmeny. Vzhľadom k tomu, že súdne konanie bolo skončené len čiastočným úspechom odporcu vo veci, navrhovateľovi vzniklo podľa § 11 ods. 2 vyhl.č. 163/2002 Z.z. právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Vo veci vedenej pod sp.zn. odporca uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.979,09 eur, pričom rozsudkom mu bola v konečnom dôsledku priznaná suma 796,65 eur. Odporca mal takto vo veci úspech v rozsahu 16%. Pomerná časť podielovej odmeny, na ktorú navrhovateľovi vznikol nárok predstavuje 4%, pretože pri 100% úspechu vo veci by mal navrhovateľ nárok na podielovú odmenu vo výške 25%. Pri úspechu v rozsahu 16% predstavuje pomerná výška jeho podielovej odmeny 4% (16 : 100 x 25), t.j. sumu 31,87 eur z priznanej náhrady za SSU v sume 796,65 eur.

Ďalej si odporca uplatnil nárok na náhradu za stratu na zárobku po PN, kedy v konečnom dôsledku si uplatnil nárok 15.145,36 eur, pričom mu bola priznaná suma 12.759,01 eur. Odporca takto mal úspech vo veci v rozsahu 84%. Pomerná časť podielovej odmeny, na ktorú navrhovateľovi vznikol nárok predstavuje 16,80%, pretože pri 100% úspechu vo veci by mal navrhovateľ nárok na podielovú odmenu vo výške 20%. Pri úspechu vo veci v rozsahu 84% predstavuje pomerná výška jeho podielovej odmeny 16,80% (84 : 100 x 20), t.j. sumu 2.143,51 eur z priznanej náhrady.

Celkovo tak patrí navrhovateľovi pomerná časť podielovej odmeny v sume 2.175,38 eur. Vzhľadom k tomu, že od 01.07.2006 je navrhovateľ platcom DPH patrí mu z odmeny 20% DPH, ktorá predstavuje 435,08 eur. Celkovo je odporca teda povinný zaplatiť navrhovateľovi pomernú časť z podielovej odmeny 2.610,46 eur. Pokiaľ navrhovateľ uplatnil voči odporcovi podielovú odmenu vo vyššej výške ako mu bola priznaná, v prevyšujúcej časti bol jeho návrhu ako neopodstatnený zamietnutý.

Súd tiež navrhovateľovi nepriznal podielovú odmenu vo výške 20% z uplatňovaného príslušenstva v sume 14.554,43 eur, ktorá predstavuje úrok z omeškania zaplatený odporcovi z priznanej náhrady za stratu na zárobku a v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že z obsahu Zmluvy o poskytnutí právnych služieb uzavretej medzi účastníkmi dňa 09.10.2002 vyplýva, že podielová odmena bola medzi nimi dojednaná len z priznanej náhrady za stratu na zárobku po PN, t.j. z hodnoty veci, nie jeho príslušenstva. Navrhovateľ v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že podielová odmena bola medzi účastníkmi dohodnutá aj z hodnoty príslušenstva istiny. K uvedenému súd dodáva, že podľa § 5 ods. 1 písm. c/ vyhl.č. 163/2002 Z.z. účinnej do 31.12.2004 zmluvná odmena sa určuje podielom na hodnote veci. Hodnota veci bola uplatnená náhrada za stratu na zárobku po PN odporcu, z ktorej patrí dojednaná zmluvná odmena navrhovateľovi, nie jej príslušenstvo, ktoré je akcesorickým právom k istine. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., kedy navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný a jeho neúspech vo veci prevyšoval úspech, a preto mu náhrada trov konania priznaná nebola.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ a to v časti, v ktorej bol jeho návrh zamietnutý a žiadal v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti zmenil a zaviazal odporcu aj ku zvyšku plnenia, ku ktorého sa domáhal v podanom návrhu. Uplatnil pritom odvolací dôvod v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., kedy konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opätovne opísal skutkový stav veci, kde na základe plnej moci zo dňa 09.10.2002 zastupoval odporcu na Okresnom súde Prievidza, kedy v konečnom dôsledku bol odporca v konaní čiastočne úspešný. Odporcovi bolo na základe jeho zastupovania a pričinenia celkovo na náhradách pre pracovný úraz vyplatených 65.722,86 eur. Keďže odporca

dohodnutú podielovú odmenu nezaplatil, aj keď finančné prostriedky k tomu mal, bol nútený obrátiť sa s návrhom na jej zaplatenie na súd. Okresný súd mu nepriznal podielovú odmenu vo výške 20% z uplatňovaného príslušenstva náhrady za stratu na zárobku z dôvodu, že uvedené nevyplývalo z obsahu zmluvy o poskytnutí služby. V prvom rade poukázal na to, že súd sa vôbec nevysporiadal s právnym posúdením príslušenstva ako takého a ani s jeho vysloveným právnym názorom. Príslušenstvo zdieľa osud hlavnej veci, resp. pohľadávky. O tomto svedčí aj § 524 Občianskeho zákonníka, ktorý jednoznačne poukazuje na spätosť istiny s príslušenstvom. Vzhľadom k takémuto charakteru príslušenstva nie je potrebné sa o ňom osobitne dohodnúť. Citoval ďalej ust. § 11 ods. 1, 2, 3 vyhl.č. 163/2002 Z.z.. Pokiaľ by aj odvolací súd ustálil, že podielová odmena mu neprináleží z príslušenstva rovnako napáda spôsobom výčtu podielovej odmeny v napadnutom rozhodnutí. Namietal skutočnosť, že odporca mal v konaní o náhradu SSU úspech vo výške 16% a rovnako v konaní o náhradu za stratu na zárobku mal 84% úspech. Nezdielal názor, že pomernou časťou dohodnutej podielovej odmeny pri čiastočnom úspechu sú 4% pri náhrade za stratu SSU a 16.80% pri náhrade za stratu na zárobku. Súd si zrejme neuvedomil, že pomerná časť podielovej odmeny je vyjadrená už v samotnom percente úspešnosti sporu. Pokiaľ by súd pristúpil k určeniu pomernej časti podielovej odmeny učinením 4% pre náhradu za SSU a 16,80% pri náhrade za stratu na zárobku, nemal vychádzať z priznaných náhrad súdom, ale zo žalovaných a uplatnených náhrad v návrhu na začatie konania. Tým, že tak neučil, spôsobil krátenie jeho podielovej odmeny. Okrem toho súdom zvolený postup výpočtu je v rozpore s ust. § 10 citovanej vyhlášky. Podielová odmena predstavuje podiel na hodnote veci, ktorá predmetom konania žalovaného návrhu. Keď má teda navrhovateľ plný úspech, právny zástupca má nárok na podielovú odmenu v celej žalovanej priznanej sume. Ak je úspech len čiastočný, len zo žalovanej sumy sa nepriznalo všetko, právny zástupca má nárok na pomernú časť podielovej odmeny. Vzhľadom k § 10 cit. vyhlášky je zrejmé, že pomernou časťou podielovej odmeny tak v žiadom prípade nemôže byť celý žalovaný nárok, ale len jeho priznaná časť. Mal preto za to, že súd prvého stupňa mal vypočítať dohodnutý podiel na odmene pri SSU vo výške 199,16 eur. Žiadal preto v konenčom dôsledku, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. V závere poukázal na tú skutočnosť, že odporcu zastupoval počas desiatich rokov s tým, že odporca mu počas tohto konania nič nezaplatil. Práve pre zložitosť a neistý výsledok jeho káuz bola dohodnutá podielová odmena. Domnieva sa preto, že má nárok na podielovú odmenu ako bola pôvodne vyčíslená, nakoľko jeho pričinením boli odporcovi mnohé nároky priznané. Uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prévho stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Vprejednávanej veci sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia odmeny za právnu pomoc, ktorú mu poskytol v inom občianskom súdnom konaní. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ zastupoval odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. , ku ktorej bola následne spojená aj druhá vec vedená pod sp.zn. .

Z listiny formulovanej ako objednávka zo dňa 09.10.2002 vyplýva, že odporca si u navrhovateľa objednal zastupovanie vo veci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia HBP, a.s. Prievidza v bode 2. si dohodol odmenu vo výške 25% z priznanej náhrady, v bode 3. uviedli účastníci, že náhrady trov právneho zastúpenia (odmeny) priznané súdom ostávajú advokátovi, v bode 4. režijný paušál podľa vyhlášky úkon TČ 100, v bode 5. iné náklady podľa potreby a v bode 6. prípadné cestovné náhrady je použitie auta podľa vyhlášky. Objednávka je podpísaná ako navrhovateľom, tak i odporcom.

Z listiny rovnako titulovanej ako objednávka zo dňa 09.10.2002 vyplýva, že navrhovateľ s odporcom uzavreli objednávaku, na základe ktorej v bode 1. si dohodli zastupovanie vo veci náhrady škody proti HBP, a.s., stratu na zárobku z titulu úrazu zo dňa 07.10.1999, v bode 2. odmenu 20% z priznanej náhrady, v bode 3. náhrady trov právneho zastúpenia (odmeny) priznané súdom ostávajú advokátovi, v bode 4.

režijný paušál podľa vyhlášky úkon TČ 100, v bode 5. iné náklady podľa potreby, v bode 6. prípadné cestovné náhrady, použitie auta podľa vyhlášky. Z ďalšieho dojednania vyplýva, že v prípade odpočtu fiktívneho zárobku klienta od výšky náhrady, klient dáva neodvolateľný súhlas k podaniu ústavných a iných sťažností, uhradí advokátovi náklady a pracovnú réžiju s tým súvisiacu.

Rovnako je medzi účastníkmi nesporné a nepochybné, že obe tieto konania boli na Okresnom súde Prievidza spojené do jedného konania, pričom zo sťaženia spoločenského uplatnenia bola odporcovi priznaná suma 796,65 eur, čo predstavoval v konečnom dôsledku pri uplatnení pôvodnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany odporcu vo výške 4.979,09 eur 16% úspech vo veci.

Vo veci, kde sa odporca domáhal zaplatenia náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti mu bola v konečnom dôsledku priznaná suma 12.759,01 eur s príslušenstvom pri uplatňovanej pôvodnej náhrade vo výške 15.145,36 eur predstavuje takto pomerná časť úspechu odporcu v tomto konaní 84%.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola potom zamietavá časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý pre výpočet podielovej odmeny vychádzal z toho právneho záveru, že vzhľadom na čiastočný úspech odporcu vo vyššie uvedených konaniach, nepatrí navrhovateľovi celá dohodnutá podielová odmena, ale len jej pomerná časť tak, ako to predpokladá ust. § 10 vyhl.č. 163/2002 Z.z. platnej a účínnej v čase uzavretia daných zmlúv, pričom pri dohodnutej podielovej odmene vo výške 25% a pri úspechu vo veci samej v rozsahu 16% predstavuje pomerná výška podielovej odmeny 4% (16 : 100 x 25) a pri druhej prejednávanej veci pri 84% úspechu a dohodnutej 20% podielovej odmeny patrí navrhovateľovi podielová odmena vo výške 16,80% z priznanej náhrady pri výpočte 84 : 100 x 20, t.j. suma 2.143,51 eur.

Vyhl.č. 163/2002 Z.z. rozlišuje zmluvnú a mimozmluvnú odmenu advokáta. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa môže advokát dohodnúť s klientom na druhu zmluvnej odmeny. Ak nedôjde k dohode podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky, predpokladá sa, že advokát sa dohodol s klientom na odmene určenej podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 2 ods. 2 cit. vyhlášky). Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob, výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi tak, ako to predpokladá § 2 ods. 1 veta druhá vyhl.č. 163/2002 Z.z.. Ak nedôjde k dohode podľa ods. 1 na určenie odmeny advokáta sa použije ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny. Podielová odmena môže byť dohodnutá vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgán, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil (§ 10 cit. vyhlášky). Advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnej pomoci za túto odmenu mal plný úspech vo veci (§ 11 ods. 1 cit. vyhlášky) s tým, že ak sa konanie uvedené v § 10 skočí len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo len na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny (§ 11 ods. 2 cit. vyhlášky).

Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má právo požadovať za ňu primeraný preddavok. Právny vzťah zastúpenia klienta advokátom sa zakladá zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Pokiaľ v prípade niektorých iných zmlúv je absencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plenie spravidla sankcionované neplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o právnej pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnieku dohody o tarifnej odmene advokáta. To, že absencia dohody o konkrétnej odmene advokáta nie je v prípade zmluvy o právnej pomoci dôvodom zakladajúcim neplatnosť tejto zmluvy však neznamená, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci nemá odmena advokáta za poskytnutú právnu pomoc právny význam. Dohoda o odmene advokáta má aj tu význam, pretože je buď výsledkom rokovania advokátom s klientom, alebo dôsledkom uplatnenia zákonnej domnieky.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci z obsahu listinného dôkazu a to v konkrétnom prípade objednávok zo dňa 09.10.2002 dovodil, že medzi účastníkmi došlo k dohode o podielovej odmene tak, ako to predpokladá ust. § 10 a § 11 v spojení s § 5 vyhl.č. 163/2002 Z.z.. Pokiaľ vychádzame z

podstaty podielovej odmeny, táto spočíva v odvodení odmeny podielom z predmetu právnej pomoci alebo podielom z výsledku konania.

Tak ako to predpokladá ust. § 35 ods. 2 právne úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale predovšetkým tiež z pohľadu vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom.

O obsahu právneho úkonu môže z rady dôvovod vzniknúť v konkrétnom prípade pochybnosť. V takomto prípade je potrebné vzniknutú pochybnoť odstrániť výkladom interpretáciou, t.z. gramatickým, logickým, systematickým, prípadne historickým výkladom. O výklad gramatický jazykový ide tam, kde sa právna norma vysvetľuje podľa zásad gramatiky s cieľom vystihnúť slovné znenie právnej normy a význam použitých pojmov. Gramatický výklad je dôležitý, avšak nemôžeme si s ním v praxi vystačiť. Logický výklad sleduje vysvetliť skúmanú právnu normu podľa zásad formálnej logiky s cieľom objasniť jej zmysel, účel a vzájomnú väzbu použitím pojmov. Pre účely tohto výkladu sa používajú rôzne logické prostriedky ako predovšetkým prostriedok a contrário zákaz dôkazu z opaku, prostriedok per eliminationen dôkaz vylúčenia, prostriedok aminori ad majus od užšieho k širšiemu. Systematický výklad sleduje výklad hlavne zmysel a účel právnej normy podľa jeho zaradenia v systéme ostatných právnych noriem. Historický výklad potom sleduje osvetliť skúmanú právnu normu podľa doby jej vzniku. Všetky tieto druhy výkladov je potrebné v konkrétnych prípadoch používať vždy vo vzájomnej súvislosti.

Vzhľadom na stručnosť dojednania medzi účastníkmi konania ohľadom podielovej odmeny, ktorá je v oboch sporoch, v rámci ktorej navrhovateľ zastupoval odporcu v inom konaní (odmena 20% z priznanej náhrady a odmena 25% z priznanej náhrady) nezostávalo súdu prévho stupňa nič iné ako zvoliť výklad danej dohodnutej podielovej odmeny medzi účastníkmi v prejednávanej veci.

S prihliadnutím na dohodu medzi účastníkmi ako aj znenie ust. § 10 a § 11 vyhl.č. 163/2002 Z.z. odvolací súd preskúmaním dôvodov súdu prvého stupňa dospel k záveru, že je potrebné sa s nimi stotožiť. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v prejednávanej veci zastupoval odporcu v konaniach, kde nemal plný úspech vo veci, zásadne platí predpoklad ustanovený v § 11 ods. 2 vyhl.č. 163/2002 Z.z. platnej a účinnej v čase uzavretia daného zmluvného vzťahu, že advokát má právo len na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Následne potom súd prvého stupňa zvolil ten výpočet, že keďže navrhovateľ zastupujúci odporcu mal v prvej prejednávanej veci úspech v pomere 16%, nepatrí mu plná podielová odmena vo výške 25% tak, ako bola dohodnutá, ale len jej pomerná časť, ktorú vypočítal na 4% z priznanej čiastky, t.j. sumu 31,87 eur a vo zvyšku jeho nárok zamietol. S týmto konštatovaním sa odvolací súd použitím výkladových pravidiel ako bolo vyššie uvedené v celom rozsahu stotožňuje. Obdobný spôsob výpočtu použil súd prvého stupňa aj v druhej prejednávanej veci, kde navrhovateľ zastupoval odporcu, v konečnom dôsledku mal 84% úspech, čo pri dohodnutej podielovej odmene 20% z priznanej náhrady predstavuje v konečnom dôsledku 16,80% nárok na podielovú odmenu, t.j. sumu 2.143,51 eur z priznanej náhrady za stratu na zárobku v celkovej sume 12.759,01 eur.

Pokiaľ navrhovateľ namieta tento spôsob výpočtu, odvolací súd zdôrazňuje, že pri dohodovaní podielovej odmeny predstavuje advokát dominantnejšiu stranu pri uzatváraní daného právneho vzťahu. Je pravdou, že dohodnutie zmluvnej odmeny závisí na vôli oboch subjektov, avšak klient má možnosť ponuku akceptovať alebo odmietnuť, avšak sa má za to, že pri uzatvorení takýchto zmlúv v záujme odstránenia prípadných budúcich rozporov bolo práve na navrhovateľovi aby si danú podielovú odmenu exaktnejšie tak, aby potom následne táto nepripúšťala iné výkladové pravidlá. Pokiaľ tak navrhovateľ neurobil, nezostávalo súdu prévho stupňa nič iné len zvoliť výklad daného zmluvného dojednania, pričom odvolací súd nezistil žiaden rozpor pri výklade danej dohody v kombinácii s vyhláškou upravujúcou podielovú odmenu navrhovateľa a preto v celom rozsahu na toto odôvodnenie v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý nepriznal 20% podielovú odmenu z uplatňovaného príslušenstva zo strany navrhovateľa. Rovnako v tomto smere odvolací súd sa odvoláva a poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, kedy na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

dodáva, že definíciu príslušenstva pohľadávky stanovuje ust. § 121 ods. 3 OZ, kedy za príslušenstvo pohľadávky sú považované úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pokiaľ by sme sa teda stotožnili v prejednávanej veci s výkladom zo strany navrhovateľa, že mu patrí nárok aj na 20% podielovú odmenu z priznaného príslušenstva, toto príslušenstvo predstavuje nielen úroky, z ktorých sa v tomto konaní domáhal priznať podielovú odmenu navrhovateľ, ale v konečnom dôsledku aj samotné trovy konania, ktoré boli odporcovi v konaní pred súdom priznané. Za týchto okolností bol plne správny a korektný výklad súdu prvého stupňa, ktorý priznanú náhradu stotožnil s istinou daného nároku a v časti požadovanej percentuálnej odmeny z príslušenstva nárok ako nedôvodný zamietol.

Rovnako odvolací súd poukazuje na nedostatočné zmluvné dojednanie medzi účastníkmi konani, ktoré neprispelo k odstráneniu prípadného možného rozporu vo výklade daného ustanovenia, dohodnutého zmluvného dojednania s ustanoveniami zákona a preto v konečnom dôsledku, výklad ktorý zvolil súd prvého stupňa je vecne správny a korektný.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhrada priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .