Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/252/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. splnomocnenkyňou: JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom, Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanej: U. M., nar. XX. A. XXXX, bytom T. X., P. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo nám. 7, zast. advokátom: JUDr. Bohdan Jakubis, Bratislava, Dobrovičova 13, o 1.354,96 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 14. mája 2014 č. k. -46, takto

rozhodol:

Vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo nám. 7, ako vedľajšieho účastníka v konaní na strane žalovaných j e p r í p u s t n é .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I/ uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.104 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 19. marca 2013 do zaplatenia v splátkach po 100 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca pod stratou výhody splátok; II/ vo zvyšku žalobu zamietol a III/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania 118,16 eur na trovách právneho zastúpenia a 50,22 eur na ďalších trovách na adresu sídla právneho zástupcu žalobkyne v splátkach po 15 eur mesačne, vždy do 25. dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 7 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov), keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v zmluve o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 20. apríla 2012 absentujú niektoré náležitosti, s ktorými zákon o spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať len poskytnutý úver (istinu) bez úrokov a poplatkov, čo korešponduje povinnosti dlžníka ako spotrebiteľa splatiť len úver vo výške poskytnutých finančných prostriedkov bez úrokov a poplatkov. V predmetnej zmluve absentujú náležitosti stanovené v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ a k/. K výpočtu predpokladanej RPMN poukázal na to, že údaje v predpokladoch neprihliadajú na stanovené zmluvné podmienky (podľa zmluvnej podmienky má splátka predstavovať 5% dlžnej čiastky, čo pri predpokladanom čerpaní 600 eur predstavuje 30 eur a nie 58,10 eur, ktorú sumu použil žalobca pri výpočte predpokladanej RPMN, pričom potom nie je možné predpokladať splatenie úveru v 12 mesačných splátkach). Navyše

dojednania o výške a splatnosti mesačných splátok nemožno posúdiť ako zrozumiteľné pre spotrebiteľa, tieto údaje vyžadované zákonom musia byť určené jednoznačne a navyše nie s odkazom na skutočnosť, ktorá nastane až po podpísaní zmluvy pre spotrebiteľa v neznámej v lehote (dňom poskytnutia peňažných prostriedkov). Tiež žalobkyňa nedostatočne skúmala schopnosť žalovanej plniť záväzky zo zmluvy, zostatky na účte boli nízke, neskúmala trvanie pracovného pomeru, ďalšie úvery a pod.. Pri uvedených náležitostiach zmluvy považovala spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z cit. § 11 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, keď aj absencia iba jednej z nich má tie isté dôsledky. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej dodávateľka - žalobkyňa poskytla, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru a bez poplatkov. Žalovanej v zmysle histórie úveru poskytla žalobkyňa úverové prostriedky v celkovej výške 1.200 eur, preto iba túto čiastku je žalovaná povinná jej vrátiť. Nárok žalobkyne je oprávnený iba vo výške kladného rozdielu celkovej sumy žalovanou prečerpaných peňažných prostriedkov a celkovej sumy vrátených splátok (96 eur). Vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne v celom rozsahu, nárok žalobkyne bol oprávnený do výšky 1.104 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Priznal však nárok na úrok z omeškania (uplatnenému v súlade so zákonnou úpravou) k priznanej istine, keďže žalovaná sa preukázateľne v tejto časti do omeškania dostala.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a to v rozsahu, v ktorom bol návrh zamietnutý z dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p., keď súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z dôvodu, že vec je nesprávne právne posúdená. Uviedla, že sa domáhala nároku uplatneného žalobou titulom neuhradených záväzkov žalovanej z uzavretej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 20. apríla 2012, na základe ktorej vydala žalovanej úverovú kartu a poskytla jej úverový rámec vo výške 5.000 eur, z ktorého vyčerpala 1.241,9 eur, keď 1.200 eur čerpala bezhotovostným prevodom na účet a 41,90 eur prestavujú poplatky za užívanie karty, ktoré tvorili súčasť úverovej istiny. V zmysle bodu 2.1. časti 3 Úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s Cetelemom nedohodla inak. Predmetná splátka sa použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa úverovej zmluvy, resp. podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu, poistného (ak je dlžník poistený) a príslušnej časti úverovej istiny. Žalovaná zaplatila len 96 eur, čo predstavuje dve splátky splatné do 10.7. a 10.8.2012 a na predžalobné výzvy žalobkyne nereagovala. Poukázala na to, že pri revolvingových úveroch nie je možné uviesť všetky údaje, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, keď pri týchto úveroch sa jedná o úverovú zmluvu na dobu neurčitú, ktorého čerpanie a splácanie je závislé výlučne od vôle žalovanej. Nesúhlasila ani s tvrdením súdu prvého stupňa, že neskúmala schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, keď skúmala jej výplatné pásky, výpis z účtu, príjmy zo sprostredkovateľskej činnosti žalovanej, čo preukazovalo jej vysokú bonitu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

V priebehu odvolacieho konania, podaním z 11. augusta 2014, doručeným súdu prvého stupňa 12. augusta 2014 a odvolaciemu súdu 9. septembra 2014, oznámilo vstup do konania na strane žalovanej občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo nám. 7 (ďalej len „vedľajší účastník“).

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2014 vrátane s prihliadnutím k vstupu vedľajšieho účastníka do konania v takomto čase, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je; podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. (podľa poznámky 10a - aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa); podľa odseku 3 rovnakého ustanovenia do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh; napokon podľa odseku 4 rovnakého ustanovenia, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má právny záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O. s. p.), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

Podstatou úpravy z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. je to, že k rozporu úkonu vedľajšieho účastníka a úkonu ním podporovaného tzv. hlavného účastníka a k nástupu mechanizmu posudzovania úkonov vedľajšieho účastníka súdom môže prísť najskôr po urobení úkonu tzv. hlavného účastníka nesúladného s procesnou aktivitou účastníka vedľajšieho. Právny význam tu podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu nemá poradie, v akom boli úkony urobené (teda či stav rozporu zakladá neskorší úkon tzv. hlavného účastníka, urobený až po úkone účastníka vedľajšieho, alebo je to presne naopak), aj keď z doslovného znenia rozhodnej úpravy by šlo vyvodiť skôr úmysel zákonodarcu, aby súdy práve približovaným spôsobom posudzovali iba úkony vedľajších účastníkov, urobené až po úkonoch nimi podporovaných účastníkov a nie tiež úkony takýmto úkonom predchádzajúce (logika plynúca z toho, že aby tu mohlo prísť k rozporu úkonu vedľajšieho účastníka s úkonom ním podporovaného tzv. hlavného účastníka, musí tu už v čase robenia úkonu vedľajšieho účastníka existovať úkon tzv. hlavného účastníka, s ktorým sa úkon účastníka vedľajšieho môže dostať do stretu). Čo však naopak významným je, je to, že súd nie je povinný opisovaný stret úkonov vedľajšieho účastníka a účastníka ním podporovaného provokovať a ak aj oboznamuje účastníkov konania s podaniami a aktivitami iných účastníkov (vrátane tých vedľajších), v žiadnom prípade nie je oprávnený z púhej nečinnosti (pasivity) tzv. hlavného účastníka (hoc aj hodnotiteľnej za výraz ignorancie výzvy súdu, určité vyjadrenie od účastníka požadujúcej) usudzovať na jeho nesúhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka. Platí totiž, že musí ísť o výslovný prejav vôle, teda o úkon, z ktorého je celkom zrejmý a nespochybniteľný úmysel tzv. hlavného účastníka v konaní postupovať (alebo prípadne aj nepostupovať) inak, než ako o to usiluje účastník vedľajší (bez ohľadu na to, či u vstupov pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 353/2014 Z. z., prenášajúceho prakticky všetky ťažkosti spojené s pasivitou spotrebiteľov na príslušné združenia, o aký ide aj v tejto konkrétnej veci, bol postup vedľajšieho účastníka či dokonca samotný vstup s podporovaným účastníkom konzultovaný alebo nie). Práve v tomto spočíva podľa názoru tunajšieho súdu náležitý výklad ako úpravy z ust. § 93 O. s. p. v znení do 31. decembra 2014 vrátane, tak i korektný výklad záverov najvyššieho súdu k tomuto problému.

Spotrebiteľské združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, oznámilo, že vstupuje podľa § 93 ods. 2 O. s. p. do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv žalovaných, zjavne z vlastného podnetu. Ide o právnickú osobu, ktorej hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O. s. p., § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.). S prihliadnutím k času vstupu vedľajšieho účastníka do konania (v roku 2014), súčasťou oznámenia o vstupe nemusel byť súhlas žalovaných so vstupom a z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní doposiaľ nevyslovili nesúhlas s jeho vstupom do konania. Vedľajší účastník sa nevyjadril k predmetu konania, na takéto vyjadrenie nebol zo strany súdu ani vyzvaný, do konania vstúpil v čase kedy už rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti vo veci samej nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania zostala iba zamietajúca časti veci samej.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne celú vec (pretože tu od výslovne napadnutého rozhodnutia vo veci samej, zamietajúceho žalobu, bolo závislým aj rozhodnutie o trovách konania) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a contrario bez pojednávania (pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, na druhej strane, ale nebola tu potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal aj rozhodol vec v súlade so zákonom bez pojednávania a takúto možnosť platné právo priznáva i odvolaciemu súdu, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a pojednávanie odvolacieho súdu si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba považovať za správny.

Predovšetkým odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa, použitou na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, ktorá sa týkala nedostatku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné konštatovať správnosť napadnutého rozhodnutia a v tomto

smere sa odvolať na správnosť jeho dôvodov (prvá časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako celok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdiť.

V časti trov konania sa pritom k okolnostiam uvádzaným v napadnutom rozsudku, teda k nepodaniu žalovanou návrhu na priznanie jej náhrady trov konania (podmienku podľa § 151 ods. 1 O. s. p.) a nepreukázaniu vzniku žiadnych trov (čo bol dôsledok jej úplnej procesnej pasivity) pridružila aj ďalšia a to tá, že žalovaná sa procesného práva na náhradu prípadných jej vzniknutých trov prvostupňového konania definitívne vzdala nepodaním vlastného odvolania proti rozsudku (v časti trov konania).

Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom plný úspech zaznamenala žalovaná (keď žalobkyňa s odvolaním a takto ani so žalobou neuspela ani len čiastočne) a vedľajší účastník. Boli to oni, komu vzniklo i právo na náhradu trov odvolacieho konania (podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., prvého z nich vymedzujúceho pravidlo podporného použitia ustanovení o trovách konania na súde prvého stupňa aj na odvolacie konanie a druhého naopak zásadu zodpovednosti za výsledok tzv. sporového konania, podľa ktorej plne úspešný účastník má právo na náhradu v konaní mu vzniknutých a na uplatňovanie či obranu práva účelne vynaložených trov). Odvolací súd im však žiadnu náhradu nepriznal prakticky pre nepodanie žalovanou a vedľajším účastníkom príslušného návrhu, ako aj pre neexistenciu žiadnych preukázateľných trov odvolacieho konania, majúcich im vzniknúť.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.