Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-52-2015.pdf
PDF · 81.64 KB
Case nature
Subarea
2CoE/52/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE, s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava 811 01, IČO: 35 775 165, proti povinnému: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A. X, pre vymoženie pohľadávky vo výške 730,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/937/2006-22 zo dňa 02.07.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 29,78 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň oprávnenému nepriznal náhradu trov exekúcie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený predložil na vykonanie exekúcie exekučný titul, ktorý nie je z dôvodov nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy spôsobilým exekučným titulom, čím procesne zavinil zastavenie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že uzatvoril s povinným zmluvu o úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, za čo sa zaviazal povinný poskytnutý úver oprávnenému vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a odplatou, v zmysle jednotlivých článkov Zmluvy o úvere. V čl. 2.5 zmluvy o úvere sa povinný zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností. V zmysle tohto považoval úver poskytnutý povinnému za vyňatý spod režimu spotrebiteľských úverov upravených zákonom o spotrebiteľských úveroch a podľa jeho názoru ide o úver účelovo viazaný, ktorý nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru oprávneného bola rozhodcovská doložka dojednaná platne a na základe konsenzu zmluvných strán vyjadreného v čl. 8a.1 zmluvy o úvere.
Vo veci zákonná sudkyňa podanému odvolaniu nemienila vyhovieť a vec predložila na rozhodnutie o podanom odvolaní v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvého stupňa ohľadom hodnotenia daného vzťahu prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné argumenty, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. V prípade právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (založeného zmluvou o úvere) išlo o vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.
Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).
Zároveň krajský súd považoval za súladné s exekučno-právnou úpravou preskúmať, či dojednaná rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, ktorá skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, ako aj z obchodných podmienok krajský súd zistil, že zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa všetky spory z danej zmluvy mali riešiť dohodou alebo pred jediným rozhodcovským súdom.
Rozhodcovská doložka dojednaná medzi oprávneným a povinným bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom, v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej doložky, z
ktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podstatnou je v danom prípade skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu a na základe toho aj rozhodcovskú doložku, čo rozhodcovský súd opomenul. Princíp arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.
Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej doložky malo byť v zmysle zákona výsledkom individuálneho rokovania a nie produktom nanútenia vo forme zakomponovania rozhodcovskej doložky do neprehľadných ustanovení zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.
Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom sa konštatuje, že vopred stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len) dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd spotrebiteľa, ale rozhodoval rozhodcovský súd, navyše zvolený oprávneným.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, ako k vyhodnoteniu rozhodcovskej doložky (ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu) ako neprijateľnej (a aj neplatnej) zmluvnej podmienky, ktorá ďalej nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo byť spôsobilým podkladom exekúcie a teda exekučným titulom.
Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že úver poskytnutý povinnému je vyňatý spod režimu spotrebiteľských úveroch, v tomto smere je potrebné poznamenať, že je síce pravdou, že takýto úver je účelovo viazaný a teda nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak ochrana spotrebiteľa, koncipovaná v Občianskom zákonníku je širšia, keďže pod definíciu spotrebnej zmluvy podriaďuje každú spotrebiteľskú zmluvu a nielen tie, ktoré sú definované v zmluve o spotrebiteľských úveroch.
Odvolanie oprávneného nepovažoval súd za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.
K výroku o trovách exekúcie:
Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/937/2006-22 z 02.07.2012 - čo do výroku o trovách exekúcie, síce odvolanie podané nebolo, avšak keďže výrok o trovách je výrokom závislým, bolo potrebné postupovať nasledovným spôsobom:
Dňa 1.11.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 299/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Citované zákonné ustanovenie sa týka presunu rozhodovania o trovách pri zastavení exekúcie na okresné súdy. Novelou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo spomínaným zákonom č. 299/2013 Z.z., bolo totiž zmenené aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom do 31.10.2013 pripúšťalo podanie odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku (o zastavení exekúcie). Označenou novelou Exekučného poriadku (bod 42) sa v § 58 ods. 6 slová "je odvolanie prípustné" nahradili slovami "nemožno podať mimoriadne dovolanie". Od 1.11.2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku znie nasledovne: „Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.“
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1.11.2013 nemožno rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, ktoré vydal sudca, napadnúť odvolaním. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku a tým aj dvojinštančnosť konania možno docieliť len tak, že rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku (pri zastavení exekúcie) vydá vyšší súdny úradník, v dôsledku čoho sa v prípade podania odvolania uplatní postup podľa § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., podľa ktorého ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, odvolací súd nie je oprávnený v prípade ako je i tento, t.j. keď rozhodnutie o náhrade trov konania (o trovách exekúcie) vydal vyšší súdny úradník, hoci ešte pred účinnosťou označenej novely (t.j. pred 1.11.2013), postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného proti takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania (trovách exekúcie) vyššieho súdneho úradníka predmetné rozhodnutie preskúmať v odvolacom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o podanom odvolaní rozhodnúť, v tejto časti vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p, pričom súčasťou tohto rozhodnutia bude rozhodnutie i o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .