Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/208/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľa : W. F., bytom Z. č. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej č. 2, Bratislava, IČO : 34117709, proti odporcovi : G4S Technology Solutions (SK), s.r.o., so sídlom Višňová č. 16, Bratislava, IČO : 36662259, zastúpený advokátskou kanceláriou Balcar, Polanský & Spol. s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35909331, o zaplatenie 24.402 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 23.821 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. od 14.05.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 14.05.2014, sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 24.402 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že v spoločnosti odporcu vykonával funkciu konateľa a to v období od 19.04.2010 do 11.10.2013. Funkciu vykonával riadne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi, odporca nikdy nemal žiadne výhrady, či námietky. Za celé obdobie výkonu funkcie konateľa v štatutárnom orgáne spoločnosti odporcu navrhovateľ od odporcu nedostával žiadnu odmenu. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka odporca bol povinný platiť navrhovateľovi odmenu, ktorá je obvyklá v čase uzatvorenia zmluvy, za činnosť obdobnú. Pre stanovenie takto obvyklej odplaty navrhovateľ vychádzal z odmeny určenej pre Ing. M. O. za výkon funkcie člena predstavenstva spoločnosti Loomis SK, a.s., ktorá patrí do skupiny spoločnosti G4S.Táto odmena je špecifikovaná v zmluve o výkone funkcie zo dňa 13.7.2007 a bola odsúhlasená spoločnosťou G4S SBO (SK). a.s., rozhodnutím zo dňa 23.8.2007. Výškou odmeny bola suma 1.162 eur za mesiac, pričom v čase jeho menovania do funkcie, mala uvedená spoločnosť mesačný obrat 84.877 eur. Nakoľko spoločnosť odporcu mala v období výkonu funkcie konateľa navrhovateľom počas jeho aktívneho podnikania, do júla 2013 mesačný obrat medzi cca 224 eur - 18.000 eur, navrhovateľ svoj nárok na odmenu počítal, z dôvodu, že obratu odporcu bol nižší ako polovica obratu spoločnosti, v ktorej pôsobil Ing. O., z polovičnej odmeny oproti odmene Ing. O., t.j. s odmenou vo výške 581 eur mesačne. Odmena, na ktorú podľa uvedeného, má navrhovateľ v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka nárok, je za počítaných 42 mesiacov, suma vo výške 24.402 eur. Odporca však navrhovateľovi túto odmenu nevyplatil ani na základe výzvy.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril, uviedol, že nárok, tak ako je identifikovaný v návrhu na začatie konania, v celom rozsahu popiera.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to zmluvou o výkone funkcie, organizačným poriadkom, predloženými súvahami, zápisnicou z pojednávania na tunajšom súde, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2010, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zmluvy o výkone funkcie, ktorá bola uzatvorená medzi L.. M. O. a spoločnosťou G4S SBO (SK), a.s. súd zistil, že predmetom zmluvy je záväzok štatutára vykonávať funkciu člena predstavenstva, pričom za výkon funkcie člena predstavenstva sa spoločnosť zaviazala vyplácať mu odmenu vo výške 35.000 Sk.

Z organizačného poriadku spoločnosti G4S súd zistil, že skupinu spoločnosti G4S tvoria spoločnosť G4S Secure Solutions, a.s.; G4S Technology Solutions (SK), s.r.o. a ďalšie tri spoločnosti.

Zo zápisnice z pojednávania dňa 23.03.2015 v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou súd zistil, že v tomto konaní bol ako svedok vypočutý L.. O., ktorý uviedol, že s navrhovateľom pracovali v spoločnosti G4S, on bol bezpečnostný riaditeľ, navrhovateľ bol riaditeľ divízie, od 30.9.2007 bol predsedom predstavenstva, potvrdil, že v zmluve o výkone funkcie mal dohodnutú odmenu vo výške 35.000 Sk mesačne, plus ďalšie benefity, ako je používanie motorového vozidla a mobilného telefónu, počítača, neskôr notebooku. Svedok potvrdil, že navrhovateľ pracoval na vysokej úrovni, mal výborné jazyková znalosti.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2010 súd zistil, že účastníci konania sa dohodli na zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2000, s tým, že dňom 1.7.2010 sa menia mzdové podmienky, základná mesačná mzda predstavuje sumu 4.000 eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že po ustanovení do funkcie štatutárneho orgánu odporcu nežiadal vyplácanie odmeny, o odmenu požiadal v súvislosti s odchodom zo spoločnosti. Spoločnosť podniká v oblasti súkromnej bezpečnosti, pričom štatutárom mohla byť len osoba za špecifickým preukazom odbornej spôsobilosti. Skupina mala viac právnych subjektov na území Slovenskej republiky, takže každý člen manažmentu bol zahrnutý do štatutárnych orgánov príslušnej spoločnosti. Uviedol, že sa nedá presne kvantifikovať koľko času strávil výkonom funkcie u odporcu, avšak dá sa rozlišovať medzi konaním za jednotlivé spoločnosti, nakoľko každá spoločnosť má špecifický predmet činnosti. Navrhovateľ vo výpovedi potvrdil, že mu nikdy nebola doručená žiadna výhrada týkajúca sa výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu.

Podľa ustanovenia § 566 zákona č.513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. (2) Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Podľa ustanovenia § 571 Obchodného zákonníka ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti. (2) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vykonával v spoločnosti odporcu funkciu konateľa a to od 25.05.2010 do 23.10. 2013. O výške odmeny nebolo rozhodnuté, výška nebola dohodnutá, navrhovateľovi za výkon funkcie štatutárneho orgánu od odporcu nebolo nič vyplatené. Navrhovateľ o vyplatenie odmeny požiadal pri ukončení pracovného pomeru a ukončení činnosti štatutára. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ mal uzatvorenú aj pracovnú zmluvu s odporcom.

Odporca poukazoval na skutočnosť, že valné zhromaždenie nikdy nerozhodlo o odmene navrhovateľa, z čoho vyvodil, že nerozhodnutie o odmene možno považovať za rozhodnutie o nepriznaní odmeny štatutárovi. S tým nemožno súhlasiť.

Nie je vylúčené, aby zamestnanec spoločnosti bol zároveň členom štatutárneho orgánu. Nie je teda vylúčené, aby popri existencii pracovnej zmluvy navrhovateľ vykonával aj funkciu štatutárneho orgánu, pričom právne vzťahy medzi spoločnosťou a členmi jej orgánov súvisiace s výkonom funkcie jednotlivých orgánov spoločnosti, práva a povinnosti vyplývajúce z týchto vzťahov, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Vzťah medzi spoločnosťou a členom jej orgánu súvisiacej s výkonom funkcie je vždy vzťahom obchodnoprávnym v zmysle ustanovenia § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka. Na tomto fakte nič nemení ani skutočnosť, že člen orgánu spoločnosti je súčasne zamestnancom spoločnosti. Odporca tvrdil, že niektoré činnosti, ktoré navrhovateľ vykonával v rámci pracovného pomeru sa prekrývali s povinnosťami, ktoré vymedzil ako činnosti vykonávané v rámci výkonu štatutára. Táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná.

Navrhovateľ dôvodil, že svoju funkciu po celý čas jej trvania vykonával riadne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ako aj s pokynmi odporcu. V konaní nebol preukázaný opak. Výška odplaty nebola určená, odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 571 Obchodného zákonníka odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Súd mal za to, že výška odmeny, ktorú žiadal navrhovateľ je práve takou odmenou. V konaní bolo preukázané, že Ing. Jánovi Ďurkovicovi bola za výkon funkcie konateľa, ktorý túto činnosť vykonával v spoločnosti, ktorá je členom predmetnej skupiny, bola stanovená vo výške 35.000 Sk, t. j. 1.162 eur. Obe spoločnosti boli v rozhodnom období členmi rovnakej podnikateľskej skupiny, boli jednotne riadené. Navrhovateľ si uplatnil odmenu vo výške 50 % z odmeny, ktorú za obdobnú činnosť v tej istej podnikateľskej skupine poberal štatutár, Ing. Ďurkovic. Treba prisvedčiť argumentácii odporcu, že medzi výškou obratov oboch spoločností a výškou nárokovateľných odmien štatutárneho orgánu nie je úplná priama súvislosť, nakoľko bez ohľadu na výšku dosahovaného obratu, je člen štatutárneho orgánu povinný vykonávať určité činnosti, s ktorými je spojená zodpovednosť. Navyše podľa ustanovenia § 571 Obchodného zákonníka splatnosť pohľadávky na zaplatenie odplaty vznikne po tom, čo mandatár riadne vykonal dohodnuté činnosti, a to bez ohľadu na to, či priniesli očakávaný výsledok, alebo nie.

Odporca namietal, že odmena s Ing. Ďurkovicom bola dojednávaná individuálne a preto závery nemožno generalizovať, iný spôsob stanovenia odmeny však nenavrhol. Súd odmenu určenú vo výške 50 % odmeny za obdobnú činnosť, aj vzhľadom na výpoveď Ing. Ďurkovica v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , kde Ing. Ďurkovic uviedol, že funkciu tiež vykonával popri pracovnom pomere. Pri stanovení primeranej odmeny treba vziať do úvahy viacero faktorov, jedným z nich je aj výška obratu dosahovaná príslušnou spoločnosťou v rozhodnom období, ďalším faktorom je nesporná zákona zodpovednosť konateľa za riadne plnenie povinností, ktorá nie je žiadnym spôsobom limitovaná a nemá priamy súvis s dosahovanou výškou obratu.

Odporca vzniesol námietku premlčania od 19.04.2010 do 14.05.2010. Súd ju považoval za dôvodnú. Navrhovateľ požadoval zaplatenie odmeny za 42 mesiacov. V zmysle ustanovenia § 397 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba štyri roky. Funkciu štatutára navrhovateľ ukončil dňa 23.10.2013, návrh bol podaná dňa 14.05.2014. Nepremlčaná časť predstavuje odmenu za tri roky a 5 mesiacov, spolu 41 mesiacov, čo predstavuje čiastku 23.821 eur. Súd zaviazal odporcu k vyplateniu tejto sumy a vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v rozhodnom období, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

Navrhovateľ nepreukázal, že odporcu vyzval na plnenie, preto súd vychádzal z vyjadrenia odporcu, v ktorom uvádza, že dňa 28.05.2014 prevzal rovnopis návrhu na začatie konania. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,25 % p.a. zo sumy 23.821 eur od 29.05.2014 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Súd priznal čiastočne úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania. Podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že namiesto výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.