Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-8-2015.pdf
PDF · 119.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C. N., R.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: D. N., R.. XX.X.XXXX, D. Q. XXXX/X, I., občan SR a O. J., R.. XX.X.XXXX, D. Z. XX, C. K., občianka SR, o návrhu otca na zmenu zverenia mal. dieťaťa, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú C. N., R.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 22.08.2014, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka je povinná platiť výživné na mal. C. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. b. v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 22.08.2014 a to vždy do 15.dňa toto ktorého mesiaca vopred k rukám otca. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.08.2014 do 30.07.2015 v sume 307,18 eur, súd povoľuje matke splácať v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca pod následkom straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk matky s mal. C. neupravuje.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 11P/32/2012-53 zo dňa 26.09.2012.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu 22.8.2014 domáhal zmeny zverenia dieťaťa, t.j. aby bola mal. C. zverená jemu do osobnej starostlivosti od podania návrhu na súd a matke bolo určené výživné v sume 60 eur mesačne. Styk matky s dieťaťom nežiadal upraviť. Návrh odôvodnil tým, že maloletá s ním býva v spoločnej domácnosti od júla 2014 po tom, čo bola umiestnená v krízovom stredisku SOS H. a odmietla sa vrátiť bývať k svojej matke. Podľa vyjadrenia otca matka svojim správaním ohrozuje správny vývin dieťaťa, samotné dieťa chce s ním ostať bývať.
Matka s návrhom otca nesúhlasí, pritom uviedla, že dieťa nevidela už od októbra 2014. Ako dôvod nesúhlasu uviedla to, že otec býva s dieťaťom na ubytovni, pritom ona býva vo svojom rodinnom dome. Pre prípad zverenia dieťaťa otcovi žiadala určiť jej minimálne výživné a upraviť jej styk s dieťaťom aspoň na 1 mesiac počas letných prázdnin.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom mal. dieťaťa, pripojeným spisom OS Nitra sp. zn. 11P/32/2012, správou kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjme rodičov, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nové Zámky, správou mesta I., správou súkromného centra špeciálno- pedagogického poradenstva, logopedickou správou, pracovným posudkom na otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Mal. C. je dieťa narodené mimo manželstva. Naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k mal. C. rozhodované rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 11P/32/2012-53 zo dňa 26.9.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2012. Predmetným rozsudkom bola maloletá zverená do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 60 eur mesačne. V tom čase bola matka maloletej vdova a mala okrem C.E. vyživovaciu povinnosť ešte k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva zaniknutého smrťou ich otca. Tieto deti navštevovali základnú a strednú školu. Matka poberala mesačne vdovský dôchodok 145 eur, sirotský dôchodok 193,60 eur, prídavky na tri deti po 22,54 eur na každú dieťa. Od 16.9.2012 bola na materskej dovolenke, vtedy výšky materského príspevku ešte nevedela uviesť. Bývala v 3 izbovom prenajatom byte s jej priateľom a jej len dvomi deťmi, lebo jej najstaršia dcéra bývala u babky.
Otec mal okrem C. vyživovaciu povinnosť k synovi D., študentovi SOŠ, a to v sume 32 eur mesačne. Býval v 2 izbovom byte u svojej priateľky. Otec bol rozvedený, nezamestnaný, nebol evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny, v krátkej dobe sa mal zamestnať.
Zo správy Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky z 10.9.2014 mal súd preukázané, že mal. C. bola dňa 21.8.2014 vo večerných hodinách nájdená občanmi obce K. na ulici, odmietla sa vrátiť domov k matke O. J., opakovane verbalizovala , že chce ísť k otcovi. Dieťa bolo v krízovej situácii bez možnosti odovzdania dieťaťa okamžite otcovi či inému príbuznému, preto bola umiestnená do krízového strediska „SOS“ v H.. Nasledujúci deň bol otec D. N. kontaktovaný a dňa 22.8.2014 si aj dieťa zo zariadenia prevzal. Od tohto dňa je maloletá v starostlivosti otca.
Okresný súd Skalica uznesením č. k. 7P/8/2015-41 zo dna 16.2.2015 ( právoplatný 12.3.2015) predbežným opatrením zveril mal. C.E. do osobnej starostlivosti otca matke určil minimálne výživné po 27,13 eur mesačne.
V súčasnosti je otec zamestnaný, jeho mesačný príjem bol v r. 2014 netto v sume 458 eur a za obdobie od 1.1.2015 doposiaľ je v sume cca 401,04 eur. Zo správy zamestnávateľa otca mal sú preukázané, že je zamestnaný od 14.8.2013 na dobu neurčitú, povinnosti si plní podľa pokynov nadriadených, nebol disciplinárne riešený. Pracuje v jednozmennej prevádzke od 7,00 hod. do 15,00 hod. Otec taktiež poberá mesačne rodinné prídavky na dieťa po 23,50 eur.
Otec býva v súčasnosti aj s maloletou býva v Penzióne pod W. C. I., zmluvu na bývanie má do konca roka 2015 a ak neporuší domový poriadok, bude mu zmluva predĺžená. Otec má k dispozícii jednu veľkú izbu, veľkú kúpeľňu a chodbu. Izba je dobre vybavená a prispôsobená aj potrebám dieťaťa. Izba pozostáva z dvoch samostatných postelí, písacieho stola, kuchynskej linky, chladničky, mikrovlnnej rúry, osobného počítača, televízie, akvária, knižnice a kútika s hračkami pre dieťa. V kuchynskej linke pri náhodnom šetrení v domácnosti boli vzorne poukladané potraviny, riady, všetko udržiavané v čistote. V chladničke bol dostatok potravín, bolo navarené. Na chodbe má dieťa vzorne v skrini poukladané veci osobnej potreby a rovnako aj otec. Šetrením v domácnosti otca neboli zistené žiadne nedostatky, v domácnosti má čisto, hygienické podmienky má na veľmi dobrej úrovni. Otec má mesačné výdavky s bývaním v sume 170 eur vrátene energií. Okrem mal. C. otec nemá vyživovaciu povinnosť k iným mal. deťom.
Otec odôvodnil požadovanú výšku výživného na dieťa 60 eur mesačne len tým, že takúto výšku od neho požadovala matka na C.. Uviedol, že C. jej nesúhlas ísť k matke tým, že má strach, že ju bude matka zase biť. Nechce ísť k matke ani na prázdniny a podľa jeho slov, ak by ju tam dal, tak ona mu utečie. Potvrdil, že matka volala maloletej ale tá vypína telefón, lebo nechce s matkou hovoriť. Ďalej uviedol, že mal. C. pravidelne navštevuje logopéda, lebo je rečovo zaostalá, keďže od matky mu prišla zanedbaná nebolo jej ani rozumieť pri rozprávaní. Okrem toho 3 krát do týždňa navštevuje dieťa v domácnosti špeciálny pedagóg, pritom výdavky na psychológa a pedagóga platí maloletej v sume 250 eur mesačne K.. J..
Súd vypočul matku cestou dožiadaného súdu. Z jej výpovede mal súd preukázané, že od 22.12.2012 býva v obci C. K. vo vlastnom rodinnom dome kúpenom na hypotéku, ktorú spláca po 146 mesačne. hypotéku bude splácať 30 rokov. Ďalšie výdavky s bývaním má mesačne na elektrinu 55 eur, plyn 70 eur, vodné a stočné cca 25 eur, telefón 20 eur, internet 15 eur. Spláca pôžičku mesačne po 30 eur a druhú pôžičku čerpanú na práčku po 27,80 eur mesačne. Jej mesačné výdavky na stravu sú cca 150 eur mesačne. Matka býva v spoločnej domácnosti s priateľom E. J.V. od marca 2015, ktorý je zamestnaný a má mesačný netto príjem cca 350 eur.
Matka poberá rodičovský príspevok mesačne po 203,20 eur, prídavky na 4 deti mesačne po 117,60 eur, vdovský dôchodok 168,80 eur mesačne a sirotský dôchodok na mal. K. po 110,40 eur mesačne. Matka má vyživovaciu povinnosť k týmto deťom: C. J., R.. XX.X.XXXX, K. J., R.. XX.X.XXXX, K. J., R.. XX.XX.XXXX, J. J., R.. XX.X.XXXX a mal. C. N., R.. XX.XX.XXXX. Pritom mal. C. nebýva s matkou už od 21.8.2014. Matka uviedla, že ona chodila s C.E. k logopedičke do Š. 2 krát do mesiaca.
Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že matka neposial na dieťa ani len minimálne výživné, minimálne od októbra 2014 ( uviedla matka) maloletú osobne nevidela. Otec uviedol, že matka maloletej neposlala žiadny darček k sviatkom, Vianociam a ani len k narodeninám.
Matka odôvodnila neplatenie výživného na mal. C. tým, že ju od októbra 2014 nevidela. Ďalej uviedla, že nevie adresu otca, ani jeho číslo účtu a nevie sa s ním kontaktovať. Otec tieto jej tvrdenia poprel s tým, že matke oznámil svoju adresu i číslo účtu, kam má platiť výživné na dieťa.
Zo správy obce K. z 22.6.2015 mal súd preukázané, že matka sa do ich obce prisťahovala 12.4.2013 spolu s štyrmi deťmi. V roku 2014 porodila matka piate dieťa. Rodina obýva starší rodinný dom, v dome sú 3 izby a kuchyňa, zariadené nábytkom. V domácnosti bol poriadok a nakúpené potraviny. V súčasnosti s matkou v dome fyzicky býva iba dcéra K. J., R.. C. W. XXXX a dve malé deti: K. O. J.. Obec vykonáva v súčinnosti s Úradom práce, soc. vecí a rodiny dohľad nad rodinou J..
Zo správy Ambulancie klinickej logopédie LOGOMEDIK s.r.o. z 15.4.2015 mal súd preukázané, že maloletá je ich klientom od septembra 2014, do terapie bola zarodená na žiadosť otca. Dieťa bolo začlenené do terapie z dôvodu výrazného zaostávania v oblasti vývinu reči a jazyka. Dieťa je aj v starostlivosti klinického psychológa a špeciálneho pedagóga. Dieťa nastúpilo do 1. ročníka po jednoročnom odklade školskej dochádzky. V septembri nebolo dieťa adekvátne pripravené na nástup do 1. ročníka. pri nástupe do terapie bola reč dieťaťa narušená vo všetkých sledovaných jazykových rovinách, najvýraznejšie v slovnej zásobe, tvorbe viet, tvorbe súvetí, nesprávny slovosled vo vete, vynechávanie slov vo vete, nesprávne skloňovanie a časovanie. Zrozumiteľnosť a porozumenie reči dieťaťa bola nízka. Pri nástupe do terapie bolo dieťa bojazlivé, ak si nebolo isté - neodpovedalo. V závere bolo uvedené, že dieťa začína tvoriť komplexnejšie vety, začína používať všetky slovné druhy a sikavky, maloletá začína vystupovať ako aktívny komunikačný partner. v závere dodal, že maloletá si i naďalej vyžaduje intenzívnu logopedickú a špeciálno - pedagogickú starostlivosť. Dieťa sa rýchlo zlepšuje vo všetkých sledovaných oblastiach, preto dospeli k záveru, že sociálne prostredie dieťaťa ktorom sa nachádzalo pred zahájením logopedickej terapie, bolo pre dieťa málo podnetné na adekvátne rozvíjanie reči .
Zo správy Súkromného centra špeciálno - pedaogického poradenstva mal súd preukázané, že mal. C.a je v starostlivosti psychológa ich pracoviska od 11.9.2014 a pravidelne ( 2-3 krát mesačne) dochádza na špeciálno - pedagogické terapie. Spolupráca s otcom je dobrá.
Maloletá C. navštevovala v školskom roku 2014/2015 prvý ročník základnej školy v I.. Svojej študijné výsledky si zlepšila. V škole sa stravuje, mesačné stravné je v sume cca 21 eur. Chodí aj do družiny, za ktorú otec platí 7 eur mesačne.
Zo správ kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že po príchode C. do I. táto žila s otcom v domácnosti jeho partnerky, ale nakoľko medzi nimi začali vznikať konflikty, otec sa s dieťaťom
odsťahoval. Úrad práce, soc. vecí a rodiny otcovi a maloletej zabezpečil bývanie v Útulok cesta I.J. a pomohol otcovi u zamestnávateľ vybaviť prácu len na rannú zmenu. Zamestnávateľ prispôsobil otcovi pracovnú dobu tak, aby otec dokázal zabezpečiť starostlivosť o dcéru. Rodine ponúkla pomoc aj pani K.. K. J. s manželom, lebo vybavili otcovi nie len pracovné záležitosti ale aj bývanie. V súčasnosti otec s dieťaťom už býva v Penzióne pod Rotundou v I.. Na chodbe má dieťa vzorne v skrini poukladané veci osobnej potreby a rovnako aj otec. K.. J. vybavila otcovi dobrovoľníčku, ktorá mu pomáha viesť domácnosť, nákupy, variť a hospodáriť s peniazmi. K.. J.V. zabezpečila osobne dieťaťu aj logopéda v súkromnom centre špeciálno - pedagiogického poradenstva a detského psychológa. 3 krát do týždňa navštevuje dieťa v domácnosti aj špeciálny logopéd (N. J.), pritom pani K.. J. s manželom platia okolo 250 eur mesačne za všetky aktivity súvisiace s zlepšením komunikačných zručností mal. C.E.. K.. J. nakupuje dieťaťu aj oblečenie, robí dieťaťu rôzne aktivity, niekedy aj za účasti otca. K K.. J. kolízny opatrovník uviedol, že je to manželka zamestnávateľ a otca rozhodla sa otcovi sa maloletej pomôcť po tom, čo sa dozvedela o jej zanedbaní. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že dieťa je zdravé - okrem komunikačných problémov. Logopéd sa mu vyjadril, že dieťa si naďalej vyžaduje intenzívnu logopedickú a špeciálno -pedagogickú starostlivosť. U maloletej sa postupne výsledky zlepšujú. Maloletá chodí v škole na obedy ( stoja 21 eur) a chodí do družiny, za ktorú sa platí mesačne 7 eur. Otec dcéru ráno vždy dovezie do školy a družina je až do 16,30 hod. Podľa kolízneho opatrovníka sú medzi otcom a C. silné citové väzby. Mal. C.E. sa im viackrát vyjadrila, že ju bila matka i sestra. V I.J. je dieťa šťastné, nič jej nechýba, otca má veľmi rada. V súčasnosti je dieťaťu už lepšie rozumieť, nepôsobí už utiahnuto, vie vyjadriť svoj názor, jediná bariéra je u nej reč, ktorá sa tiež intenzívne rieši. Súhlasili zveriť dieťa otcovi a styk matky s dieťaťom nateraz neupravovať.
V závere prejavil nesúhlas s tým, aby bolo dieťa naďalej zverené v starostlivosti matky. Po vyjadrení matky na dožiadanom súde sa kolízny opatrovník opätovne dopytoval u dieťaťa vyjadriť sa, s kým chce bývať a maloletá mu rezolútne vyjadrila, že otca má veľmi rada, nechce bývať u mamky. Pýtal sa dieťaťa, či nechce ísť k matke aspoň na prázdniny, ale i na to dieťa reagovalo odmietavo s tým, že matka aj K. ju bili.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky z 21.7.2015 mal súd preukázané, že mal. C.E. bola 21.8.2014 nájdená občanmi obce, odmietla sa vrátiť k matke , bola odovzdaná do krízového strediska a hneď dňa 22.8.2014 si pre ňu otec prišiel. Vykonali šetrenie v domácnosti matky a bolo zistené, že matka býva v rodinnom dome v jej vlastníctve. Dom má tri izby, kuchyňu, príslušenstvo. jedna z miestností slúži ako spálňa matky s druhom, pričom tam na dvojlôžku (podľa vyjadrenia matky) prespávajú aj deti J. O. K.. V miestnosti je aj rozkladacie lôžko pripravené pre mal. C.. Druhá izba slúži ako detská izba mal. K.. Matka v čase obeda nemala pripravenú teplú stravu pre deti, uviedla, že bude vysmážať mäso, ktoré aj mala k dispozícii. V domácnosti bolo dostatočné množstvo potravín. Zo správy súd zistil, že mal. K. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, z dôvodu jej problémového správania navštevuje psychologičku, je aj medikamentózne liečená. u matky nebolo zistené zanedbávanie starostlivosti o deti.
Matka uviedla, že v telefonickom kontakte bola s C. naposledy 10.5.2015. Túto skutočnosť otec poprel, lebo podľa jeho slov dieťa sa s matkou nerozprávalo - matka volala len s ním a pýtala výživné.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine, dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine, dieťa je ďalej povinné a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu, b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných do 30.6.2015 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 88,82 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 01.07.2015 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 88,82 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Súd sa oboznámil z obsahom predložených listinných dôkazov, s vyjadreniami účastníkov a dospel k záveru, že návrh na zmenu zverenia dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča bol podaný dôvodne, keďže došlo k zmene pomerov na strane rodičov a hlavne maloletého dieťaťa. Súd sa podrobne zaoberal správami kolízneho opatrovníka dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, správou Obce K. za účelom zistenia, v akých pomeroch a domácnosti žijú rodičia dieťaťa. Taktiež sa súd v súvislosti s výchovou a rečovými problémami dieťaťa podrobne zaoberal správami ambulancie klinickej logopédie LOGOMEDIK s.r.o. a Súkromného centra špeciálno - pedaogického poradenstva, vyjadrením kolízneho opatrovníka. Súd mal jednoznačne preukázané, že dieťa si otec minulý rok cez leto priviezol z dôvodu, že sa mal. C. nechcela vrátiť k matke. Priviezol si ju ťažko rečovo zaostalú, nebolo
možné jej rozumieť, nevedela vôbec komunikovať s ľuďmi, mala rečové problémy a pritom v septembri 2014 mala nastúpiť do 1. ročníka základnej školy. Otec zabezpečil dieťaťu adekvátnu starostlivosť nie len v pokojnom bývaní ( hoc aj v podnájme), ale bez ďalších rušivých faktorov, zabezpečil dieťaťu za pomoci iných osôb aj odbornú pomoc. Maloletá doposiaľ navštevuje pedagóga i psychológa a to rozhodne častejšie, než ako s ňou matka chodila 2 krát do mesiaca k logopédovi. Súd sa zaoberal i negatívnym stanoviskom matky k návrhu otca zveriť mu dieťa odôvodnený tým, že ona má vlastné bývanie. Súd vychádzal z myšlienkového pochodu, že pre riadnu a pokojnú výchovu dieťaťa nie je ani tak dôležité či rodič zabezpečil bývanie v podnájme alebo v dome kúpenom na hypotéku (na 30 rokov), ale to - aké kľudné a plnohodnotné prostredie dieťaťu vytvoril pre jeho duševný a psychický vývin. Vychádzajúc z vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý je v pravidelnom kontakte s dieťaťom od jej príchodu do I., súd na prvé miesto kládol zdravý a pokojný vývin a vývoj dieťaťa bývajúceho hoc aj v jednej prenajatej izbe s otcom, kde má vytvorené podmienky na bývanie ( posteľ, stôl, počítač,...) než bývanie síce v rodinnom dome matky, kde okrem matky bývajú jej druh a jej ďalšie deti, pritom preukázateľne mala C. komunikačný problém s sestrou K., ktorá sama má problémy so správaním. Z týchto dôvodov zveril súd maloletú C. do osobnej starostlivosti otca a to od 22.8.2014, od kedy mal otec dieťa reálne v svojej starostlivosti a aj v tento deň podal návrh na súd. Podporne súd prihliadal i na samotnú vôľu dieťaťa ostať bývať u otca. Zároveň súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené rodičovské práva a povinností a ani nebol od nich zbavený, a keďže obaja majú povinnosť podieľať sa na výchove a výžive maloleté, majú rovnaké práva i pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Súd posudzoval pomery rodičov, ktoré u nich boli v roku 2012, kedy bolo dieťa zverené matke. Otcovi odpadla vyživovacia povinnosť k synovi a matke sa zvýšil počet vyživovacích povinností.
Pri určení výživného vzal súd do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby mal. C., navrhovanú výšku výživného otcom dieťa 60 eur mesačne a matkou v sume minimálneho výživného; a taktiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Súd určil výživné od 22.8.2014 z tých istých dôvodov, prečo mu od tohto času zveril dieťa do osobnej starostlivosti. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmu otca ( cca 401,04 eur mesačne ) a z zaužívanej súdnej praxe počítajúc ho z čistého príjmu matky (povinného rodiča) a počtu detí, ktoré sú na ňu výživou odkázané. Matka má netto mesačný príjem v sume 488,80 eur ( 203,20 eur + 117,60 eur + 168,80 eur mesačne), pritom do jej príjmu súd nezapočítal sirotský dôchodok na mal. K. 110,40 eur mesačne. Vychádzajúc z súdnej praxe výživné pri deťoch vo veku mal. C. sa počíta ako 20 % z čistého príjmu matky, v tomto prípade 20 % z sumy 488,80 eur deleno počet detí matky. 20% z 488,80 eur = 97,76 eur deleno 5 detí matky = 19,55 eur. Do príjmu matky súd nezapočítal príjem jej druha, lebo nie sú manželia. Takýmto spôsobom súd zistil, že výživné na mal. C. by mala matka platiť po 19,55 eur, ale nakoľko podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v spojení s § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov je stanovené minimálne výživné v období od 22.8.2014 doposiaľ v sume 27,13 eur, súd určil matke výživné na dieťa v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Táto suma bola od 22.8.2014 a taktiež je aj od 1.7.2015 vo výške 27,13 eur mesačne.
Keďže súd určil výživné s účinnosťou od 22.8.2014 a preukázateľne od tohto času matka žiadne výživné na C. neposlala, vznikol matke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.8.2014 do 30.7.2015. Súd vypočítal nedoplatok do 30.7.2015, lebo v merite veci rozhodol po 15. dni v mesiaci júl 2015. Nedoplatok na zročnom výživnom vyššie uvedené obdobie predstavuje sumu 307,18 eur ( Výpočet: 10 dní augusta 2014= 10/31 x 27,13 eur = 8,75 eur + za 9/2014-12/2014 = 4 x 27,13 eur = 180,52 eur + 1-7/2015: 7 x 27,13 eur = 189,91 eur), ktorú sumu jej súd povolil splácať po 15 eur mesačne majú
na pamäti povinnosť matky platiť mesačne v prvom rade to, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného na C.. Pri výpočte mesačnej splátky 15 eur súd prihliadal na to, že splátky môže povoliť najviac na 36 mesiacov, matka skoro rok na dieťa neposiela žiadne peniaze, t.j. na otcovi bolo vybaviť dieťa i pri jej nástupe do 1. ročníka základnej školy a tiež tu prihliadol i na to, že matka žije v druhovskom pomere s otcom svojho jedného dieťaťa, pričom jej druh je zamestnaný.
Súd sa ďalej vyporiadal s otázkou úpravy styku matky s dieťaťom, lebo otec ho žiadal neupraviť a matka navrhla upraviť styk aspoň na jeden mesiac cez prázdniny. Súd podporne vychádzal z vyjadrenia dieťaťa, že nechce ísť k matke. Matka síce žiadala styk upraviť, ale súd vychádzal z toho , že za celé obdobie skoro jedného roka dieťa nevidela, čo súd hodnotí ako absenciu akéhokoľvek záujmu a osobného kontaktu s dieťaťom. Je pravdou, že matka je na materskej dovolenke a má doma ďalšie maloleté deti, ale súd je toho názoru, že pokiaľ by ozajstný záujem o C. mala, určite by si to vedela zariadiť tak, aby dieťa navštívila aspoň niekedy (hoc aj na hodinu, a to aj keby ju dieťa odmietalo). Súd má za to, že nateraz nie je na mieste upraviť styk matky s dieťaťom. To , že súd neupravil vo výroku styk matky s mal. C. znamená, že matke nič nebráni kedykoľvek za dieťaťom zájsť, obnoviť v nej opäť dôveru a začať medzi nimi nanovo budovať vzťah. Súd pritom prihliadal taktiež na okolnosti, za ktorých dieťa s domácnosti matky odišlo, na aktuálne doposiaľ trvajúce problémy dieťaťa s rečou a jej zdravý psychický vývoj.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.