Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-45-2015.pdf
PDF · 98.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4P/45/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. E., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov M.. O. K., nar. X.X.XXXX, bytom O. O. XX, O.Ž. K., právne zastúpenej advokátskou kanceláriu JUDr. Rojko s.r.o., Železničná 90/12, Považská Bystrica a B. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, O. K., právne zastúpeného JUDr. Katarínou Gahírovou, advokátkou, Centrum 27/32, Považská Bystrica v konaní o úpravu styku takto
rozhodol:
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou Q. E., nar. X.X.XXXX každú stredu v mesiaci od 16.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky, kedy si maloletú o 16.00 hod. prevezme spred bydliska matky a o 18.00 hod. dieťa matke odovzdá.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa maloletou Q. každú prvú nedeľu v mesiaci od 15.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky, kedy si maloletú o 15.00 hod. spred bydliska matky prevezme a o 18.00 hod. dieťa matke odovzdá.
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou Q. každú štvrtú nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod. , kedy si dieťa o 15.00 hod. spred bydliska matky prevezme a o 18.00 hod. dieťa pred bydlisko matky privedie a matke odovzdá.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.3.2015, sp. zn. 11P/34/2015
- 95 v časti úpravy styku otca s maloletou Q..
Matka je p o v i n n á dieťa na styk s otcom pripraviť a vybaviť ho potrebným oblečením.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom domáhala sa úpravy styku otca s maloletou Q. tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou Q. každú nepárnu nedeľu v čase od 16.00 do 18.00 hod. v prítomnosti matky v mieste bydliska matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú manželia, od mája 2012 do 2.11.2014 žili v spoločnej domácnosti. Z ich vzťahu pochádza maloletá Q.. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.3.2015, sp. zp.11P/34/2015 bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 230 Eur mesačne a oprávnený stýkať sa s maloletou každú nepárnu stredu v týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod. , každú párnu stredu v týždni od 11.00 hod. do 13.00 hod., každú prvú nedeľu v mesiaci od 11. 00 hod. do13.00 hod. a každú štvrtú nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky v bydlisku matky s tým, že štvrtú nedeľa v mesiaci bude styk vykonávaný bez prítomnosti matky avšak výlučne v miestnej časti O. O.. Otec podal proti vyššie uvedenému rozsudku v časti výživného odvolanie. Uviedla ďalej, že od podania návrhu na súd o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti, o
určenie výživného a úpravu styku otca s maloletou, čo bolo dňa 9.3.2015 sa až do 22.4.2014 otec sa o maloletú nezaujímal, ani ju nenavštevoval. Dňa 22.4.2015 sa otec bez predchádzajúceho upozornenia dožadoval styku s maloletou, ktorá práve v tom čase spala a otec nebol ochotný prísť na stretnutie po jej spánku ani na druhý deň, okamžite volal políciu a podal sťažnosť na sociálnu kuratelu napriek tomu, že rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Od toho čas maloletú navštevuje v súdom určených hodinách avšak nezaujíma sa a neopýta sa na jej zdravotný stav, na jej zvyklosti, na stravu, na režim dňa, nepozná jej reč a gestá. Maloletá nemá vytvorený vzťah k otcovi, počas stretnutí sa so všetkým obracia na matku a neustále sa pohľadom ubezpečuje o prítomnosti matky. Otec dcére na stretnutia nosí hračky, ktoré si po ukončení stretnutia opätovne zbalil, na čo dcéra reaguje plačom. Pri stretnutiach si otec matku nahrával na diktafón, vytváral si obrazové záznamy bez jej predchádzajúceho súhlasu, čím si vytváral ďalšie dôkazové materiály, ktorými sa matke neustále vyhráža. Taktiež matku sleduje pri každom odchode z miesta bydliska a fotografuje si jej pohyb mimo bydliska ako dôkazový materiál. Pri stretnutiach matke neustále pripomína, že na maloletú musí platiť výživné vo výške 230 Eur, vyhráža sa jej novými dôkazmi, vytvára nátlak, aby s ním uzatvorila dohodu o nižšej výške výživného. Otec sa dožaduje, aby sa stretnutia s maloletou konali v dome matky, pričom si počas týchto stretnutí fotografuje interiér a vybavenie domácnosti. Taktiež sa dožaduje počas spánku maloletej ležať pri nej v spálni matky, čo je pre ňu absolútne neprípustné vzhľadom k narúšaniu osobného súkromia. Uviedla ďalej, že od 1.8.2015 nastupuje do svojho pôvodného zamestnania. O maloletú v čase prítomnosti matky v zamestnaní bude riadne postarané jej matkou, s ktorou má maloletá vytvorený pozitívny vzťah, keďže doteraz vyrastá v prítomnosti matky a jej matky, tj. starej matky maloletej. Starostlivosť sa bude vykonávať v dome matky a v mieste jej zamestnania. Pracovná doba matky má pohyblivý pracovný čas, s možnosťou aj čiastočnej práce z domu, aby v prípade potreby bola pri maloletej. Pracovná pozícia konateľky spoločnosti je časovo, fyzicky a psychicky náročná, čiže nie je to pracovná doba od - do. Preto jej neostáva časový priestor na realizáciu styku otca s maloletou počas pracovných dní. Tvrdila, že maloletá má v jej domácnosti vytvorené dostatočne kvalitné podmienky pre jej zdravý vývoj, na druhej strane sa jedná o dieťa v takom veku, ktoré má svoj ustálený režim, je citlivé na zmenu prostredia, na neprítomnosť matky v prítomnosti cudzích osôb, ktorú ťažko znáša a je tiež zdravotne háklivá pri zmene prostredia. Otec sa od odchodu zo spoločnej domácnosti s maloletou stretával v časovom rozmedzí maximálne jednej hodiny, po súdnom pojednávaní sa styk určil v rozmedzí dvoch hodín, čo je pre maloletú psychicky aj fyzicky náročné, nakoľko otec vyžaduje od nej maximálne sústredenie sa na jeho osobu. Maloletá je po stretnutiach s otcom vyčerpaná a unavená. Počas stretnutí ju nenechá v kľude najesť, keď ju matka kŕmi, neustále odpútava jej pozornosť na svoju osobu, otec neznesie, aby sa maloletá počas stretnutia venovala niečomu inému okrem jeho osoby. V priebehu konania sa priklonila k zmene posledného rozhodnutia súdu ohľadom úpravy styku otca s maloletou tak, že by bol otec oprávnený stýkať sa s maloletou každú prvú nedeľu od 15.00 do 18.00 hod., každú štvrtú nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. , každú druhú a tretiu sobotu od 15.00 do 18.00 hod s tým, že štvrtú nedeľu v mesiaci by sa tento styk otca s dieťaťom vykonával bez prítomnosti matky v miestnej časti O. K., O. O.. Tým by zachovalo časové rozpätie úpravy styku otca s dieťaťom a nedošlo by ani k zásadnej zmene v dĺžke tohto rozpätia medzi jednotlivými dňami. Poukázala na to, že dieťa je na ňu citovo naviazané, otec v súčasnej dobe nepozná režim dieťaťa, ktoré vstáva o 7.00 - 7.30 hod., chodí spať o 11.00 hod. a spáva až do 15.00 hod.
Otec s návrhom matky na úpravu styku nesúhlasil. Uviedol, že od právoplatnosti rozsudku o poslednej úprave styku s maloletou sa snaží s dcérou stretávať v stanovených termínoch, no neustále dochádza zo strany matky k bráneniu výkonu a z tohto dôvodu podal na Okresný súd Považská Bystrica návrh na výkon rozhodnutia, ktorá vec je vedená pod sp. zn. 3Em 1/2015. Uviedol ďalej, že v termíne 9.3.2015 sa snažil o stretnutie s maloletou, no došlo ku konfliktu, ktorého boli účastníci aj rodičia matky, ktorí neustále zasahujú do výkonu styku vo všeobecnosti, zo strany otca matky došlo k urážaniu a vyhrážaniu, preto zvolil zmierlivejšiu cestu a do doby právoplatnosti rozsudku v časti úpravy styku radšej matku nekontaktoval. Už v tej dobe komunikoval s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a preberal možnosti postupu, prijímal ich rady. Poukázal nato že dieťa vo veku 1,5 roka je náladové, riadi sa momentálnymi potrebami a bude čoraz ťažšie hľadať k nemu cestu, zvlášť ak by súd vyhovel ničím nepodloženému skresaniu styku iba raz za dva týždne tak ako navrhuje matka. Pri styku otca neustále dochádza ku konfliktom a nedodržiavaní termínov a podmienok zo strany matky. V záujme čo najflexibilnejšieho možného prístupu dohodol si so zamestnávateľom flexibilný pracovný čas, ktorý mu umožňuje stanoviť stretávanie s maloletou vždy bez ohľadu na jeho pracovné povinnosti. Návrh matky na úpravu styku považoval za neakceptovateľný, v snahe úplne vyčleniť otca zo života maloletej. Vychovávanie maloletého dieťa svojimi rodičmi má prednosť pred jeho vychovávaním starými rodičmi.
Uviedol že je schopný poskytnúť akúkoľvek starostlivosť o maloletú a súhlasil by aj so striedavou starostlivosťou, o ktorú bude mať záujem vo vyššom veku dieťaťa avšak prístupom matky hrozí, reálne odcudzenie maloletej od otca, čomu sa snaží zabrániť aj návrhom na úpravu styku tak, aby bol oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu stredu v týždni od 8.00 hod. do 12.00 hod., každú nepárnu stredu v týždni od 15.00 do 19.00 hod. a prvú a štvrtú nedeľu od 14.00 do 20.00 hod. bez prítomnosti matky. V priebehu konania otec uviedol, že by sa s maloletou chcel stretávať každú stredu od 8.30 do 11.30 hod. alebo od 15.00 hod. do 18.00 hod. buď v miestnej časti O. O. aj za prítomnosti matky ale nie tretích osôb a pokiaľ sa týka úpravy styku počas víkendov, súhlasil s návrhom matky tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletou každú druhú a tretiu sobotu od 15.00 do 18.00 hod. a každú prvú a štvrtú nedeľu od 15.00 do 18.00 hod., štvrtú nedeľu bez prítomnosti matky.
Opatrovníčka doporučila upraviť styk s maloletou počas víkendov tak ako uviedli rodičia, s tým, že v sobotu pri stretávaní sa otca s maloletou bude potrebná prítomnosť matky a v nedeľu prítomnosť matky už potrebná nebude. Mala za to, že otec bude o dieťa schopný sa postarať aj vo svojom bydlisku, vo svojej domácnosti, kde má zabezpečené pre dieťa všetky potreby, čo zistili vykonaným šetrením v domácnosti otca. Považovala za dobré, aby sa o dieťa mohol starať otec počas neprítomnosti matky aj počas týždňa a je len na rodičoch, či toto bude vhodnejšie v dopoludňajších hodinách alebo v poobedňajších hodinách. Z týchto dôvodov doporučila upraviť styk otca s dieťaťom aj počas bežného týždňa na dve hodiny bez prítomnosti matky, čo dieťa vydrží, môže to byť aj v mieste bydliska matky, pokiaľ by dieťa potrebovalo, aby mohla matka kedykoľvek prísť alebo otec zájsť za návštevu za matkou. Pokiaľ by bol počas týždňa upravený styk na viac ako dve hodiny, tento doporučila, aby bol realizovaný za prítomnosti matky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a jej právneho zástupcu, výsluchom otca a jeho právnej zástupkyne a opatrovníka, oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23.3.2015, sp. zn. 11P/34/2015, rodným listom maloletej, úradnými záznamami Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, zo dňa 12.6.2015, 28.4.2015, 19.11.2014, 31.3.2015, pracovnou zmluvou matky zo dňa 8.6.2009, pracovnou zmluvou otca zo dňa 17.7.2015, oznámením matky zo dňa 19.6.2015.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletej Q. nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu zo dňa 23.3.2015, sp. zn. 11P/34/2015 - 95, súd zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú vychovávať, zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 230 Eur mesačne od 2.11.2014 a zároveň oprávnený stýkať sa s maloletou Q. každú nepárnu stredu v týždni od 15.00 hod. do 17.00 hod., každú párnu stredu v mesiaci od 11.00 hod. do13.00 hod. , každú prvú nedeľu v mesiaci od 11.00 hod. do13.00 hod. a každú štvrtú nedeľu v mesiaci od 15.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že styk sa bude vykonávať v prítomnosti matky, v bydlisku matky s tým, že štvrtú nedeľu v mesiaci bude styk vykonávaný bez prítomnosti matky avšak výlučne v miestnej časti O. O.. Matke súd uložil povinnosť otcovi styk umožniť, dieťa riadne na styk pripraviť s tým, že pri styku v miestnosti, v ktorej bude otec s dieťaťom, sa nebude nachádzať žiaden iný rodinný príslušník okrem otca a matky.
Proti rozsudku v časti o výživnom podal otec odvolanie, celý spisový materiál sa t.č. nachádza na Krajskom súde v Trenčíne. Vo výroku o zverení maloletej Q. do osobnej starostlivosti matky a úprave styku otca s maloletou Q. nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 5.5.2015.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že matka uzavrela dňa 8.6.2009 pracovnú zmluvu so zamestnávateľom O. I. A..P..U.., O. O., O. K., kde vykonáva prácu konateľa spoločnosti a manažéra pre marketing. Má dohodnutý pružný pracovný čas 8,5 hodín denne. V čase vyhlásenia rozhodnutia súdu bola na materskej dovolenke, maloletej zabezpečovala osobnú starostlivosť za pomoci svojich rodičov. Listom zo dňa 19.6.2015 oznámila matka svojmu zamestnávateľovi, že od 1.8.2015 nastúpi do zamestnania, do pracovného pomeru v súlade s jej pracovnou zmluvou.
Otec pracuje v spoločnosti M. A..P..U.. O. K. od 1.8.2015, pracovný pomer má uzatvorený na dobu neurčitú, pričom so zamestnávateľom sa dohodli na pružnom pracovnom čase, pričom musí byť dodržaný mesačný fond pracovných hodín v členení 37,5 hodín týždenne.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že vzťahy medzi rodičmi mal. Q. sú komplikované, rodičia na úprave styku nevedia dohodnúť, pričom ohľadom úpravy styku prebehli viaceré stretnutia otca na Úrade práce, sociálnych veci a rodiny Považská Bystrica, na ktorých popisoval nezhody s matkou ohľadom úpravy práv a povinností k mal. Q., predovšetkým v neochote matky umožniť mu styk s maloletou, ktorého sa neustále dožadoval.
Nezhody rodičov ohľadom úpravy styku otca s maloletou pretrvávali aj po poslednej úprave styku otca s maloletou rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní 11P/34/2015, kedy otec podal návrh na výkon rozhodnutia, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn 3Em/1/2015.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 3. Dohovoru o právach dieťaťa ( ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí , či už vykonávaných súkromnými zariadeniami ,sociálnej starostlivosti , súdmi , správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú , že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť, nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinností jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarne administratívne opatrenia.
3. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie , služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí, zodpovedali normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými záujmami , vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh matky na zmenu úpravy styku je dôvodný len sčasti. Je nesporné, že i keď od poslednej úpravy styku otca s mal. Q. prešla veľmi krátka doba, keď rozsudok o úprave styku nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2015, na druhej strane od poslednej úpravy styku otca s maloletou došlo k zmene pomerov na strane matky, ako aj samotnej realizácie styku , ktorá odôvodňuje nové rozhodnutie o rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom. Touto skutočnosťou to, že matka od 1.8.2015 nastúpi do zamestnania, čím dôjde k nemožnosti realizácie styku za jej prítomnosti počas bežného týždňa v čase, keď bude v zamestnaní.
Zmenou odôvodňujúcou nové rozhodnutie súdu je aj tá skutočnosť, že medzi rodičmi pretrvávajú nezhody v realizácii styku otca s maloletou, pričom súd je toho názoru, že realizácia styku len v mieste bydliska matky alebo v miestnej časti O. K., O. O. je styk obmedzujúca skutočnosť, v súčasnej dobe neodôvodnená potrebami ani záujmom maloletého dieťaťa. Práve možnosť otca stretávať sa s maloletou mimo bydliska matky ( aj za prítomnosti matky ) bude mať na ďalšiu úpravu styku, prehlbovanie vzájomných citových väzieb medzi otcom a maloletou len pozitívny vplyv.
Úprava styku otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou každú stredu v mesiacu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky nie je v rozpore so záujmom maloletej, rešpektuje jej denný režim ako aj pracovnú dobu matky. Úpravou styku otca s maloletou počas týždňa tak bude zachovaný vzťah otca s dieťaťom aj mimo víkendov. Súd je toho názoru, že práve dieťa vo veku maloletej
Q. si musí rozvíjať hlbší vzťah s otcom a stretávať sa s ním čo najčastejšie, hoci je prirodzené, že pokiaľ trávi väčšinu času s matkou, pri stretnutí s otcom sa obracia so svojimi potrebami viac na matku, vyhľadáva jej prítomnosť. Práve za týmto účelom bude potrebné, aby určitú dobu pri realizácii styku otca s maloletou bola zabezpečená prítomnosť matky. Je potrebné, aby si dieťa vytváralo postupne vzťah k otcovi a neustála prítomnosť matky by tomuto bránila a preto ako vhodnejšia sa javí úprava styku aj bez prítomnosti matky ( štvrtú nedeľu v mesiaci), čo umožní otcovi stretávať sa s maloletou aj v jeho bydlisku, prehlbovať vzťah dieťaťa s ostatnými rodinnými príslušníkmi a budovať si s otcom pozitívne citové väzby. Vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca a bydliska matky súd upravil styk otca s maloletou v čase, keď bude otec oprávnený stýkať sa s maloletou bez prítomnosti matky dlhšie o jednu hodinu t.j. od 15.00 hod. do 18.00 hod.
Práve takto určený styk otca s maloletou v určenom rozsahu umožní otcovi pravidelne sa stretávať s maloletou stráviť s ňou čas, podieľať sa na jej výchove a hlavne vytvárať vzájomný vzťah medzi dcérou a otcom.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahov medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery.
Na záver súd dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom, a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku, so zreteľom na jeho osobné potreby maloletej. Dieťa vo veku maloletej Q. bude prirodzene postupom času si vyžadovať rozšírenie styku s otcom, s úplným vylúčením prítomnosti matky, čo predovšetkým bude závisieť od dohody rodičov a od ich schopnosti komunikácie. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich dieťaťa.
Vzhľadom na zhora uvedené skutočnosti a za použitia citovaných ustanovení Zákona o rodine súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.