Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21C-487-2015.pdf
PDF · 94.81 KB
No categories available
21C/487/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: F.. I. Ž., V.. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., V. XX, štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Ivetou Šteffekovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Orenburská ul. č. 15, proti odporcovi: Z.. O. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., V. XX, štátny občan SR, o návrhu na vydanie hnuteľnej veci a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- Eur na účet Okresného súdu Bratislava III do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na súd dňa 20.07.2015 sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi akokoľvek nakladať s finančnými prostriedkami vo výške 8.378,- Eur, ktoré sa pôvodne nachádzali na účte navrhovateľky č. účtu SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, peňažného ústavu VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava 25, IČO: 31320155; s finančnými prostriedkami vo výške 17.338,26 Eur na účte odporcu č.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v peňažnom ústave Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, s hnuteľnými vecami vo vlastníctve navrhovateľky: Zlatý snubný diamantový prsteň - biele zlato, Zlatý pečatný prsteň, Zlatý prsteň zo súpravy /ako náušnice/, Zlatá retiazka z točených dielikov + Zlatý náramok z točených dielikov, 4 prstene a 3 retiazky zo žltého zlata - nadobudnuté do roku 2002, ďalej náhrdelník z čiernych perál z Maurícia, diamantový náušnice z bieleho zlata z Turecka, Zlatá súprava - prívesok, náušnice, prsteň z českého granátu, Zlatý prsteň - žlté zlato s diamantom z Bratislavy, Zlatá (žlté zlato) súprava /mašlička/, náhrdelník, náušnice, náramok z výstavy Incheba, Starožitný diamantový prsteň /7 diamantov/ č. posudku 83/08, Investičný diamant kúpený 10.05.2011, Diamantový prsteň Ranway kúpený 20.03.2011, Diamantový prsteň Kleopatra kúpený 12.03.2011, Diamantová súprava Lucia - náušnice, prívesok, retiazka - kúpené 6.12.2011 spolu s certifikátmi k hnuteľným veciam od spoločnosti DIAMONDS INTERNATIONAL CORPORATION - D.I.C. SK, s.r.o., IČO: 36 645 974 (ďalej len „Cennosti“), a to najmä tieto scudziť, založiť, previesť a prepísať na iné osoby, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila skutočnosťou, že jej manžel (ďalej len „odporca“) dňa 10.07.2015 náhle opustil spoločnú domácnosť na V. W.. Č.. XX I. G., kde spoločne s navrhovateľkou užíva 3-izbový byt, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Pre navrhovateľku bola uvedená skutočnosť prekvapením, nakoľko odporca ju predtým o tomto svojom zámere neupovedomil, a už vôbec neriešil s navrhovateľkou ich spoločné veci. Ešte väčšie sklamanie navrhovateľka zažila, keď zistila, že odporca predtým ako opustil spoločnú domácnosť, dňa 17.06.2015 navštívil peňažný ústav VÚB, a.s., obchodné miesto: Retailová pobočka RP III-BA-Kramáre, Stromová 54, Bratislava, kde požiadal o znovuvydanie platobnej karty, vydanej k účtu číslo: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorej bol držiteľom na základe dispozičného oprávnenia, nakoľko majiteľkou
účtu č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet“) je F.. I. Ž., teda navrhovateľka. Ako dôvod opätovného vyžiadania uviedol „stratu karty“. Tieto peniaze boli spoločné, nakoľko na predmetný účel bol poukazovaný dôchodok navrhovateľky zo Sociálnej poisťovni vo výške 466,- Eur ako aj príležitostné príjmy navrhovateľky z firmy DIC, a. s., Agentúry AKO, Agentúry MVK, a. s. a podobne, manželove dôchodky v celkovej výške cca 1.340,- Eur mesačne (z toho výsluhový dôchodok 662,87 Eur, sociálny dôchodok 476,20 Eur a do asi r. 2020 z DDS Stabilita, a. s. 211,- Eur). Odporca (manžel) okrem toho nemal žiadne iné príjmy a navrhovateľka dispozičné právo k účtu odporcovi dala cca v roku 2007 iba z dôvodu jeho žiadosti, aby dvakrát neplatili poplatky za vedenie účtu rôznym bankám. Odporca dňa 10.07.2015 vybral osobne z pobočky Kramáre o cca 15.30 hod. sumu 7.588,- Eur, následne na to z tej istej pobočky bankomatu 490,- Eur a dňa 11.07.2015 z bankomatu Tesco ešte sumu 300,- Eur. Uvádzaný účet je produkt tzv. Flexi účet z ktorého navrhovateľka mesačne odvádza poplatky SIPO za byt I. G., SIPO za dom v S., ako aj ďalšie poplatky. Sumy nad 1.155,- Eur z tohto účtu sa denne prevádzajú na sporiaci účet. Ku dňu 17.07.2015 po celkových prevodoch na Flexi účte ostalo 1.153,90 Eur vrátane povoleného debetu, na sporiacom účte ku dňu 17.07.2015 je 189,32 Eur. Nakoľko trvalé príkazy neboli ešte všetky realizované, navrhovateľka sa obáva, že na konci mesiaca ostane celkom bez finančných prostriedkov. Odporca si založil v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., ešte v roku 2007 stavebné sporenie. Na tento účet nedal navrhovateľke dispozičné právo, navrhovateľka mu však napriek tomu pomáhala splácať. Na jeho stavebné sporenie za roky 2007 - 2014 každý rok uhrádzala cca 500 - 790 Eur, takže k dnešnému dňu tam je cca 17.338,26 Eur. Naposledy navrhovateľka v prospech manžela a na jeho požiadanie urobila vklad 24.07.2014 vo výške 10.000,- Eur z jej účtu, aby odporca dostal štátnu prémiu, resp. z dôvodu lepšieho úročenia. Konečný zostatok k 31.12.2014 na účte Prvej stavebnej sporiteľni: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol teda 16.131,33 Eur. Napriek skutočnosti, že majiteľom účtu je odporca (manžel), navrhovateľka má za to, že sumu 10.000,- Eur mu nedarovala, ale brala predmetný účet ako spoločnú vec, pretože od roku 2007 sa na jeho plnení podieľala spoločne. Navrhovateľka ihneď ako zistila vyššie uvedené skutočnosti (t.j., že jej manžel vybral peniaze z Flexi účtu), skontrolovala ďalšie dokumenty a cennosti, pričom zistila, že odporca zobral aj spoločne nadobudnuté Cennosti a aj osobný majetok navrhovateľky nadobudnutý od rodičov a od jej prvého manžela, ktorý zomrel predtým, než sa navrhovateľka opätovne vydala za odporcu. Odporca si tak celkovo prisvojil šperky a peniaze v hodnote 63.991,26 Eur. Dňa 14.07.2015 navrhovateľka požiadala odporcu o stretnutie s cieľom zistiť dôvod, prečo tak (manžel) postupuje, či si uvedomuje, že navrhovateľku nechal celkom bez prostriedkov, a že navrhovateľka nebude vedieť hradiť všetky výdavky len zo svojho dôchodku v sume 466 Eur. Ako dôvod odporca uviedol, že navrhovateľke veci nevráti, naopak vyslovil ešte ďalšie požiadavky, čo ešte chce. Podľa tvrdenia navrhovateľky, všetko si ponecháva ako nejakú poistku, viac s navrhovateľkou nechce zotrvať a žiť v spoločnej domácnosti, ale vraj sa nechce ani rozviesť. Navrhovateľka je presvedčená, že odporca (manžel) vie čo robí a nekoná náhodne, ale účelovo. Peniaze zo stavebného sporenia považuje za svoje, hoci mu ich navrhovateľka splácala prevodom, čo vie aj dokázať. Rovnako je navrhovateľka presvedčená, že manžela už neviaže k nej žiadny citový vzťah, nakoľko odporca ju obviňuje z manipulatívnosti, no skôr jeho konanie je manipulatívne a určite nie je náhodné. Na otázku navrhovateľky, kde býva, odporca povedal mená priateľov, ale adresu odmietol uviesť. Navrhovateľka má za to, že odporca koná premyslene a cielene, nie je to len impulzívna reakcia. Dokazuje to aj skutočnosť, akým spôsobom sa zmocnil ich spoločného majetku, keď si zobral aj zlatý prsteň, ktorý dal navrhovateľke k zásnubám a ostatné šperky, ktoré jej daroval a ktoré navrhovateľka užívala. Odporca dokonca zobral aj certifikáty k šperkom, aby navrhovateľka nemala dôkaz o ich cene. Manželstvo účastníkov stále trvá. Obidvaja účastníci sú staršie osoby, navrhovateľka má vek 66 rokov a odporca 68 rokov. Navrhovateľka ako aj manžel (odporca) majú zdravotné problémy. Pre navrhovateľku je nepredstaviteľné, že odporca opustil spoločnú domácnosť, teda opustil navrhovateľku a zobral jej všetky peniaze a cennosti, to všetko napriek skutočnosti, že vie že iný príjem toho času ako starobný dôchodok navrhovateľka nemá. Naliehavosť nariadenia predbežného opatrenia navrhovateľka vidí v skutočnosti, že ak dôjde k prepísaniu finančných prostriedkov na inú osobu, resp. inému scudzeniu finančných prostriedkov, hnuteľných vecí - šperkov, tieto už nebudú môcť byť riešené podľa § 146 ods. 2, § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko už nebudú môcť byť predmetom BSM, hrozí tak reálna škoda podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nasl., ktorá bude ťažko vymožiteľná.
Návrhom vo veci samej sa navrhovateľka domáha voči odporcovi vydania vyššie špecifikovaných hnuteľných vecí - finančných prostriedkov a Cenností, ktorých sa odporca svojvoľne zmocnil (t.j. bezdôvodne sa obohatil na úkor navrhovateľky), a ktoré majú byť predmetom BSM.
Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi formou predbežného opatrenia navrhovateľ predložil Potvrdenie o vykonaní znovu vydania platobnej karty zo dňa 17.06.2015, Potvrdenie VÚB banky, a.s. z Flexi účtu ku dňu 17.07.2015, Potvrdenie VÚB banky, a.s. zo sporiaceho účtu ku dňu 17.07.2015, História transakcií z Flexi účtu ku dňu 17.07.2015, História transakcií zo sporiaceho účtu ku dňu 17.07.2015, Výpis z účtu Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. z 31.01.2015 za rok 2014, Výpisy z účtu navrhovateľky vedeného vo VÚB banke, a.s. ( prevody od r. 2007 - 2015), Výpisy zo stavebného sporenia PSS od r. 2007-2013, Posudok na šperk č. 83/08 z 17.09.2008, Faktúra č. 01109176 zo dňa 19.10.2011 (Runway), Príjmový pokladničný doklad z 19.10.2011 (Runway), Faktúra č. 01112021 zo dňa 06.12.2011, Príjmový pokladničný doklad zo dňa 19.08.2010, Faktúra č. 100835 zo dňa 19.08.2010 (Kleopatra), Príjmový pokladničný doklad na investičný diamant zo dňa 10.05.2011. S uvedenými listinnými dôkazmi sa súd pre posúdenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov oboznámil.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)
Predmetom návrhu je nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania, v súvislosti s obavou, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 102 ods. 1. O.s.p.), ako vyplýva z obsahu spisu a odôvodnenia návrhu.
Účelom predbežného opatrenia je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov občianskeho súdneho konania. Ide o opatrenie predstavujúce dočasnú úpravu pomerov účastníkov alebo zabezpečujúce výkon súdneho rozhodnutia. Pri úprave pomerov nemôže ísť o úpravu iba faktických pomerov účastníkov, ale najmä o úpravu právnych pomerov, i keď len predbežnú. Dočasná úprava pomerov predbežným opatrením musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.
Pri nariadení predbežného opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať
zistené pri rozhodovaní o veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy, teda osvedčenie nároku a jeho prípadného ohrozenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia teda musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť tak svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva odporcom, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia t.j. pravdepodobnosť jeho ohrozenia.
Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí vždy vziať do úvahy, že tieto opatrenia upravujú pomery len predbežne alebo zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Súd preto môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv odporcu, resp. tretej osoby.
Súd posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podľa § 75 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Navrhovateľka nariadenie predbežného opatrenia odôvodňovala potrebou dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, nakoľko existuje dôvodná obava, že odporca uskutoční prevody finančných prostriedkov patriacich do BSM na inú osobu, resp. dôjde k inému scudzeniu finančných prostriedkov a hnuteľných vecí (šperkov), a tieto už nebudú môcť byť riešené podľa § 146 ods. 2, § 150 Občianskeho zákonníka, nakoľko už nebudú môcť byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), a teda hrozí reálna škoda podľa § 420 Občianskeho zákonníka a nasl., ktorá bude ťažko vymožiteľná. Súd po zistení skutkových okolností popísaných v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je toho názoru, že navrhovateľka dostatočným spôsobom neosvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, nakoľko predloženými listinnými dôkazmi, ktoré boli súčasťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súdu nepreukázala, že odporca reálne uskutočňuje úkony, ktorými prevádza hnuteľný majetok - finančné prostriedky, príp. ďalšie hnuteľné veci patriace do BSM účastníkov na tretie osoby. Samotný výber finančných prostriedkov v hotovosti odporcom z Flexi účtu, ktorého majiteľom je navrhovateľka, nepreukazuje úmysel odporcu cielene zúžiť rozsah BSM účastníkov. V tejto súvislosti zároveň súd poukazuje aj na to, že majetkové vzťahy účastníkov, ktoré sa týkajú ich finančných prostriedkov nadobudnutých počas manželstva, t.j. patriacich do BSM sa riešia v rámci vyporiadania BSM po rozvode manželstva účastníkov. Rovnako skutočnosť, že odporca disponuje s osobným majetkom (šperkami), ktoré sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, bez jej výslovného súhlasu síce odporuje dobrým spoločenským mravom, ako aj dobrým manželským vzťahom medzi účastníkmi, avšak navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi žiadnym spôsobom neosvedčila, že reálne (skutočne) dochádza zo strany odporcu k úmyselnému scudzovaniu (prevodu) tohto jej hnuteľného majetku na tretie osoby. V zmysle § 145 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí (napr. prevod iných než bežných vecí na tretie osoby), na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako účastníci, resp. pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov, inak je takýto právny úkon neplatný. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie sa teda navrhovateľka môže domáhať žalobným návrhom v prípade, ak by odporca skutočne previedol vyššiu sumu peňažných prostriedkov, resp. spoločné hnuteľné veci, ktoré nie sú bežnými vecami na tretie osoby, neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Zákaz nakladania s vecami (hnuteľným a nehnuteľným majetkom) alebo právami možno uložiť len takým spôsobom, aby nebola narušená činnosť účastníka, ktorá je nevyhnutná na plnenie jeho povinností voči tretím osobám alebo aby ho neobmedzoval v ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práva účastníka, ktorý návrh podal. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci, kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva má ústavný základ a opiera sa o tom, že každému je dovolené konať to, čo nie je zákonom zakázané. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere. Predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je, že za vzniknutej situácie neexistujú vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, t.j. že reálne hrozí nebezpečenstvo, že ak by k dočasnej
úprave nedošlo, hrozí v budúcnosti možnosť nenapraviteľného alebo ťažko napraviteľného stavu. Toto nebezpečenstvo však musí hroziť reálne a bezprostredne, t.j. navrhovateľka musí v rámci návrhu, prípadne príloh k nemu osvedčiť reálnu (skutočnú) a bezprostrednú existenciu takých konkrétnych úkonov odporcu, ktoré odôvodňujú naliehavosť dočasnej úpravy. Z listinných dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka však existencia takýchto konkrétnych reálnych úkonov odporcu s cieľom znížiť spoločný majetok účastníkov patriacich do BSM, resp. ukrátiť navrhovateľku na majetku v jej výlučnom vlastníctve nevyplýva. Nakoľko teda nie je osvedčený predpoklad existencie nebezpečenstva bezprostrednej hroziacej reálnej ujmy, ktorá by navrhovateľke mohla vzniknúť, súd vzhľadom na uvedené je toho právneho názoru, že navrhovateľka dostatočným spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol s poukazom na ust. § 75 O.s.p..
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 € súd rozhodol podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „ZSP“) v spojitosti s položkou 1, písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ZSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko však v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy konania nevznikli, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 a nasl. O.s.p.).