Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_8C-93-2014.pdf
PDF · 89.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/93/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 09 Bratislava, IČO: 35697270, proti odporcovi: M. N., trvale bytom W. XXXX/X, R. O., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. Katarínou Kováčovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nitra, o zaplatenie 270,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 9,- eur s prísl. z a s t a v u j e.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od 9.7.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 1.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 270,48 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, a to titulom neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 70,48 eur a zmluvnej pokuty vo výške 200 eur z titulu porušenia zmluvných podmienok.
Súd dňa 26.3.2014 vydal platobný rozkaz č.k. 9Ro/582012-48, ktorý sa nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk a preto bol podľa § 173 ods.1 a 2 OSP uznesením č.k.9 Ro 58/2012-65 zo dňa 25.8.2014 zrušený. Súd zároveň ustanovil odporcovi v súlade s § 29 ods.1 OSP opatrovníka, nakoľko sa na adrese trvalého bydliska nezdržuje a jeho pobyt sa nepodarilo zistiť.
Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľ podaním zo dňa 30.4.2015 zobral svoj návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 9 eur späť a žiadal aby súd v tejto časti konanie zastavil. Zároveň upustil od svojho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur a uplatňoval si nárok na zaplatenie sumy 191 eur titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón, a to vo výške rozdielu medzi jeho predajnou cenou, ktorá činila 200 eur a cenou akciovou vo výške 9 eur za ktorú bol odporcovi predaný.
Súd postupoval podľa § 96 ods.1 OSP a konanie čo do zaplatenia sumy 9 eur zastavil. Predmetom konania tak zostala suma vo výške 261,48 eur, ktorá predstavuje dlh odporcu za neuhradené služby vo výške 70,48 eur a náhradu škody vo výške 191 eur.
Vzhľadom k tomu, že ide o drobný spor, súd s poukazom na ustanovenie § 115a ods.2 a § 156 ods.3 OSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania na základe listinných dokladov, ktoré spis obsahuje.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pripojení č. A 3279951 zo dňa 10.10.2007, Zmluvou č. A 3279812 zo dňa 10.10.2007, Dodatkom k Zmluve o pripojení č. A 3279812 zo dňa 5.12.2009, prílohou č.1 k Dodatku k Zmluve, dokladom o výške predajnej ceny mobilného telefónu zn. Sony Ericson W 595s, pokusom o pokonávku zo dňa 24.6.2010, fotokópiou doručenky, faktúrou č. 1006525391 zo dňa 28.1.2010, splatnou dňa 11.2.2010, faktúrou č. 8535821822 zo dňa 28.1.2010, splatnou dňa 11.2.2010, faktúrou č. 8038843564 zo dňa 28.1.2010, splatnou dňa 11.2.2010, faktúrou č. 1006743140 zo dňa 28.2.2010, splatnou dňa 14.3.2010, faktúrou č. 8536330526 zo dňa 28.2.2010, splatnou dňa 14.3.2010, faktúrou č. 8039367067 zo dňa 28.2.2010, splatnou dňa 14.3.2010, faktúrou č. 1006942513 zo dňa 28.2.2010, splatnou dňa 11.4.2010, faktúrou č. 8536839202 zo dňa 28.3.2010, splatnou dňa 11.4.2010, faktúrou č. 8039891023 zo dňa 28.3.2010, splatnou dňa 11.4.2010, faktúrou č. 1007156821 zo dňa 28.4.2010, splatnou dňa 12.5.2010, faktúrou č. 1007344738 zo dňa 28.5.2010, splatnou dňa 11.6.2010, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, fotokópiami rozhodnutí Krajského súdu Prešov, Krajského súdu Nitra, Krajského súdu Žilina a zistil tento skutkový a právny stav:
Na základe Zmluvy o pripojení č. A 3279951 zo dňa 10.10.2007 bola odporcovi poskytnutá SIM karta č. 8942101100004720232 s prideleným telefónnym číslom 0918850967 a telefónne služby s účastníckym programom „Paušál 0 Sk“. Na základe Zmluvyo pripojení č. A 3279812 zo dňa 10.10.2007 bola odporcovi poskytnutá SIM karta č. 8942101100004720216 s prideleným telefónnym číslom 0918850914 s účastníckym programom „Paušál 100 s benefitom“. Na základe dodatku k zmluve č. A 3279812 zo dňa 5.12.2009 bolo odporcovi poskytnuté akciové telekomunikačné zariadenie zn. Sony Ericsson W595s za kúpnu cenu 9 eur. Z dokladu o výške predajnej ceny mobilného telefónu zn. Sony Ericson W 595s vyplýva, že jeho predajná cena činí 180 eur.
Za poskytnuté služby bola odporcovi faktúrou č. 1006525391 zo dňa 28.1.2010 vyfakturovaná čiastka 2,33 eur, faktúrou č. 8535821822 zo dňa 28.1.2010 čiastka 3 eur, faktúrou č. 8038843564 zo dňa 28.1.2010 čiastka 24,26 eur, faktúrou č. 1006743140 zo dňa 28.2.2010 čiastka 2,33 eur, faktúrou č. 8536330526 zo dňa 28.2.2010 čiastka 3 eur, faktúrou č. 8039367067 zo dňa 28.2.2010 čiastka 27,16 eur, faktúrou č. 1006942513 zo dňa 28.2.2010 čiastka 1 eur, faktúrou č. 8536839202 zo dňa 28.3.2010 čiastka 3,95 eur, faktúrou č. 8039891023 zo dňa 28.3.2010 čiastka 6,45 eur, faktúrou č. 1007156821 zo dňa 28.4.2010 čiastka 1 eur, faktúrou č. 1007344738 zo dňa 28.5.2010 čiastka 1 eur. Odporca mal za poskytnuté elektronické komunikačné služby zaplatiť spolu 75,48 eur, navrhovateľ si však uplatnil nárok iba na zaplatenie sumy 70,48 eur, keďže z predloženého prehľadu faktúr je zrejmé, že dňa 23.6.2010 bolo 5 eur uhradených. Zároveň žiadal náhradu škody vo výške 191 eur, ako rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu, napriek tomu, že rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu, ktorá podľa predloženého dokladu činí 180 eur a cenou akciovou vo výške 9 eur je iba 171 eur.
Odporca dlžnú sumu neuhradil a to ani na základe pokusu o pokonávku zo dňa 24.6.2010.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák., podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej OZ/, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods.1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo / ušlý zisk /.
Podľa § 517 ods.1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu dvoch Zmlúv o pripojení v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorých vznikla navrhovateľovi povinnosť poskytovať elektronické komunikačné služby pre dve telefónne stanice, za poskytovanie ktorých bol odporca povinný hradiť cenu podľa cenníka platných služieb na základe vyúčtovania. Odporcovi bola vyfakturovaná za zúčtovacie obdobie od 27.1.2010 do 28.5.2010 suma za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 70,48 eur, ktorú odporca v lehote spklatnosti a ani doposiaľ nezaplatil. Súd preto považoval návrh v časti nároku na úhradu za poskytnuté služby za dôvodný, keďže bolo preukázané, že odprca čerpal služby navrhovateľa, avšak úhradu za ne nezaplatil.
Vzhľadom na uvedené súd návrhu v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 70,48 eur. Nakoľko odporca svoj dlh neuhradil v lehote do 8.7.2010 v zmysle pokusu o pokonávku, dostal sa od nasledujúceho dňa do omeškania a preto súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania v súlade § 517 ods.2 OZ a vl. nar. č. 87/1995 Z.z., v znení platnom v tom čase, a to od 9.7.2010 do zaplatenia v zákonnej výške 9 % ročne z dlžnej sumy.
Navrhovateľ sa svojim návrhom pôvodne domáhal od odporcu i zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná medzi účastníkmi konania v dodatku k zmluve o pripojení č. A 3279812 vo výške 200 eur a to z titulu porušenia zmluvných podmienok. Pred začatím konania vo veci samej upustil od svojho nároku na zmluvnú pokutu a uplatnil si nárok na zaplatenie sumy 191 eur titulom náhrady škody. Svoj nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu mu v uvedenej výške vznikla škoda ako rozdiel medzi skutočnou hodnotou poskytnutého mobilného telefónu a cenou za ktorú ho odporcovi predal, čím v podstate pretransformoval svoj pôvodný nárok na zmluvnú pokutu.
Súd túto zmenu nevyhodnotil ako zmenu návrhu / t.j. zmenu predmetu konania / o ktorej by bol povinný v súlade s ustanovením § 95 OSP rozhodnúť, ale mal za to, že ide iba o zmenu právnej kvalifikácie, pričom nárok na zaplatenie sumy vo výške 200 eur, ktorá v sebe zahŕňa aj čiastku 191 eur, bol uplatnený už v návrhu zo dňa 1.12.2011. Právnou kvalifikáciou vykonanou účastníkom konania súd nie je viazaný a preto v prípade jej zmeny v priebehu konania zo strany účastníka konania súd aj tak vykonáva vlastné právne posúdenie tohto nároku a preto nebolo potrebné o takejto zmene v právnej kvalifikácii, ktorá nemá vplyv na zmenu totožnosti predmetu konania / nárok na zaplatenie finančnej čiastky zostáva zachovaný/ rozhodovať.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti t.j. po dobu 24 mesiacov, následkom čoho mu vznikla škoda. Protiprávnu udalosť videl navrhovateľ v tom, že predal odporcovi zľavnený telefón, pričom odporca nedodržal svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu v dohodnutej dobe viazanosti a neplatil riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Nedodržanie tohto záväzku privodilo navrhovateľovi škodu vo výške, ktorú vyčíslil nesprávne na 191 eur ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu / táto nebola vo výške 200 eur ale 180 eur/ a zľavnenou cenou mobilného telefónu / 9 eur/, keď v dôsledku nečerpania služieb zo strany navrhovateľa po dobu 24 mesiacov nedošlo k získaniu majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať pri pravidelnom behu vecí t.j. zotrvaní a čerpaní služieb po dobu 24 mesiacov, čím by sa mu na ziskoch z titulu dojednanej dĺžky
obchodného vzťahu vrátila finančná čiastka zodpovedajúca skutočnej hodnote mobilného telefónu, ktorý v snahe získať odoberateľa telekomunikačných služieb, predal iba za 9 eur.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
V predmetnej právnej veci mal súd za to, že neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, keď v dôsledku nesplnenia povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda a teda nemôže byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi neplnením povinnosti odporcom a újme na majetku navrhovateľa. Podľa názoru súdu k žiadnej škode na strane navrhovateľa nedošlo, pretože za škodu nemožno považovať to, že v rámci svojej obchodnej politiky navrhovateľ predával mobilný telefón odporcovi za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu nevznikol následkom konania odporcu, ale je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu vkladal. Pritom zo zmluvy a jej dodatku nevyplýva povinnosť odporcu ako spotrebiteľa, v prípade nedodržania zmluvných podmienok, doplatiť zľavnenú cenu telefónu do výšky jeho trhovej ceny. Súd konštatuje, že cena za mobilný telefón bola riadne zmluvne dohodnutá medzi účastníkmi v sume 9 eur a odporca takto dojednanú cenu aj zaplatil. K zmenšeniu majetku navrhovateľa v dôsledku protiprávneho úkonu odporcu teda nedošlo, pretože za mobilný telefón navrhovateľ obdržal dojednanú kúpnu cenu, ktorú sám pri predaji ponúkal.
Vychádzajúc zo súdnej praxe v obdobných prípadoch, dospel súd k názoru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody nie je dôvodný. Navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody ani jej výšku. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou je výsledkom zmluvného konsenzu účastníkov konania, keď sám navrhovateľ pri uzatvorení zmluvy ponúkol odporcovi mobilný telefón za cenu 9 eur, hoci išlo o telekomunikačné zariadenie, ktoré malo inú skutočnú trhovú hodnotu, ktorá navyše ani nebola v konaní objektívnym spôsobom preukázaná a navrhovateľom bola vyčíslená iba ako rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou mobilného telefónu.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v konaní nebolo preukázané, že by zavinené porušenie právnych povinnosti odporcu po dobu viazanosti malo za následok vznik škody spočívajúcej v zmene ceny odpredaného mobilného telefónu z pôvodnej riadne zmluvne dohodnutej ceny na inú vyššiu cenu. Súd preto nárok na náhradu škody spolu s príslušným úrokom z omeškania ako nepreukázaný a nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.