Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-18-2015.pdf
PDF · 114.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletého H. H., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky D. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J., Y.Á. S. XXXX/X, prechodne bytom Y. F. Č.. XX, a otca H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. F. Č.. XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Maloletý H. H., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H. sumou 60 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým H. každý párny kalendárny týždeň v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky.
Zároveň súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/1074/2008-21 zo dňa 05.05.2008 a to tak, že dopĺňa výrok o úprave styku otca s maloletým V. nasledovne:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým V.
- každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 25.12. do 28.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespania a každý nepárny kalendárny rok v čase od 23.12. do 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespania,
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od soboty do pondelka od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespania
a to vždy bez prítomnosti matky.
Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a maloleté deti v určenom čase otcovi odovzdať v mieste bydliska detí. Otec je oprávnený maloleté deti v určený čas v mieste bydliska detí prevziať a je povinný matke maloleté deti v určený čas v mieste bydliska detí odovzdať.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2015 domáhal zverenia maloletého H. H., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok , určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému H.C.V. v sume 30 € mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia a úpravy styku otca s maloletými deťmi, a to s H. každý párny týždeň v sobotu od 16.00 h do 18.00 h. a s maloletým V. každý párny týždeň v čase od soboty od 16.00 h do nedele do 18.00 h, počas vianočných sviatkov každý párny rok v čase od 25.12. od 18.00 h do 28.12. do 18.00 h. a každý nepárny rok od 23.12. od 18.00 h do 25.12. do 18.00 h, počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od soboty od 18.00 h do pondelka do 18.00 h, a to vždy bez prítomnosti matky. V návrhu uviedol, že s matkou maloletých žil v spoločnej domácnosti do apríla 2014, kedy ho zo spoločnej domácnosti vyhodila, zobrala mu kľúče od domu, v ktorom spoločne bývali a nedala mu jeho osobné veci, ktoré v dome mal. Matka s ním nie je ochotná komunikovať, akúkoľvek pomoc (materiálnu i nemateriálnu) odmieta a stretávanie s maloletými mu neumožňuje. S maloletým V. sa stretáva len pri jeho základnej škole, keď čaká na autobus, pričom uviedol, že s ním má dobrý vzťah. Na obe deti prispieva matke mesačne sumou 60 € (30 € na každé dieťa). Má za to, že matka má vytvorené vhodné podmienky, aby sa o synov riadne starala a zabezpečila s jeho pomocou uspokojenie ich citových i materiálnych potrieb. Uviedol, že v súčasnosti pracuje ako SZČO, pričom ním navrhovanú výšku výživného na maloletého H. v sume 30 € mesačne považuje za primeranú s poukazom na svoje finančné a zárobkové možnosti.
Zároveň sa otec maloletých detí týmto podaním (doručeným súdu dňa 02.02.2015), domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd do rozhodnutia vo veci samej upraví jeho styk s oboma maloletými deťmi, a to nasledovne: s maloletým V. každý párny týždeň v čase od soboty od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a s maloletým H. každý párny týždeň v sobotu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. Vo vzťahu k požadovanému nariadeniu predbežného opatrenia uviedol, že matka maloletých detí mu stretávanie a styk s maloletými neumožňuje a odmieta s ním akýmkoľvek spôsobom (osobne, či telefonicky) komunikovať, pričom sa obáva, že by mohlo dôjsť k oslabeniu, či až k pretrhnutiu citovej väzby medzi ním a maloletými.
Súd vyhovel návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia a uznesením tunajšieho súdu č.k. 1P/18/2015-26 zo dňa 12.02.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým V. na každý párny kalendárny týždeň v čase od soboty od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bez prítomnosti matky maloletých do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň upravil styk otca s maloletým H. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Taktiež rozhodol, že otec je oprávnený v uvedenom čase maloletého V. prevziať a odovzdať pred bydliskom matky a matka je povinná v uvedenom čase maloletého V. otcovi odovzdať a na stretnutie s otcom ho riadne pripraviť.
Proti tomuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení podala matka maloletých, čo do výroku týkajúceho sa úpravy styku otca s maloletým V. v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trenčíne na základe podaného odvolania uznesením č.k. 19CoP/32/2015-91 zo dňa 13.05.2015 zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že upravil styk otca s maloletým V. každý párny kalendárny týždeň, a to v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod s tým, že otec je oprávnený v uvedenom čase maloletého V. prevziať a odovzdať pred bydliskom matky a matka je povinná v uvedenom čase maloletého V. otcovi odovzdať a na stretnutie s otcom ho riadne pripraviť, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súd nariadil pojednávanie na 27.07.2015, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletých detí, matky maloletých, vyjadrením právneho zástupcu otca a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, ako i pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/1074/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Otec na pojednávaní uviedol, že chce modifikovať svoj návrh tak, že vo vzťahu k maloletému H. by chcel zmeniť úpravu styku v uvedenom návrhu tak, že styk otca s maloletým H. bude každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod bez prítomnosti matky, a čo sa týka maloletého V., upraviť
styk rovnako, ako bolo upravené aj v predbežnom opatrení (v zmysle zmeny vykonanej krajským súdom). V ostatnom trvá na návrhu počas sviatkov, tak ako je to uvedené v návrhu, avšak zatiaľ bez prespania. Ďalej uviedol, že je pravdou, že pred úpravou styku s maloletým V. sa s ním stretával častejšie, avšak mal incident s odporkyňou počas realizácie styku s maloletým, keď si ho zobral mimo času určeného súdom so súhlasom matky a chcel ho zobrať na výlet, s čím matka nesúhlasila. Potom už ani maloletý V. nechcel, ale nakoniec sa odporcovi podarilo ho upokojiť a už boli na ceste k autu, keď maloletý zbadal svoju matku na druhej strane, rozbehol sa za ňou. Odporca ho však chytil a zobral ho do auta, v aute sa maloletý upokojil a súhlasil, že s ním pôjde. Ešte sa cestou stavili v Dráčikovi kúpiť nejakú hračku pre neho a v tom čase matka maloletého zavolala na neho policajtov. Títo ho kontaktovali a uviedli mu, že maloletého musí vrátiť matke. Od toho času sa snaží s maloletým stretávať len v čase upravenom predbežným opatrením. Styk s maloletým H. odporca žiada upraviť na každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 12:00 hod. bez prítomnosti matky preto, že sobotu (úprava predbežným opatrením) by chcel celú tráviť s maloletým V. a venovať sa mu naplno, čo by bolo problematické, pokiaľ by mal aj H.. Odporca uviedol, že jeho stretnutia s maloletým H. sú bezproblémové, nie je pravdou, že by maloletý visel na matke, skôr má pocit, že visí na svojom bratovi a preto nevidí problém v tom, že sa bude styk s maloletým H. realizovať bez matky, keďže tam bude prítomný brat V., teda bude mať pri sebe osobu, ktorú dôverne pozná. Odporca uviedol, že pracuje ako živnostník a jeho práca spočíva z toho, čo sa naskytne (montuje plastové okná, tiež tento rok robil lesné škôlky). Spolupracuje tiež s občianskym združením Šanca pre nechcených, kde náplňou jeho práce je rozptýlenie seniorov tanečnou terapiou. Uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je cca 400 - 500 € mesačne. Iná osoba nie je na neho odkázaná výživou. Býva u svojich rodičov vo Veľkých Kršteňanoch, kde žije spolu so svojimi rodičmi, dvoma sestrami a bratom. Na domácnosť prispieva sumou 80 € mesačne. Vyživovaciu povinnosť si odporca plní riadne, prispieva sumou 60 € mesačne spolu na obe deti, tiež platí maloletému V. poistku vo výške 15 € mesačne a na maloletého H. platí polročne poistku vo výške 120 €. Na otázku kolízneho opatrovníka, ako prebieha styk s maloletým H. navrhovateľ uviedol, že styk prebieha tým spôsobom, že sú u matky maloletého a tam má maloletého na rukách alebo sa s ním prechádza aj s matkou maloletého aj s V., u navrhovateľa maloletý nebol, lebo matku tam nechce pustiť, nakoľko jej nedôveruje po zlých skúsenostiach s ňou (urobila mu vysoký účet na jeho mobilnom telefóne). V záverečnom návrhu uviedol, že žiada zveriť maloletého H. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú oprávnení maloletého H. zastupovať a spravovať jeho majetok, výživné na H. žiadal určiť vo výške 50 € mesačne, úpravu styku s H. každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky a upravu styku s V. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod, počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 25.12 do 28.12 od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespatia, každý nepárny kalendárny rok od 23.12 do 25.12 od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespatia, počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od soboty do pondelka od 10.00 hod. do 18.00 hod bez prespatia a to vždy bez prítomnosti matky.
Matka na pojednávaní uviedla, že súhlasí s úpravou styku otca s maloletým V. tak ako to bolo prezentované navrhovateľom a tak ako to bolo upravené aj v predbežnom opatrení, súhlasila aj s úpravou styku počas Vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 25.12. do 28.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespatia, taktiež každý neparný kalendárny rok od 23.12. do 25.12. od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespatia a tiež so stykom počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od soboty do pondelka od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prespatia. Čo sa týka styku otca s maloletým H., súhlasila, aby sa s ním otec stretával v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod., ale v jej prítomnosti. Výživné žiadala upraviť aspoň vo výške 80 € mesačne. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke a jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 203,20 € mesačne, rodinných prídavkov na tri deti vo výške 70,56 € mesačne, ďalej na najstaršieho syna dostáva výživné vo výške 30 € mesačne.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že doporučuje maloletého H. zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Styk otca s maloletým H. navrhol upraviť v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky a čo sa týka styku otca s maloletým V., odporučil rozhodnúť tak, ako sa dohodli rodičia na pojednávaní.
Maloleté deti H. sa narodili zo vzťahu D. F. a H. H.. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/1074/2008-21 zo dňa 05.05.2008 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bol maloletý V. zverený
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 750 Sk mesačne. Styk otca s maloletým upravený nebol.
Matka maloletých je nezamestnaná a v súčasnosti je na rodičovskej dovolenke. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne a rodinné prídavky v sume 70,56 € mesačne. Otec maloletých detí V. C. H. jej prispieva na výživu maloletých sumou 60 € mesačne.
Otec maloletých je SZČO. Okrem toho pracuje na dohodu v organizácii Šanca pre nechcených, kde vykonáva tanečnú terapiu. Podľa jeho vlastného vyjadrenia dosahuje mesačne príjem cca 500 €. Podľa písomného potvrdenia Občianskeho združenia Šanca pre nechcených dosiahol otec čistý príjem v januári 2015 vo výške 70,15 €. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2014 súd zistil, že navrhovateľ mal daňovú povinnosť vo výške 0 €. Otec prispieva na výživu maloletých detí pravidelne mesačne vo výške 60 € na obe maloleté deti.
Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka s maloletými deťmi býva v 3-izbovom rodinnom dome vo Veľkých Kršteňanoch č. XX, kde hradí nasledovné poplatky spojené s bývaním: energie v sume 150 € mesačne, voda v sume 30 € štvrťročne, uhlie v sume 248 € ročne a brikety v sume 70 € mesačne. Od júla 2015 platí za internet v sume 15 € mesačne. Spláca pôžičku v sume 20 € mesačne a platí si poistku v sume 12 € mesačne. Maloletému V., ktorý bol žiakom 1. ročníka ZŠ R. Jašíka v Partizánskom uhrádzala poplatok za desiatu v škole v sume 6 € mesačne. Podľa vyjadrenia matky sú obe deti zdravé. Otec maloletých býva spolu so svojimi rodičmi v 8-izbovom rodinnom dome vo Veľkých Kršteňanoch č. XXX, kde tiež bývajú jeho dvaja neplnoletí a dvaja plnoletí súrodenci. Od marca 2015 pravidelne prispieva na domácnosť v sume 80 € mesačne. Maloletému V. platí poistenie v sume 15,24 € mesačne a maloletému H. platí poistenie v sume 121,98 € polročne.
Zo správy z konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Partizánske zo dňa 09.02.2015, ktorej sa zúčastnili matka, otec a maloletý V. vyplýva, že otec po tom, ako skončil partnerský vzťah s matkou maloletých, spočiatku chodil za deťmi pravidelne, postupne sa frekvencia jeho návštev znižovala. Za maloletým V. chodil do školy podľa jeho vlastného vyjadrenia asi tri krát za mesiac. Od podania návrhu na úpravu styku otec maloletých nevyvinul iniciatívu o kontakt s deťmi. Matka priznala, že obmedzila kontakt detí so starými rodičmi. V komunikácii rodičov maloletých dominujú nevyriešené partnerské vzťahy, čo sa odzrkadľuje aj na postoji matky k pravidelnému styku otca s maloletými. Z rozhovoru s maloletým V. vyplynulo, že tento sa na otca hnevá pre jeho odchod z domácnosti, maloletý zároveň subjektívne pociťuje nezáujem zo strany otca. Jeho negatívny postoj k otcovi je ovplyvnený aj správaním matky, najmä jej ironickými komentármi na adresu otca maloletých. Maloletý prežíva odchod otca zo spoločnej domácnosti veľmi citlivo a doposiaľ neprebehla adaptácia na novú životnú situáciu. Maloletý V. vníma matkin hnev na svojho otca a preto stretnutia s otcom ani nevyhľadáva. Matka maloletých bola počas konzultácie upozornená na nevhodnosť jej správania v prítomnosti maloletých a možné následky na ich zdravom psychickom vývine. Maloletý verbálne prezentuje negatívny postoj k stretnutiam s otcom, vnútorne však túži po jeho láske a pozornosti. Aj napriek skutočnosti, že otec našiel spôsob, akým je možné sa s deťmi stretávať, nevyužíva túto skutočnosť v dostatočnej miere. Záverom sa konštatuje, že napriek skutočnosti, že si otec podal návrh na predbežné opatrenie, jeho iniciatíva o kontakt s maloletými, ako aj spôsob trávenia času s deťmi je nedostatočný a pasívny. Maloletý V. potrebuje čas, aby sa adaptoval a potrebuje cítiť skutočný záujem otca v podobe pravidelných a zaujímavo strávených chvíľ otca so synom, kedy bude naplno cítiť jeho lásku a pozornosť, čo sa doposiaľ realizovalo veľmi zriedka.
Zo správy z konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Partizánske zo dňa 13.07.2015, ktorej sa zúčastnili matka, otec a obe maloleté deti súd zistil, že aktuálny styk prebieha na základe vydaného predbežného opatrenia. Otec sa s maloletým V. stretáva každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod. S maloletým H. by sa mal otec stretávať každú druhú sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky, styk sa však realizuje od 16.00 hod. vzhľadom k dennému režimu dieťaťa. Otec má záujem o zmenu dňa realizácie styku s maloletým H., a to každú druhú nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. bez matkinej prítomnosti, ako aj o prespatie maloletého V. počas víkendu. Matka s navrhovanou alternatívou nesúhlasí, podľa jej slov aktuálne prebiehajúci styk je pre deti vyhovujúci. Matka počas konzultácie uviedla, že otec niekedy nedodržiava stanovené hodiny realizácie styku. Počas konzultácie bola venovaná pozornosť dodržiavaniu stanoveného rozsahu styku a dochvíľnosti. Otec bol tiež upozornený na možné negatívne dôsledky vo vzťahu maloletého
syna k nemu v prípade prítomnosti policajnej hliadky, keď jej prítomnosť môže mať kontraproduktívny charakter. Maloletý V. nadviazal kontakt bezprostredne, spolupracoval ochotne. Z rozhovoru je zrejmé, že stretnutia s otcom sa konajú relatívne pravidelne. Počas spoločne strávených chvíľ sa aktívne hrajú, čo sa s odstupom času odzrkadľuje v tom, že maloletý V. chodí k otcovi rád. Aj keď spontánne priznáva, že niekedy sa mu tam nechce ísť. Maloleté dieťa veľmi negatívne vníma incident, kedy bola privolaná policajná hliadka. Prítomnosť polície dieťa zneistilo a následne odmietalo kontakt s otcom. Postava otca ešte stále absentuje v kresbe rodiny. Maloletý potrebuje naďalej pravidelný kontakt s otcom, kedy mu bude venovať svoju lásku a najmä pozornosť. Záverom sa konštatuje, že obaja rodičia súhlasia, aby sa styk otca s maloletým V. realizoval v rovnakej podobe, ako je uvedené v predbežnom opatrení. V súčasnosti na vyššie uvedené skutočnosti sa prespávanie maloletého V. u otca toho času nejaví ako vhodné riešenie. Nepodarilo sa uzavrieť dohodu rodičov v bode realizácie styku otca s maloletým H.. Vzhľadom k dĺžke realizácie styku psychológ vyjadril presvedčenie, že počas krátkeho časového úseku nie je nutná prítomnosť matky pri jeho realizácii.
Zo správy obce Veľké Kršteňany vyplýva, že navrhovateľ má adresu trvalého pobytu Veľké Kršteňany XXX. Správanie k spoluobčanom je bežné a bezproblémové. Zo správy ďalej vyplýva, že odporkyňa má v obci nahlásený prechodný pobyt na adrese Veľké Kršteňany XX. Správanie odporkyne k spoluobčanom je bežné a bezproblémové.
V zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností bol podaný dôvodne. Obaja rodičia boli osobne prítomný na pojednávaní konanom
dňa 27.07.2015, pričom sa zhodli na tom, že maloletý H. bude zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Taktiež dospeli ku vzájomnej dohode ohľadom úpravy styku otca s maloletým V., keď obaja zhodne vyhlásili, že súhlasia s úpravou styku tak, ako to bolo upravené už v predbežnom opatrení bez prespatia maloletého u otca a taktiež sa dohodli aj na úprave styku počas vianočných sviatkov i veľkonočných sviatkov, a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. K tejto dohode sa im podarilo dospieť už počas psychologickej konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb. Spornými zostali medzi nimi otázky úpravy styku otca s maloletým H. a výška výživného, ktoré by mal otec platiť na maloletého H.. Otec žiadal upraviť styk s maloletým H. z pôvodného termínu sobota na nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. bez prítomnosti matky. Zmenu termínu zo soboty na nedeľu odôvodnil tým, že v sobotu sa stretáva aj s V. a preto by chcel využiť tento čas na plnohodnotné stretnutie so svojim starším synom, čo by mohlo byť sťažené prípadnou realizáciou jeho styku súčasne s maloletým H.. Matka pôvodne s touto zmenou nesúhlasila, nakoniec privolila k tomu, aby sa styk realizoval v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. ako to navrhol otec, avšak za jej prítomnosti. Toto zdôvodnila tým, že neverí otcovi, že sa o maloletého dokáže postarať sám a tiež uviedla, že mu nemôže zabudnúť, že jej nepomohol, keď sa maloletý H. narodil. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na odporúčania psychologičky, ktorá realizovala s oboma rodičmi ako i s ich deťmi psychologickú konzultáciu a ktorá odporučila upraviť styk otca s maloletým H. bez prítomnosti matky, a to vzhľadom na dĺžku realizácie styku, keď ide len o krátky časový úsek (2 hodiny). Súd vyhovel návrhu otca a upravil jeho styk s maloletým Matthiasom v požadovanom čase a bez prítomnosti matky, keď súd ešte naviac poznamenáva, že obaja rodičia bývajú v tej istej obci a počas realizácie styku otca s maloletým H. bude prítomní aj maloletý V., s ktorým má otec tiež v tom čase upravený styk, teda maloletý H. tam bude mať pri sebe osobu, ktorá je mu dôverné známa a na ktorú je zvyknutý, nakoľko spolu trávia veľa času a spolu vyrastajú a preto nepovažoval za potrebné ponechať počas realizácie ich styku aj prítomnosť matky.
Pokiaľ ide o otázku výživného na maloletého H., tu otec pôvodne navrhoval výšku výživného v sume 30 € mesačne. V konečnom návrhu uviedol, že môže platiť výživné v sume 50 € mesačne. Matka spočiatku požadovala výživné 100 € mesačne, v konečnom návrhu uviedla, že požaduje výživné aspoň v sume 80 € mesačne. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý má v súčasnosti 16 mesiacov a je zdraví, pričom už nie je kojený. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, pričom má mesačne príjem cca 274 € pozostávajúci z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov. Od otca maloletých dostáva mesačne 60 € na výživné pre maloletých a tiež 30 € mesačne výživné na syna G., ktorý pochádza z jej predchádzajúceho vzťahu. Otec je SZČO, pričom príjem má z toho, čo sa momentálne naskytne. Pracuje tiež na dohodu v Občianskom združení Šanca pre nechcených. Podľa jeho vlastného vyjadrenia dosahuje mesačne čistý príjem vo výške cca 500 €. Podľa písomného potvrdenia Občianskeho združenia Šanca pre nechcených dosiahol otec čistý príjem v januári 2015 vo výške 70,15 €. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2014 súd zistil, že navrhovateľ mal daňovú povinnosť vo výške 0 €. Za danej situácie má súd za to, že výživné vo výške 60 € mesačne je primerané k zárobkovým možnostiam a majetkovým pomerom otca a zároveň je dostatočné k zabezpečeniu všetkých opodstatnených potrieb maloletého dieťaťa. Súd tiež poznamenáva, že navrhovateľ platí maloletému poistku v sume 121,98 € polročne (20,33 € mesačne), pričom túto skutočnosť aj zohľadnil pri určení výšky výživného. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).