Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-494-2014.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/494/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: Q. R., K.. XX.XX.XXXX, P. W., W. Z. XXX/XX, zaplatenie 676,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 28.04.2014 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 676,67 eur, úroku z omeškania 8,25% ročne od 20.11.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania titulom nesplateného úveru. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že žalovanej boli podľa zmluvy zo dňa 17.02.2003 poskytnuté peňažné prostriedky právnym predchodcom žalobcu (Tatra banka, a. s., Bratislava), zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2013 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 676,67 eur, od oznámenia postúpenia pohľadávky žalovaná nezaplatila žiadnu sumu. K istine si s poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák. uplatňuje úrok z omeškania. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.03.2013 vo veci sp. zn. 6MCdo/4/2012, v zmysle ktorého aj v otázke premlčania je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Písomným podaním zo dňa 23.12.2014 žalobca na výzvu súdu špecifikoval nárok s tým, že uplatnený nárok pozostáva z rozdielu debetných (výberových) a kreditných (vkladových) operácií na účte žalovanej
- z toho debetné operácie: výbery hotovosti, platby kartou a platby z účtu celkom 61.343,42 eur, poplatky 587,78 eur a úroky 548,39 eur a kreditné operácie: vklady na účet, platby na účet spolu 61.803,73 eur a kreditné úroky 0,55 eur. K tomu pripojil výpisy z účtu za obdobie od 07.02.2001 do 26.11.2013.
Žalovanej bola žaloba súčasne s prílohami a procesnými poučeniami riadne doručená dňa 12.03.2015, napriek výzve súdu sa k nej nevyjadrila.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zmluvou o bežnom účte č. 261----122 zo dňa 17.02.2003 právny predchodca žalobcu žalovanej renovoval bežný účet s balíkom služieb „TatraClassic“ a k účtu vydal platobnú kartu s povolením prečerpania s odkazom na Obchodné podmienky balíkov služieb (po splnení kritérií stanovených bankou). V zmysle Obchodných podmienok banky k povolenému prečerpaniu je predpokladom poskytnutia povoleného prečerpania schválenie celkového úverového rámca a splnenie ďalších kritérií (trvanie bežného účtu najmenej 6 mesiacov, určený priemerný minimálny zostatok, ...). V zmysle bodu 7. OP bol veriteľ (banka) oprávnený povolené prečerpanie zrušiť kedykoľvek pri prehodnotení podmienok.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2013 postupca - Tatra banka, a. s., Bratislava postúpil na postupníka - žalobcu okrem iných aj pohľadávku vedenú voči žalovanej zo zmluvy č. 261----122 vo výške celkom 676,67 eur.
Podľa výpisov z účtu posledný pohyb na účte bol zo strany žalovanej vykonaný dňa 18.01.2010 výberom z bankomatu 20 eur, posledný vklad na účet je evidovaný dňa 07.12.2010 sumou 124,56 eur. Iné dokumenty k preukázaniu nároku predložené neboli.
Podľa § 79 ods. 2 O. s. p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom od 01.01.2008 (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od 01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by bolo právo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ex offo prihliada na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Premlčanie nároku posúdil v zmysle občianskoprávnych predpisov, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, posúdenie premlčania podľa obchodnoprávneho predpisu, na ktorý poukazuje aj žalobca v žalobe, by bolo v neprospech žalovaných - spotrebiteľov.
V danom prípade musel súd vziať do úvahy citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou, s prihliadnutím zároveň na cit. ust. § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť dňom 01.05.2014 a právne predpisy (ktorých súčasťou sú) nemajú prechodné ustanovenia. Preto sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporovala. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nakoľko k povolenému prečerpaniu, a teda k úverovému rámcu nie je žiadny písomný doklad, aj keď povoleným prečerpaním by nešlo o spotrebiteľský úver (aj tak by však išlo o spotrebiteľský vzťah), nie je zo zmluvy ani z Obchodných podmienok jednoznačné, v akej výške a za akých podmienok môže predmetnú službu žalovaná využívať, prečerpaním účtu došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydania sa mohol žalobca, resp. jeho právny predchodca domáhať dňom, kedy k prečerpaniu došlo, čo sa naposledy stalo výberom 18.01.2010, premlčacia lehota uplynula dňom 18.01.2012. Žaloba tak nebola podaná dôvodne. Na základe uvedeného je dlh na debetnom zostatku v celom rozsahu premlčaný a preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovanej, ako úspešnému účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).