Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-173-2014.pdf
PDF · 72.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3C/173/2014
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci navrhovateľa: I. C., F.. XX.XX.XXXX, T. R. A. XX, XXXX D. U., U. proti odporcom: 1/ J. C., F.. X. X. XXXX, T. I. J. XX, XXXXX E., F. J. S. 2/ I. C., F.. XX. X. XXXX, T. I. J. XX, E., F. J. S., v konaní o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporcom, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje, že nemá právomoc konať.
II. Konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 6. 2014 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporcom.
V návrhu uviedol, že odporkyňa v 1/ rade ukončila štúdium ako masérka a odporca v druhom rade je dospelý a pracuje.
Na základe zistených skutočností sa Okresný súd Kežmarok zaoberal otázkou, či je v jeho právomoci konať a rozhodnúť o zrušení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcom.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). K podmienkam konania patrí okrem iného aj právomoc súdu vec prejednať.
Podľa § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa bodu 19 preambuly Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, s cieľom zvýšiť právnu istotu, predvídateľnosť a zmluvnú voľnosť účastníkov by toto nariadenie malo účastníkom umožniť zvoliť si dohodou súd podľa vymedzených kritérií právomoci. S cieľom zabezpečiť ochranu slabšieho účastníka by sa takáto voľba súdu mala vylúčiť, ak ide o vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vo veku do 18 rokov.
Podľa Článku 3 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu a) podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa bodu 1, 2, 3 Článku 4 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, 1. Účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov:
a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt;
b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov;
c) v prípade vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo bývalými manželmi: i) súd, ktorý má právomoc konať o ich spore v manželskej veci, alebo ii) súd alebo súdy členského štátu, ktorý bol aspoň jeden rok členským štátom posledného spoločného obvyklého pobytu manželov. Podmienky ustanovené v písmenách a), b) alebo c) musia byť splnené v čase uzavretia dohody o voľbe súdu alebo v čase začatia konania na súde.
Právomoc založená dohodou je výlučná, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak.
Dohoda o voľbe súdu sa uzaviera v písomnej forme. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou.
Tento článok sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť na dieťa vo veku do 18 rokov.
Podľa Článku 5 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, okrem právomoc založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci.
Podľa Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len "Nariadenie"), ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať v danej veci je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Predmetom prebiehajúceho konania je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k už plnoletým odporcom. Nakoľko toto konanie nie je spojené s konaním o osobnom stave alebo s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností všeobecne, súd pri posúdení právomoci vychádzal najskôr z citovaného článku 3 Nariadenia, a to z písmen a) a b), v ktorých základným kritériom pre určenie právomoci je "obvyklý pobyt" povinného alebo "obvyklý pobyt" oprávneného. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa "obvyklý pobyt" má vykladať v tom zmysle, že tento pobyt zodpovedá miestu, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia účastníka konania do sociálneho a rodinného prostredia.
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v čase podania návrhu (až do súčasnosti) sa navrhovateľ zdržiava na území Holandska, kde je začlenený do sociálneho a pracovného prostredia a odporcovia sa dlhodobo zdržiavajú na území Nemeckej spolkovej republiky, pričom už ako maloletí sa s matkou zdržiavali v tejto krajine už počas konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 6P/109/2014. Vzhľadom na dlhé časové obdobie, ktoré sa účastníci zdržiavajú v cudzine, možno predpokladať, že došlo k ich začleneniu do sociálneho a rodinného prostredia v týchto krajinách a k vytvoreniu silných väzieb na toto prostredie. Na základe zisteného súd dospel k záveru, že účastníci konania nemajú svoj obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, a preto v zmysle článku 3 písm. a) a b) Nariadenia má tunajší súd za to, že právomoc súdov Slovenskej republiky konať a rozhodovať vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k odporcom nie je daná.
Pokiaľ ide o ďalšie princípy určenia právomoci vo veci úpravy vyživovacej povinnosti, založené najmä na dohode medzi účastníkmi alebo na voľbe súdu zo strany niektorého z účastníkov, ktorú druhý účastník akceptuje, súd vychádzal z článku 4 Nariadenia a vyzval navrhovateľa, aby tunajšiemu súdu oznámil či s odporcami uzavrel dohodu, že Okresný súd Kežmarok má právomoc konať o existujúcom spore vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ si predmetnú výzvu prevzal dňa 4. 5. 2015 a doteraz na ňu nereagoval. Okresný súd Kežmarok mal teda za preukázané, že takáto dohoda medzi navrhovateľom a odporcami nebola uzavretá. Súd poukazuje najmä na to, že účastníci konania sa už niekoľko rokov zdržiavajú v cudzine, mimo územia Slovenskej republiky, a preto aj s prihliadnutím na potrebu vykonávania dokazovania vo veci, najmä na zisťovanie pomerov navrhovateľa a odporcov, sa tunajší súd necíti mať právomoc konať a rozhodovať vo veci zrušenia výživného k plnoletým osobám.
Na základe uvedeného je tunajší súd toho názoru, že právomoc konať a rozhodnúť vo veci samej majú súdy Nemeckej spolkovej republiky, kde majú v súčasnosti odporcovia (oprávnený) svoj obvyklý pobyt alebo súdy Holandska, kde v súčasnosti má svoj obvyklý pobyt navrhovateľ (povinný). Preto tunajší súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodovať, a vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcom zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania, ak sa konanie zastavilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
˘ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
˘ Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
˘ Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.