Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-318-2015.pdf
PDF · 85.79 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/318/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 23/C, IČO: 47248980, právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Tomášikova č. 23/C, proti žalovanému: V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., L. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/369/2014-19 zo dňa 28. januára 2015, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 8C/369/2014-19 zo dňa 28. januára 2015 žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia od žalovaného 248,95 eur s príslušenstvom z dôvodu, že ako postupník so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom, uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky.
Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. Zmluvu o pripojení zo dňa 14.12.2010, na základe ktorej právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ako dodávateľ, resp. podnik, poskytol žalovanému ako účastníkovi služby telefónneho operátora. Podľa dodatku k zmluve o pripojení medzi žalobcom a žalovaným sa strany dohodli, že podnik predá účastníkovi telekomunikačné zariadenia Sony Ericcson CEDAR za cenu 1,- eur. Zároveň účastník sa zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom a nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy. Táto povinnosť bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eur.
Súd prvého stupňa vo veci vyhlásil rozsudok podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, lebo primerane podľa § 200ea O.s.p. ide o drobný spor. V prejednávanej veci aplikoval ust. § 44 ods. 1, § 78 ods. 9, zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinný od 1.11.2011, § 42 ods. 1 písm. a), § 43 ods. 1, ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z., § 544 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 5, § 53a ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 10c a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu, ktorá vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv súd prvého stupňa interpretuje ako systematický špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochrane spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa
interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, ako môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia a to určite, jasne a zrozumiteľne (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky súdom preskúmavané automaticky a právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta. Zmluvná sankcia je síce spôsobená samotným spotrebiteľom, ale zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur ako jej následok v prejednávanej veci, nie je v kontexte právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bežne predvídateľný, zasahuje do majetkovej sféry spotrebiteľa a je dojednaná mimo predmetu zmluvy a jeho ceny. Súd prvého stupňa neuznal za faktor hodnotenia zabezpečovanej povinnosti u zmluvnej pokuty to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci technologického zariadenia, svoje technologické zariadenie predal za symbolickú cenu alebo potenciálne podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti, že služby daného druhu dodávateľov sú spravidla označené ako poskytnuté za zľavnenú cenu. Podľa skutkovej koncepcie danej zmluvy o pripojení sa účastník zaviazal na peňažné úhrady po dobu tzv. viazanosti, pričom tento záväzok je pri uzatváraní zmluvy marketingovo iba okrajovo definovaný odkazom na druh služieb. Je vecou podnikateľa, akú cenu služieb a technologického zariadenia predloží. V tomto zmysle je zabezpečovanou povinnosťou racionálne, nanajvýš násobok povinných mesačných platieb. Dlžník nemohol spôsobiť predávajúcemu technologického zariadenia škodu počítanú z hodnoty technologického zariadenia svojím ďalším správaním, lebo podnikateľ mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za technologické zariadenia podľa základného zmluvného dojednania. Napokon „hodnota zmluvy“ spočívajúca v mesačných platbách dlžníka je ovplyvnená tým, že je právom, ale nie povinnosťou veriteľa pri porušení povinnosti dlžníka odstúpiť od zmluvy. Aj toto správanie je vecou podnikateľa. Navyše dojednanie tejto zmluvnej pokuty je široko koncipované nielen s odkazom na dodržanie lehoty viazanosti podľa dodatku k zmluve, ale aj s odkazom na ďalšie povinnosti podľa Všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalobca nepredložil, pričom pre rozhodnutie tohto sporu si je súd vedomý, že žalobca v tomto spore argumentuje práve nedodržaním zmluvnej viazanosti. Zmluvnú pokutu v zmluve spotrebiteľského charakteru by súd považoval za prijateľnú, ak by bola primeraná bežným vecným nákladom upomínania a určitej odbornej pozornosti pri porušení zmluvy. V tomto prípade jej formálne dojednaná výška túto prirodzenú hranicu presahuje. Súd tak dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur považuje za absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., keď v konaní bol plne úspešný žalovaný, no nakoľko si náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že ním vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a to už v nadväznosti na ustanovenia právnych predpisov, či už na národnej alebo európskej úrovni. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, odvolateľ považuje jej dojednanie za absolútne oprávnené. Ustanovenia dodatku týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určujú povinností, po porušení ktorých má podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaný pri podpise zmluvných dokumentov bol oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Odvolateľ poukazuje bod 3. dodatku, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Aj napriek faktu, že v tomto ustanovení sa uvádza slovné spojenie „porušenie hociktorej povinnosti“, myslí sa tým porušenie hociktorej povinnosti z povinnosti následne vymenovaných. V uvedených súvislostiach odvolateľ má za to, že ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považuje za potrebné uviesť, že zo strany účastníka stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu, ako absolútne neplatného z dôvodu absencie slobodnej vôle. Žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb a sám si vybral okruh služieb. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolateľ má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal priznať uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., keď podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. V preskúmavanej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodujúcich skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku a s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Rozhodnutie prvostupňového súdu v prevažnej miere korešponduje judikačnej činnosti súdov Slovenskej republiky, ako aj odvolacieho súdu v danej veci.
Navrhovateľ namieta odvolací dôvod v súlade s § 205 ods. 2 písm. d), že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z odvolania však nevyplýva, v čom tieto zistenia mali byť nesprávne, pretože je nepochybné, že okresný súd mal za preukázané skutočnosti v súlade s tvrdením žalobcu, že došlo k uzavretiu zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako aj o postúpení uzavretej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu ohľadom postúpenia pohľadávky. Z toho dôvodu námietka žalobcu uvedená v odvolaní nie je v súlade s citovaným ustanovením určitá a nevyvracia správnosť záveru prvostupňového súdu ohľadom zisteného skutkového stavu. Pokiaľ žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, pod ktorým sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, z odvolania nevyplýva, že by prvostupňový súd nepoužil na zistený skutkový stav správny právny predpis. Podstata námietky spočíva v nesprávnom výklade použitých právnych noriem. Žalobca v odvolaní zotrvá na svojej právnej argumentácii, na ktorú dal odpoveď prvostupňový súd postačujúcim spôsobom, pričom žalobca len opakovane zdôrazňuje, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto má nárok na zmluvnú pokutu.
Len na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd dopĺňa, že dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 14.12.2010 je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Medzi najvýznamnejší úskok, ktorý sa v daných prípadoch používa, je použitie písma, ktoré je natoľko miniaturizované, že bežný spotrebiteľ nemá možnosť skutočne si prečítať pripravený text. V miniatúrnom texte je ukryté množstvo jednostranných výhod pre podnikateľa a spotrebiteľovi sa upiera právo odstúpiť od zmluvy. Zmluvná pokuta hrozí zväčša iba jemu. Predložená zmluva je veľmi ťažko čitateľná, ledaže za použitia technických prostriedkov, napr. lupy. Okrem toho treba prihliadnuť aj na to, že dodatok v sebe ukrýva množstvo povinností spotrebiteľa, ktorý aj v prípade, že by sa snažil miniaturizované písmo prečítať, nebol by schopný zároveň chápať obsah zmluvy, resp. dopad na jeho povinností a možností. Aj z toho dôvodu nemôže byť zmluvná pokuta dojednaná platne. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu ako obsah daného dodatku, je skrytá v miniaturizovanom texte pod bodom č. 3, kedy žiadnym spôsobom nie je zvýraznená daná povinnosť, i keď má ďalekosiahle následky pre spotrebiteľa, pričom daný pojem je zakomponovaný v texte. Zo znenia citovaného bodu vyplýva, že porušenie povinnosti zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti, predstavuje neurčitú zmluvnú podmienku, ktorá robí zmluvu v tejto časti neplatnou. Ku koncipovanie porušenia povinnosti, ktorých by sa mal dopustiť žalovaný a hrozila by mu za to sankcia,
treba uviesť, že určitosť prejavu vôle v dohode o zmluvnej pokute, je rozhodujúca z hľadiska právnej istoty aj vo vzťahu k zabezpečeniu záväzku. Táto určitosť prejavu vôle musí byť zrejmá aj tretím osobám. Preto podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená. Neurčitosť prejavu vôle v danom prípade vyplýva z dojednania o zmluvnej pokute, keď nie je zrejmé, ktorá zo zmluvných povinností má byť zabezpečená a nie je dostatočne identifikovaná samotná povinnosť. Zo zmluvy vyplýva len demonštratívny výpočet, ktorý naviac navodzuje dojem jej rozšíriteľnosti (v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti), preto, aby zmluvná pokuta bola platne dohodnutá, musí byť presne a určito identifikovaná, teda opísaná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. V dojednaní o zmluvnej pokute musia byť vylúčené nejasnosti ohľadom používania neurčitých termínov. S poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 O.s.p., keď v odvolacom konaní bol úspešný v celom rozsahu žalovaný, ktorý trovy odvolacieho konania nežiadal nahradiť (ani mu nevznikli), preto mu ich súd nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.