Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cob-5-2023.pdf
PDF · 117.14 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a. s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, právne zastúpeného: AK Balara, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: AUTUORI GROUP LOGISTICS s.r.o., Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 45 950 831, právne zastúpenému: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 42 426 189, o zaplatenie 2.200,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/66/2019-158 zo dňa 25.05.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/66/2019-158 zo dňa 25.05.2022 v časti označenia identifikačného čísla právneho zástupcu žalovaného tak, že správne má znieť: „...JUDr. Boris Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, Šaľa, IČO: 42 426 189...“.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 58Cb/66/2019 -158 zo dňa 25.05.2022 p o t v r d z u j e.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 2.200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.200,- eur od 09.07.2019 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania 100%. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 6, § 10 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 písm. g) 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), § 340 ods. 2, 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 1, § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 17.07.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia 2.000,- eur s príslušenstvom, pričom skutkovo tvrdil, že medzi žalobcom ako poistiteľom a žalovaným bola uzatvorená Poistná
zmluva č. 2403557584 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla SCANIA s EČV: A. (ďalej len „poistené motorové vozidlo“). Dňa 01.02.2014 došlo k vzniku dopravnej nehody v meste Pompeje v Talianskej republike vo forme dopravnej nehody medzi poisteným motorovým vozidlom a osobným motorovým vozidlom FIAT Panda s ev. č. B., ktoré viedol poškodený – pán C. D., E. F. XX, XXX XX D., F. G.. Právo na poistné plnenie bolo následne voči žalobcovi uplatnené v súdnom konaní pred súdmi Talianskej republiky, pričom žalobca na základe priebehu daného súdneho sporu uzatvoril s poškodeným mimosúdnu dohodu a uhradil dňa 30.09.2016 v prospech poškodeného okrem iných úhrad aj poistné plnenie vo výške 2.200,- eur. Túto skutočnosť oznámil žalovanému písomne dňa 26.09.2016. Dňa 02.12.2016 ho vyzval na náhradu časti poistného plnenia vo výške 1.100,- eur podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, keďže žalovaný bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť písomne oznámiť žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní od jej vzniku mimo územia Slovenskej republiky. Žalobca v danej výzve stanovil žalovanému lehotu na plnenie, alebo uzatvorenie splátkového kalendára o plnení v dĺžke 30 dní. Žalovaný danú výzvu žalobcu prevzal dňa 08.12.2016. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nereagoval na ústretový krok žalobcu spočívajúci v uplatnení náhrady len časti poistného plnenia, uplatnil žalobca voči žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu právo na náhradu poistného plnenia v plnej výške, t.j. vo výške 2.200,- eur, pričom v predžalobnej výzve zo dňa 27.06.2019 stanovil lehotu na plnenie do 08.07.2019. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená a márne uplynula. Preto si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny, úroky z omeškania vo výške 9% ročne od prvého dňa omeškania žalovaného (deň nasledujúci po dni 08.07.2019, stanoveným v predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 27.06.2019) až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladospojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
3. Žalovaný uvádzal, že na základe mailu zo dňa 24.02.2014 ho upovedomila poisťovňa, že bola zaregistrovaná poistná udalosť číslo: 6400973550 zo dňa 01.02.2014. Ihneď po obdržaní upozornenia kontaktoval spoločnosť MACULA poisťovacie služby, ktorý ich zastupuje ako maklér, aby zistil o akú poistnú udalosť sa jedná. V ten istý deň a následne aj 25.02.2014 prebehla medzi stranami mailová komunikácia ohľadne poistnej udalosti. Vo vyjadrení od makléra bolo uvedené EČV: A., ktoré je evidenčným číslom prípojného motorového vozidla, tým pádom bolo potrebné zistiť evidenčné číslo ťahača. Ihneď po zistení evidenčného čísla ťahača komunikoval žalovaný poisťovni všetky náležité údaje o poistnej udalosti. Následne dňa 02.04.2014 mu bolo zaslané ďalšie upozornenie o poistnej udalosti číslo: 6400974594, zo dňa 01.02.2014. Ihneď po obdržaní tohto upozornenia kontaktoval svojho makléra, ktorý potvrdil, že sa jedná o tú istú poistnú udalosť len s tým rozdielom, že bola prečíslovaná. Dňa 22.12.2016 im prišiel regres, kde cez makléra žiadal žalovaný o upustenie regresu nakoľko nahlasoval poistnú udalosť, v prvom rade z evidenčného čísla prípojného vozidla a následne doplnil aj evidenčné číslo ťahača návesov.
4. Súd prvej inštancie po nasledujúcich vyjadreniach strán v konaní po vykonanom dokazovaní skutkovo ustálil, že žalobca ako poisťovateľ so žalovaným ako poisteným uzavrel Poistnú zmluvu č. 2403557584 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla SCANIA s evidenčným číslom A.. Dňa 01.02.2014 došlo k vzniku poistnej udalosti - dopravnej nehode v Taliansku poisteným motorovým vozidlom žalovaného s osobným motorovým vozidlom FIAT Panda s evidenčným číslom B. poškodeného C. D., E. F. XX, XXX XX D., F. G.. Žalobca žalovanému emailovou komunikáciou zo dňa 24.02.2014 oznámil zaregistrovanie škody č 6400973550 s dátumom vzniku 01.02.2014 a uviedol, že je potrebné, aby žalobcovi doručili vyplnené tlačivo na oznámenie škody. Žalovaný listom zo dňa 26.03.2014 adresovaným žalobcovi ohlásil poistnú udalosť zo dňa 01.02.2014 v Taliansku ich ťahača A. a návesu A.. V súdnom konaní v Talianskej republike bol voči žalobcovi uplatnený nárok na poistné plnenie a žalobca na základe priebehu daného súdneho sporu uzatvoril s poškodeným mimosúdnu dohodu a uhradil dňa 30.09.2016 v prospech poškodeného poistné plnenie vo výške 2.200,- eur. Žalobca listom – Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 6400974594 zo dňa 26.09.2016 oznámil, že ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie a plnenie vo výške 2.200,- eur bude uhradené poškodenému. Dňa 02.12.2016 vyzval žalobca žalovaného na náhradu časti poistného plnenia vo výške 1.100,- eur z dôvodu neskorého nahlásenie poistnej udalosti. Žalovaný túto sumu neuhradil. Ďalšou výzvou zo dňa 27.06.019 žalobca vyzval žalovaného na úhradu v plnej výške najneskôr do 08.07.2019. Žalovaný žalobcovi dosiaľ neplnil.
5. Súd prvej inštancie následne v rámci právneho posúdenia ustálil, že žalovaný ako poistený a žalobca ako poisťovateľ uzavreli poistnú zmluvu podľa § 6 zák. č. 381/2001 zákona o PZP. Nebolo sporné, že
poisteným motorovým vozidlom žalovaného bola spôsobená dňa 01.02.2014 škoda v Taliansku, keďže žalovaný výslovne nepoprel tvrdenia žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty uvedenej v § 10 ods. 1 písm. b zákona o PZP, nakoľko išlo o škodovú udalosť mimo územia Slovenskej republiky, nahlásil žalobcovi vznik tejto udalosti a to konkrétne dňa 26.03.2014. Rovnako nebolo sporné, že žalobca vyplatil v rámci likvidácie tejto poistnej udalosti poškodenému sumu 2.200,- eur. Žalovaný uvádzal, že komunikoval so svojim maklérom, ktorý ho zastupuje v komunikácií s poisťovňami a pretože bolo uvedené evidenčné číslo návesu, nevedel zistiť evidenčné číslo ťahača a oznámiť poistnú udalosť včas. Predmetný ťahač viedol zamestnanec žalovaného, ktorý mu túto škodovú udalosť bezdôvodne neoznámil. Súd prvej inštancie ďalej považoval z emailovej komunikácie zo dňa 24.02.2014 a 25.02.2014 za preukázané, že sám žalobca ešte v zákonnej lehote vyzval žalovaného na oznámenie poistnej udalosti a rovnako maklér žalovaného oznámil termín do kedy je potrebné poistnú udalosť nahlásiť. Skutočnosť, že žalovaný nevedel evidenčné číslo ťahača, ktorým bola spôsobená škoda, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý porušil povinnosť oznámiť škodovú udalosť v zákonnej lehote, pretože jeho zamestnanec, vodič ťahača, bez uvedenia dôvodov mu dotknutú škodovú udalosť neoznámil. Hoci súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalovaný mal zaplatené poistné v čase škodovej udalosti, žalovaný neuviedol, ani nepreukazoval taký dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd nárok žalobcu nepriznal. Súd sa nestotožnil so žalovaným, že výklad použitých ustanovení zákona o PZP by bol šikanózny, nakoľko ak v prípade dôvodov hodných osobitného zreteľa poistený si nesplní povinnosť uvedenú v § 10 ods. 1 a 4 zákona o PZP nárok poisťovateľovi nevznikne. K námietke žalovaného, že žalobca neodôvodnil výšku plného regresu, súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný bol žalobcom vyzývaný na úhradu iba polovice vyplateného plnenia, pričom túto čiastočnú úhradu nevykonal a až potom žalobca pristúpil k regresu celého vyplateného plnenia, pričom s poukazom na § 12 ods. 1 citovaného zákona žalobcovi tento nárok patrí. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v uplatnenej sadzbe odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na náhradu poistného plnenia zo dňa 08.07.2019 ktorou žalobca žalovaného požiadal o vrátenie zálohy s poukazom na § 340 ods. 2, § 365, § 369 Obchodného zákonníka a nariadenia vlády 21/2013 Z. z. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bola priznaná podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia 21/2013 Z. z. a o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania 100%.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP, pričom namietal, že súd sa vôbec nevysporiadal s výškou uplatneného regresného nároku, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného. Žalovaný mal riadne uhradené poistné voči žalobcovi a žalobca nepreukázal žiadne dodatočné, resp. zvýšené náklady, ktoré by mu vznikli nad rámec likvidácie škody v rámci poistnej udalosti krytej povinným zmluvným poistením plateného žalovaným. Poukazujúc na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 90/2021 zo dňa 30.11.2021 zverejnený pod č. 57/2021, ako i IV. ÚS 377/2018 uviedol, že žalobcom uplatnená regresná náhrada má plniť výchovný účel a má tiež zohľadniť okolnosti, za ktorých k vzniku škody došlo. Vzhľadom na to možno primeranosť náhrady podľa názoru ústavného súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je dôvodná a v kladnom prípade aj zodpovedanie otázky, či je aj primeraná. Zohľadnenie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka, keď svoj účel nenaplní a na druhej strane, aby nebola ekonomický likvidačná. V predmetnej veci sa však súd prvej inštancie obmedzil len na konštatovanie, že žalobca vyzval v minulosti žalovaného na úhradu nižšieho regresu a z toho dôvodu má podľa názoru súdu prvej inštancie nárok na priznanie vyššieho regresu v súdnom konaní. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s okolnosťami na strane žalovaného a to skutočnosťou, že žalovaný je špedičná spoločnosť vlastniaca desiatky ťahačov a návesov, škodová udalosť nebola zamestnancami žalovaného žalovanému oznámená a žalovaný so žalobcom v plnej miere spolupracoval od momentu, kedy sa dozvedel o vzniku poistnej udalosti. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nevznikli žiadne dodatočné, resp. zvýšené náklady, ktoré by mu vznikli nad rámec likvidácie škody v rámci poistnej udalosti krytej povinným zmluvným poistením plateného žalovaným. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak žalobcovi priznal náhradu poistného plnenia v plnej
výške, pričom žalovaný mal za to, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek zvýšených nákladov žalobcu je uplatňovaný nárok v nedôvodný a jeho priznanie by bolo v príkrom rozpore s dobrými mravmi, kedy žalobca poistné od žalovaného prijal a týmto spôsobom by bol z dôvodu administratívneho pochybenia na strane žalovaného de facto zbavený svojej povinnosti plniť svoju zmluvnú povinnosť, nakoľko by došlo k plnej refundácii poistného plnenia zo strany žalovaného v prospech žalobcu. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný neuvádza ako odvolací dôvod nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1, písm. e) CSP) alebo nesprávne skutkové zistenia súdu na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1, písm. f) CSP). Žalovaný nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy vo vzťahu k okolnostiam, za ktorých škoda vznikla a k pomerom žalovaného, ktorý škodu spôsobil. K svojím pomerom uviedol, že je špedičná spoločnosť vlastniaca desiatky ťahačov a návesov. Toto tvrdenie žalovaného spochybňuje možnosť, že by bola uplatnená výška istiny pre žalovaného likvidačná. Nebolo povinnosťou žalobcu dokazovať existenciu zvýšených nákladov v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti. Bolo naopak povinnosťou žalovaného predložiť, alebo označiť dôkazy vo vzťahu k okolnostiam vzniku škody a k pomerom žalovaného, ktoré by preukázali dôvodnosť námietky žalovaného ohľadom výšky uplatneného regresného nároku. Žalovaný žiadne také dôkazy nepredložil ani neoznačil. Nebolo sporné, že žalobca pred podaním žaloby vyzval žalovaného na náhradu len časti poistného plnenia vo výške 1.100,- eur, pričom vopred súhlasil aj s uzatvorením splátkového kalendára. Žalovaný však nereagoval. Preto žalobca následne uplatnil žalobou právo na náhradu poistného plnenia v plnej výške, ako mu to umožňuje § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. Žalovaný bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, pretože k škodovej udalosti došlo dňa 01.02.2014 a žalovaný ohlásil poisťovni škodovú udalosť až dňa 26.03.2014 (53. deň od vzniku škodovej udalosti) listom, ktorý zaslal na adresu sídla, ktorá nebola už 3 roky aktuálna. Tvrdenie žalovaného, že ako špedičná spoločnosť s desiatkami vozidiel nevedie evidenciu toho, ktorý ťahač a náves vykonáva v konkrétnom čase konkrétnu prepravu, je sotva uveriteľné. Nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa nepreukázané tvrdenie žalovaného, že mu jeho zamestnanci neoznámili vznik škodovej udalosti. Zamestnanec vykonáva podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislú prácu v mene zamestnávateľa, preto je okamih, kedy sa žalovaný ako zamestnávateľ dozvedel o vzniku škodovej udalosti, totožný ako okamih, kedy sa o vzniku škodovej udalosti dozvedel jeho zamestnanec. Ak by došlo k zlyhaniu komunikácie medzi žalovaným a jeho zamestnancom, má žalovaný možnosť uplatniť voči svojmu zamestnancovi z tohto dôvodu právo na náhradu škody. Tvrdenie žalovaného, že od prvého momentu spolupracoval s poisťovňou na riešení poistnej udalosti, uvádzal žalovaný v spore a uvádza ho aj v jeho odvolaní, avšak je nekonkrétne, žalovaný neuviedol žiadny konkrétny dátum a formu tejto údajnej spolupráce a žiadnym spôsobom toto svoje tvrdenie v spore nepreukázal. Žalobca preto navrhoval napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Zo strany žalovaného nebola predložená odvolacia replika, pričom rovnopis vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaného spolu s výzvou na predloženie vyjadrenia boli súdom prvej inštancie doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 25.10.2022.
9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
10. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
11. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného, vyjadrenia žalobcu k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď správne vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 12 ods. 1 písm. g) v spojení s § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočným spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie sa logickým, zrozumiteľným a vecne i právne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými medzi stranami v priebehu konania spornými skutočnosťami majúcimi podstatný a zásadný vzťah k meritu sporu, a to aj vo vzťahu k namietanej výške uplatneného regresného nároku.
15. Ako vyplynulo z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný ako poistený a žalobca ako poisťovateľ uzavreli poistnú zmluvu podľa § 6 zákona o PZP. Nebolo sporné, že poisteným motorovým vozidlom žalovaného bola spôsobená dňa 01.02.2014 škoda v Taliansku a že žalovaný nahlásil poistnú udalosť po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty uvedenej v § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP. Rovnako nebolo sporné, že žalobca vyplatil v rámci likvidácie tejto poistnej udalosti poškodenému sumu 2.200,- eur a dňa 24.02.2014 oznámil žalobcovi emailom zaregistrovanie škody č. 6400973550 s dátumom vzniku 01.02.2014 a inštruoval žalovaného, aby doručil žalobcovi vyplnené a podpísané tlačivo na oznámenie škody, pričom mu zaslal i internetový odkaz, na ktorom nájde predmetné tlačivo. Žalobca zároveň poučil žalovaného, že tlačivo môže poslať buď poštou na adresu Lamačská cesta 3/A, Bratislava, alebo ho odovzdať osobne na ktoromkoľvek pracovisku poisťovne. Napriek skutočnosti, že email bol žalovanému doručený ešte pred uplynutím 30 dňovej lehoty, žalovaný neoznámil písomne žalobcovi vznik škodovej udalosti v lehote 30 dní odo dňa jej vzniku. Urobil tak až listom zo dňa 26.03.2014 (t.j. v 53. deň), ktorý dokonca adresoval na nesprávnu adresu. Z uvedeného dôvodu bol odôvodnený postup žalobcu ako poisťovne, keď po ukončení likvidácie poistnej udalosti (dňa 26.09.2016), listom zo dňa 02.12.2016 vyzval a uplatnil si voči žalovanému nárok na náhradu časti poistného plnenia vo výške 1 z vyplatenej sumy a to 1.100,- eur. Žalovaný túto sumu neuhradil a ani žalobcovi neuviedol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nedošlo k ohláseniu škodovej udalosti včas. Žalobca tak pristúpil k uplatneniu si práva na náhradu poistného plnenia v plnej výške, t.j. vo výške 2.200,- eur v súlade s § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. Je plne irelevantným tvrdenie žalovaného, že mal uhradené poistné voči žalobcovi a že žalovaný nepreukázal dodatočné, resp. zvýšené náklady, ktoré by mu vznikli nad rámec likvidácie škody, nakoľko v tomto prípade nejde o uplatnenie si nároku v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zákona o PZP, ani o nárok na náhradu škody, preto bolo povinnosťou žalovaného v priebehu konania na súde prvej inštancie preukázať, že k porušeniu povinnosti nahlásiť škodovú udalosť včas došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP. Žalovaný však neoznačil, ani nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa, ako ani pomery žalovaného, ktoré by mali vplyv na výšku uplatneného regresného nároku. Jediný dôvod, ktorý žalovaný ako dôvod hodný osobitného zreteľa, resp. dôvod, pre ktorý by nemal uhrádzať vyplatené poistné plnenie, uvádzal, že do okamihu nahlásenia škodovej udalosti zisťoval evidenčné číslo ťahača, na ktorý bol napojený náves, keďže zamestnanec žalovaného mu neoznámil škodovú udalosť. Uvedený dôvod však nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, ako správne uzavrel i súd prvej inštancie, nakoľko žalovaný mal dostatok času na zistenie uvedenej skutočnosti a to či už od oznámenia vzniku škodovej udalosti priamo žalobcom, alebo aj v dôsledku upozornenia na plynutie lehoty zo strany žalobcu, ako aj poistného makléra žalovaného emailom zo dňa 26.02.2014, kde bol žalovaný upozornený, že škodovú udalosť je nevyhnutné najneskôr „do piatka“ nahlásiť. Odvolací súd považuje tvrdenia žalovaného, že si nevedie evidenciu jázd, t.j. ktorý ťahač s ktorým návesom vykonáva
v konkrétny deň a čas prepravu, za zjavne účelové, keďže ide o druh účtovného dokladu, ktorý žalovaný nevyhnutne potrebuje pre svoje podnikateľské účely. Preto i prípadné neoznámenie vzniku škodovej udalosti zo strany zamestnanca žalovaného nemalo vplyv na povinnosť žalovaného nahlásiť škodovú udalosť.
16. Nemožno opomenúť, že regresný nárok poisťovne v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona o PZP na náhradu vyplateného poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poistníka vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ktorý vyplýva z poistného pomeru a vzhľadom na osobitnú povahu tohto nároku súd ani nie je oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 a 2 cit. zákona znížiť výšku požadovanej regresnej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritériá, ktoré právna norma neobsahuje, lebo z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho iného právneho predpisu takéto oprávnenie súdu nevyplýva. Jediným oprávneným na určenie výšky náhrady poistného plnenia, resp. jeho časti je poisťovateľ ako nositeľ tohto subjektívneho práva vyplývajúceho z poistného pomeru a zo zákona o PZP. Výška požadovanej náhrady poistného plnenia alebo jeho časti, na ktorú vznikne poisťovateľovi nárok, je limitovaná iba požiadavkou vyplývajúcou z § 12 ods. 3 cit. zákona, to znamená, nesmie presahovať úhrn poistných plnení, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.
17. Skúmaním proporcionality ako skutočným kritériom závažnosti porušenia konkrétnej právnej povinnosti a vplyv tohto porušenia povinnosti na samotný vznik škody, jej rozsah, resp. priebeh jej šetrenia sa zaoberal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Obdo/84/2018, ktorého závery sú aplikovateľné aj na tento prípade. Najvyšší súd v súvislosti s regresným nárokom poisťovne voči poistenému pri porušení povinností podľa § 10 zákona o PZP uviedol: „Zo žiadneho ustanovenia tohto právneho predpisu nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného plnenia (nejedná sa ani o náhradu škody, ani o zmluvnú pokutu), rovnako tak nie je zrejmá ani skutočnosť, z akého právneho predpisu považuje dovolateľ za kritérium pre mieru takéhoto zníženia primeranosť, či proporcionalitu a z čoho odvodzuje ako základ pre skúmanie proporcionality práve kritérium závažnosti porušenia konkrétnej právnej povinnosti a vplyv tohto porušenia na vznik škody, jej rozsahu či priebeh jej šetrenia. Možnosť obmedzenia takého nároku pritom v minulosti, za predchádzajúcej právnej úpravy vyplývala priamo zo samotnej vyhlášky č. 423/1991 Zb., konkrétne z ustanovenia § 11 ods. 2 a 4, pričom v ustanovení § 11 ods. 5 bola rovnako tak určená horná hranica výšky náhrady, na ktorú poisťovni vznikne právo podľa § 11 ods. 1 až 4, ktorá nemôže presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu poistnej udalosti. Dovolací súd dáva do pozornosti najmä znenie ustanovenia § 11 ods. 4 cit. vyhlášky, z ktorého priamo vyplývalo obmedzenie poisťovne na náhradu proti poistenému, ktorý v čase, kedy nastala skutočnosť, ktorá bola dôvodom vzniku poistnej udalosti, bol v omeškaní s platením poistného, a to do výšky 50 % vyplatených súm......... Čo sa týka vnútorného členenia ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. a rôznej intenzity a závažnosti porušenia právnych povinností zo strany poisteného, aj v tomto prípade je nutné dovodiť, že s rôznou závažnosťou spájala určité obmedzenia možnosti uplatnenia si regresného nároku poisťovateľom len predchádzajúca právna úprava obsiahnutá vo vyhláške č. 423/1991 Zb., nie však aktuálna právna úprava zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ došlo zmenou právnej úpravy k upusteniu od vnútornej diferenciácie porušenia povinností poisteným podľa závažnosti a s tým spojenými obmedzenými možnosťami uplatnenia si regresného nároku poisťovateľom, nie je možné takúto zmenu a vôľu zákonodarcu ignorovať. Súdy nie sú oprávnené rozhodovať proti jednoznačne prejavenej vôli zákonodarcu. Nakoľko sa v rámci novej právnej úpravy rovnakým spôsobom stanovila horná hranica takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, a to v prípade akéhokoľvek porušenia povinnosti, nie je preto možné usúdiť, že bez akéhokoľvek zákonného zmocnenia, či odkazu na časť relevantnej právnej úpravy, z ktorej by takáto možnosť vyplývala, by bolo jednoznačným úmyslom zákonodarcu, aby súdy dotvárali právnu úpravu spôsobom, že z oprávnenia poisťovateľa určiť výšku takejto náhrady urobia oprávnenie súdov, ktoré si zároveň vytvoria aj vlastné pravidlá, čo konkrétne a akým spôsobom sa v takýchto prípadoch bude brať do úvahy pri určovaní jej výšky.“
18. S poukazom na uvedené Najvyšší súd SR v ďalšom konštatoval, že: „súd rozhodujúci o nároku poisťovateľa v zmysle § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemôže skúmať a pri rozhodovaní o nároku prihliadať na to, či výška sumy nároku uplatneného poisťovateľom voči poistníkovi resp. poistenému v zmysle uvedeného ustanovenia je v súlade so všeobecnou právnou zásadou proporcionality a neprieči sa zmyslu a účelu uvedeného zákona.
Jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle § 12 cit. zákona aj pod hornú hranicu takto uplatňovaného nároku, ktorou je úhrn poistných plnení, je v zmysle uvedeného ustanovenia poisťovateľ.“
19. S poukazom na uvedené, je možné uzavrieť, že konajúci súd vec správne právne posúdil, keď uplatnený nárok v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP je nevyhnutné považovať za osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou, ktorý s ohľadom na uvedené pre jeho osobitnú povahu nie je súd oprávnený v konaní o náhradu poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. znížiť aplikujúc zásadu primeranosti, či iné kritériá, ktoré právna norma neobsahuje, pretože z uvedených zákonných ustanovení, ani zo žiadneho iného právneho predpisu možného aplikovať v danom prípade, takéto oprávnenie súdu nevyplýva. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval najmä splnenie podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vyplývajú zo zákonnej úpravy, avšak neboli zo strany žalovaného preukázané.
20. V súlade s vyššie uvedeným neobstojí ani odkaz žalovaného na rozhodnutie Ústavného súd sp.zn. IV ÚS 377/2018, nakoľko sa týkalo práve posudzovania podmienok predošlej právnej úpravy, ktorá obsahovala obmedzenia pri uplatňovaní regresného nároku. Rovnako žalovaný síce poukázal na závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze sp.zn. III. ÚS 90/2021, avšak podľa názoru odvolacieho súdu rovnako nie sú aplikovateľné na prejednávaný prípad, nakoľko i ústavný súd poukázal na splnenie dvoch podmienok pri posudzovaní proporcionality, resp. výšky regresného nároku a to skutočnosť, že mierne oneskorenie nespôsobí žiaden negatívny dôsledok a že k danej situácii pristúpia dôvody hodné osobitného zreteľa. V uvádzaných prípadoch išlo najmä o zlú finančnú situáciu žalovaného, prípadne sa zohľadňovalo, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať (opakovaný regres), ako i okolnosti, za ktorých škoda vznikla, a tiež pomery toho, kto škodu spôsobil. Škodca v daných prípadoch predložil napr. doklady preukazujúce osobné, rodinné, resp. majetkové pomery, z ktorých bolo zrejmé, že mu nedovoľujú uplatnenú výšku regresného nároku uhradiť. V tomto spore však zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu akejkoľvek skutočnosti odôvodňujúcej zníženie výšky regresnej náhrady, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.
22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).