Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6C/273/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, sídlo Strawinskylaan 933, 1077XX Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., IČO: 47 234 679, sídlo: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX A. I., o zaplatenie 589,97 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 153,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 153,75 Eur od 03.06.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 36,69 Eur (z toho 8,75 Eur súdny poplatok a 27,94 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokáta navrhovateľa v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 28.04.2015 proti odporcovi domáha zaplatenia 589,97 Eur s príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ dňa 20.09.2013 uzavrel s odporcom ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 6309020912, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru odporcovi s výškou úverového rámca 500,- Eur prostredníctvom úverovej karty, pričom podľa navrhovateľa vzhľadom na charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, preto bola dohodnutá iba výška úverového rámca. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 476,56 Eur, úroku 89,58 Eur, poistenia 1,50 Eur, poplatku za upomienky 5,- Eur, poplatku za výpis z účtu 11,41 Eur, opravných úrokov 0,47 Eur, úroku za poistné 0,17 Eur, úroku za nevyužitú GP

- poistné vo výške 0,03 Eur a poplatku za SMS notifikáciu 5,25 Eur, spolu 589,97 Eur. Navrhovateľ sa tiež domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, kapitalizovaného zo sumy 589,97 Eur od 14.03.2015 do 21.04.2015 v kapitalizovanej výške 3,18 Eur, a zo sumy 589,97 Eur za dobu od 22.04.2015 do zaplatenia.

Odporca sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 29 O. s. p. sa

drobným sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: oznámenie o postúpení pohľadávky a predžalobná výzva č. l. 17 s podacím hárkom č. l. 19, Úverová zmluva č. l. 21 (ďalej len „Zmluva“), Úverové podmienky č. l. 22, výzva k splateniu celého úveru č. l. 37 s podacím hárkom č. l. 38, výpis čerpania, splátok a úhrad č. l. 39, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako dlžník uzatvorili dňa 20.09.2013 Zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru odporcovi s výškou kreditného limitu 500,- Eur, s dohodnutou výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, s ročnou úrokovou sadzbou 26,28 %, pričom odporca bol oprávnená čerpať prostriedky z úveru prostredníctvom kreditnej karty. V Zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty vo výške 26,59 %, hodnota RPMN Zmluvy vo výške 38,7 % vypočítaná pri čerpaní celého úveru v plnej výške so splatnosťou v dvanástich mesačných splátkach, pričom spolu by takto odporca zaplatil 590,73 Eur. Zmluva ani všeobecné podmienky neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo počet splátok a termín končenej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového limitu odporcom a jeho následnom postupnom splatení. Zmluva neobsahuje ani hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí odporca zaplatiť, ak by vyčerpal a splatil celú výšku úverového rámca, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Úverové podmienky, podľa Hlavy 8 ktorých, odporca je povinný celý úver a všetky záväzky splniť na požiadanie veriteľa v prípade, ak sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením aspoň jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace (§ 2). Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 26.02.2015 právny predchodca navrhovateľa požiadal odporcu o zaplatenie dlhu najneskôr do 15 dní od odoslania tejto výzvy, pričom z podacieho hárku nevyplýva, kedy táto výzva bola odoslaná odporcovi. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že odporca čerpal úver v celkovej výške 531,61 Eur a zaplatil navrhovateľovi splátky úveru vo výške 162,55 Eur, pričom ku dňu 26.02.2015 bol odporca v omeškaní so zaplatením viac ako dvoch splátok. Listom právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 10.04.2015 bolo odporcovi oznámené postúpenie pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na navrhovateľa obsahujúce aj výzvu na zaplatenie dlhu v lehote 7 dní od doručenia výzvy, pričom z podacieho hárku vyplýva, že toto oznámenie bolo odporcovi odoslané dňa 08.04.2015, nevyplýva však z neho kedy toto oznámenie bolo odporcovi doručené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) a písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.09.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.09.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Zmluva neobsahuje základné zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti a to (i) počet splátok a termín končenej splatnosti úveru pri vyčerpaní celého úverového limitu odporcom a jeho následnom postupnom splatení (ii) hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí odporca zaplatiť, ak by vyčerpal a splatil celú výšku úverového rámca, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy.

Nemožno akceptovať stanovisko navrhovateľa, podľa ktorého vzhľadom na charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu Zmluva tieto údaje neobsahuje. V prípade, ak je dlžníkovi poskytovaný revolvingový úver, ktorý dlžník čerpá opakovane v rôznej výške, môžu tieto skutočnosti spôsobiť ťažkosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzatvorenia zmluvy a tiež pri určení počtu skutočne zaplatených splátok úveru alebo termínu končenej splatnosti úveru.

Zákon č. 129/2010 Z. z. osobitné ustanovenia pre revolvingový úver neobsahuje, ale pri všetkých spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na ich druh stanovuje rovnaké obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výnimku nepripúšťa ani pre zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Pri výklade ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. je potom potrebné sledovať účel a zmysel tohto ustanovenia, ktorým je poskytnúť dlžníkovi všetky základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy a pre prípadné porovnanie s inými podobnými zmluvami. Z tohto pohľadu je potom potrebné aj pre revolvingové úvery hľadať taký výklad ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý by čo najviac zachoval práve zmienený účel a zmysel tohto ustanovenia a to aj v prípade revolvingových úverov. Preto v prípade uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je revolvingový

úver, pri ktorom opakovaným čerpaním v rôznej výške sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu splátok, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu Zmluvy, veriteľ je povinný uviesť v zmluve tieto údaje vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu podľa podmienok uvedených v texte zmluvy (úver 500,- Eur, splátka 4 % z dlžnej čiastky) a môže tieto údaje uviesť aj pre jeden alebo niekoľko z možných rôznych variantov čerpania úveru spotrebiteľom tak, aby spotrebiteľ mohol získať aspoň orientačne základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy a to s povinným uvedením týchto parametrov minimálne pre prípad vyčerpania celkového úverového rámca (500,- Eur) a jeho následného postupného splatenia dohodnutými splátkami (4 % z úverového rámca). Keďže Zmluva tieto údaje neobsahuje, nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 20.09.2013 sankcionovaná tým, že odporcovi poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a odporca je tak povinný zaplatiť navrhovateľovi iba istinu čerpaného úveru. Príklad výpočtu RPMN (38,7 %) a celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom (590,73 Eur) tieto podmienky nespĺňa, pretože vychádza zo splatnosti úveru v dvanástich mesačných splátkach, pričom v Zmluve bola dohodnutá splatnosť úveru splátkami vo výške 4 % z dlžnej čiastky, t.j. v počte 25 splátok.

Jedinú výnimku z týchto obsahových náležitostí Zákon č. 129/2010 Z. z. pripúšťa v § 10 pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov (takýmto úverom úver poskytnutý navrhovateľom odporcovi nie je); takýmito zmluvami podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu sú najmä typy úverov, ktoré sú v praxi využívané predovšetkým v podobe kontokorentného úveru (povolené prečerpanie - predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom), ktorého veľkosť sa odvíja od výšky dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov účte, čo nie je prípad navrhovateľa, ktorý kreditnú kartu dlžníkom vydáva nie za účelom možnosti (ktorú dlžník podľa svojej úvahy v prípade potreby využije - ako v prípade kontokorentného úveru na bežnom účte) čerpania krátkodobého úveru, ale výlučne ako priamy nástroj prostredníctvom ktorého dlžníkom poskytuje spotrebiteľské úvery.

V tejto súvislosti možno analogicky aplikovať ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda analogicky pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej čerpanie úveru a v nadväznosti na čerpanie úveru splátky úveru v rôznej výške, je potrebné vychádzať pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov podľa základných údajov pre poskytnutie revolvingového úveru uvedených v Zmluve.

Záverom je potrebné uviesť, že navrhovateľ pre účely poskytovania spotrebiteľského úveru využíva kreditnú kartu, ktorej základný účel nespočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov, ale kreditná karta štandardne je určená ako prostriedok zabezpečenia platobného styku, kde dlžník - spotrebiteľ je spravidla majiteľom bežného účtu, ku ktorému je takáto kreditná karta vydaná a má takto možnosť používať kreditnú kartu na platenie svojich výdavkov z prostriedkov veriteľa a následne takto veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky naraz v pravidelných mesačných intervaloch veriteľovi vracia bez toho, aby vôbec okrem poplatku za takýto platobný nástroj, platil akýkoľvek úrok. Kreditná karta teda štandardne slúži na poskytnutie krátkodobého, rýchlo splatného neúročeného úveru. Táto podstata kreditnej karty vyplýva aj zo Zmluvy a všeobecných podmienok, ktoré odporkyni umožňujú vykonávať platby v potrebnej výške až do výšky celkového úverového rámca. Dohodnutím vysokej úrokovej sadzby a ostatných podmienok splácania takto poskytnutého úveru však navrhovateľ uvedený základný účel kreditnej karty obchádza a to bez poskytnutia všetkých potrebných vyššie uvedených absentujúcich údajov (základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere) odporcovi, čo je spôsobilé vyvolať u odporcu mylnú predstavu o skutočnom obsahu uzatváranej Zmluvy, z ktorej povinnosti odporcu sú v zásadnom rozpore so základným štandardným účelom kreditnej karty.

Odporca čerpal úver v celkovej výške 531,61 Eur a zaplatil navrhovateľovi splátky úveru vo výške 162,55 Eur, teda o 369,06 Eur menej ako je celková výška vyčerpaného úveru. Súd preto odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 369,06 Eur.

Keďže z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy bola odporcovi odoslaná výzva na splatenie celého úveru zo dňa 26.02.2015 ani kedy bolo odporcovi doručené oznámenie zo dňa 01.04.2015, dlh odporcu sa stal splatným dňa 19.05.2015 teda nasledujúci deň po doručení návrhu navrhovateľa odporcovi, ktorá návrh na začatie konania s prílohami prevzala dňa 18.05.2015 v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal; počnúc od 20.05.2015 je odporca v omeškaní. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 20.05.2015 predstavuje 0,05 %, súd preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 369,06 Eur vo výške 5,05 % ročne od 20.05.2015 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti o zaplatenie 220,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 220,91 Eur od 14.03.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 369,06 Eur od 14.03.2015 do 19.05.2015, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ bol v konaní prevažne úspešný v rozsahu 62,5 % (369,06 Eur s príslušenstvom ku 220,91 Eur s príslušenstvom), čistý procesný úspech navrhovateľa potom predstavuje 25 %. O trovách konania preto súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že v konaní čiastočne úspešnému navrhovateľovi priznal pomernú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 35,- Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia a návrh na začatie konania) 2 x 38,18 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 2 x 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 18,63 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia teda spolu 111,77 Eur. Pomerná časť náhrady trov konania zodpovedajúca čistému úspechu navrhovateľa v rozsahu 25 % potom predstavuje 8,75 Eur za súdny poplatok a 27,94 Eur za trovy právneho zastúpenia. Prevažne neúspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo.

Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta navrhovateľa súd uložil odporcovi v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).