Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/354/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, konajúca JUDr. Andreou Cvikovou, proti žalovaným: 1. S. D., bytom Q. XXX, 2. Y. P., bytom Q. XXXX/XX, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, právne zastúpené advokátom JUDr. Bohdanom Jakubisom, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 243,36 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -27 zo dňa 27. mája 2014 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Zistil, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 02.11.2009 žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom čiastku úveru 663,88 eura, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť formou 30 mesačných splátok po 40,56 eura do 13. dňa v mesiaci, a to pri zmluvnej odmene 553,01 eura, ročnom úroku 68,79% a RPMN 66,42%. Spolu sa teda žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali zaplatiť žalobcovi sumu 1.216,89 eura. Dňa 02.11.2009 žalobca ako veriteľ zaslal žalovaným v 1. a 2. rade oznámenie veriteľa o schválení úveru, kde im uviedol všetky údaje o schválenom úvere. Žalobca nepreukázal listinným dôkazom, že žalovaným v 1. a 2. rade doručil toto oznámenie veriteľa o schválení úveru s údajmi o schválenom úvere. Dňa 23.11.2010 poskytol žalobca žalovanému v 1. rade úver v sume 730,08 eura, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť formou 18 mesačných splátok po 40,56 eura v termínoch podľa nového splátkového kalendára. Keďže žalovaní 1. a 2. sa dostali do omeškania s úhradou splátok úveru, žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Listom zo dňa 26.11.2012 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 34, 35, 36, pričom s najstaršou splátkou je v omeškaní 74 dní a suma omeškaných splátok je spolu 121,68 eura. Podľa Karty klienta žalovaní 1. a 2. jednotlivými splátkami zaplatili žalobcovi sumu 1.703,52 eura. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Zo skutkových zistení mal súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 02.11.2009 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 5 zmluvy o revolvingovom úvere dlžník žiadal veriteľa o poskytnutie úveru 663,88 eura, pri splatnosti úveru v počte 30 splátok, splatných vždy k 13. dňu v mesiaci, pričom výška mesačnej splátky vrátane úroku je 40,56 eura. Predpokladaná RPMN je 68,79% za úver a ročná úroková sadzba je 68,79%. V bode 6 zmluvy údaje o schválenom

revolvingovom úvere korešpondujú s údajmi v bode 5 zmluvy okrem predpokladanej RPMN (bod 5 zmluvy 68,79% a bod 6 zmluvy 66,42%) a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (bod 5 zmluvy 58,68% a bod 6 zmluvy 55,30%). Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva schválená výška revolvingu v sume 365,- eur, z karty klienta je zrejmé, že žalovaným bola vyplatená z titulu úveru suma 597,06 eura, ktorá zrejme predstavuje sumu 663,88 eura po odpočítaní sumy 66,82 eura, čo bola odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby, a z titulu revolvingu suma 292,10 eura, celkom bola žalovaným vyplatená suma 889,16 eura (597,06 + 292,10), z ktorej zaplatili 1.703,52 eura. Žalovaní v 1. a 2. rade čerpali z úveru dňa 26.10.2009 sumu 597,06 eura, čo predstavuje sumu úveru 663,88 eura po odpočítaní odplaty za poskytnutie služby 66,82 eura a dňa 23.10.2010 sumu 292,10 eura, čo predstavuje sumu revolvingu. Súd považoval zmluvu o revolvingovom úvere pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť za neplatný právny úkon. Žalobca si preto môže uplatňovať len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je dôvodný len v časti rozdielu medzi poskytnutým bezdôvodným obohatením a nevráteným bezdôvodným obohatením (§ 451 . Žalovaní v 1. a 2. rade prijali celkové plnenie v sume 889,16 eura, jednotlivými splátkami uhradili sumu 1.703,52 eura, teda viac ako mali (žalobca sa napriek tomu domáha ešte zaplatenia sumy 243,36 eura), preto súd žalobu zamietol. Ak by aj zmluva o revolvingovom úvere bola zmluvou platnou, súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia zmluvy upravujúcej RPMN, ktoré sú nezrozumiteľné, nejasné, mätúce, nekorešpondujú zákonnej povinnosti uviesť RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere riadne, jasne a zrozumiteľne. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený. Počet a termíny splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 40,56 eura bez jasnej a určitej špecifikácie aká suma z toho pripadá na istinu, úroky a iné poplatky, keď takýmto postupom obchádzal ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a to § 2 písm. e) ako aj základné náležitosti stanovené v § 4 ods. 2. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Z uvedených dôvodov preto súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Preto súd žalobu zamietol, keďže zmluva o revolvingovom úvere je neplatná a ak by aj bola platná, ide o úver bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaní v 1. a 2. rade prijali celkové plnenie v sume 889,16 eura a jednotlivými splátkami zaplatili 1.703,52 eura. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešne brániacim sa žalovaným náhradu trov prvostupňového konania nepriznal, keďže si ju neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasil. Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že úverová zmluva má byť vzhľadom na jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť neplatným právnym úkonom a žalovaní titulom bezdôvodného obohatenia nič nedlhujú. Uvedený záver vyvodil zo skutočnosti, že v bode 5 úverovej zmluvy sa uvádza, že má byť poskytnutý úver v sume 663,88 eura a následne bola schválená výška revolvingu 365,- eur. Základom nesprávnosti záverov súdu je interpretácia pojmu revolvingový úver. O revolvingový úver ide vždy, keď dochádza k jeho opakovaniu (obnovovaniu za dohodnutých podmienok). Výška opakovane čerpaných prostriedkov nemusí byť totožná s pôvodnou výškou úveru a ani podmienky čerpania revolvingu nemusia byť totožné. Poukázal na článok 4 ods. 4.1, kde sa konštatuje, že revolving je automatické navýšenie poskytnutého úveru o 12-násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. 18-násobok schválenej mesačnej splátky pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov atď. Je teda nesporné, že pojem úver a revolving sú dva odlišné pojmy. Nárok na revolving pritom vzniká až po splatení určitého počtu splátok. Súd sa však obsahom zmluvy vôbec nezaoberal a preto nemôže zakladať neplatnosť zmluvy bez toho, aby nezhodnotil jej samotný obsah. Súd pri svojich záveroch porovnáva úplne rozdielne údaje a tým dospel k nesprávnym záverom. V bode 5 je žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v sume 663,88 eura v 30 mesačných splátkach a revolving v sume 328,55 eura. Z bodu 6 vyplývajú údaje o schválenom revolvingovom úvere, teda kde je akceptovaná žiadosť o poskytnutie úveru v sume 663,88 eura a poskytnutý revolving v sume 328,55 eura. Ak je v bode 6 uvedený iný údaj ako v oznámení veriteľa, platí údaj uvedený stranami v zmluve o revolvingovom úvere. Nie je možné porovnávať údaj o úvere z bodu 5 s údajom o schválenom revolvingu, keďže ide o odlišné údaje, ktorý je daná práve tým, kedy sa úver a kedy revolving poskytujú. Nesúhlasil s nezrozumiteľnosťou údajov o RPMN, keď súd neuvádza, v čom má nezrozumiteľnosť spočívať.

Súd ďalej tvrdí, že v zmluve o revolvingovom úvere č. 8100025782 absentujú podstatné náležitosti, pre ktoré sa zmluva zo zákona považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca zdôraznil, že zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy vyžaduje len uvedenie údajov zodpovedajúcich požiadavkám v zákone, teda aby zmluva obsahovala určité informácie. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru - poslednej splátky, nemusí byť tento údaj uvedený výslovne, keďže vyplýva z obsahu zmluvy. V článku 6 sú uvedené údaje zodpovedajúce obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška mesačnej splátky úveru ako aj úrokov je uvedená v článku 6 zmluvy - mesačná splátka (vrátane úrokov) 40,56 eura, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v článku 6 ako mesačná splátka (vrátane úrokov) 40,56 eura, počet a termíny splátok istiny a úrokov čl. 6 - splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť/deň v mesiaci): 30/13, z ktorých jednoznačne vyplýva počet mesačných splátok istiny úveru a úrokov - 30, ako aj termín ich splatnosti - 13. deň v mesiaci. Zároveň z uvedených údajov - splatnosť úveru(počet splátok/splatnosť/deň v mesiaci): 30/13 vyplýva aj informácia o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na deň uzavretia úveru - 02.11.2009 bola prvá splátka úveru splatná dňa 13.12.2009. Pri počte mesačných splátok 30 je jednoznačne definované, že konečnou splatnosťou úveru je deň splatnosti poslednej (tridsiatej) splátky úveru, t.j. 13.05.2012. Zároveň je údaj o dátume splatnosti poslednej splátky úveru (13.05.2012) a teda aj konečnej splatnosti úveru uvedený v prílohe 7 zmluvy o revolvingovom úvere. Uvádzal, že ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie (teda celej splátky), potom by sa v zmysle zákonného pravidla platba použila najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. Trval na tom, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Nesúhlasil tiež s argumentáciou súdu prvého stupňa o tom, že výška odplaty bola niekoľkonásobne vyššia ako odplata požadovaná za podobné úvery na ostatnom finančnom trhu. Tu treba aplikovať ustanovenia § 3 ods. 10, § 3 ods. 11 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. Preto výška odplaty v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola výslovne upravená a regulovaná. Právna úprava stanovila maximálnu hranicu tejto odplaty, ako aj právne dôsledky jej nedodržania. Aplikácia inštitútu dobré mravy neprichádza do úvahy, keďže ustanovenie § 3 ods. 10, 11 zákona má povahu lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Aj za predpokladu, že by výška RPMN bola stanovená v rozpore s nariadením vlády č. 238/2008 Z.z. nie je možné, aby súd určil za neplatnú celú odplatu veriteľa vzhľadom na citované ustanovenia zákona. Uvedené súd mal brať do úvahy ex offo, keďže to vyplýva z aplikácie právnej normy. Podľa jeho názoru zmluva o revolvingovom úvere č. 8100025782 zo dňa 02.11.2009 obsahuje všetky obligatórne náležitosti a je formulovaná určito, jasne a zrozumiteľne. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, jeho žalobe vyhovel a priznal mu náhradu prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaní v 1. a 2. rade a vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili, samostatný odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. je nárok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade na zaplatenie istiny 243,36 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75% od 17.12.2012 až do zaplatenia na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca svoj nárok odôvodňuje zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 02.11.2009, na základe ktorej žalovaným v 1. a 2. rade poskytol úver v sume 663,88 eura a ďalej žalovanému v 1. rade dňa 23.11.2010 revolvingový úver 730,08 eura, ktorý mal žalovaný zaplatiť v 18 mesačných splátkach po 40,56 eura v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára.

Súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa v odvolacom konaní domáha priznania uplatneného nároku v celom rozsahu.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v celom napadnutom rozsahu, t.j. v zamietajúcej časti a na tom závislom výroku o trovách prvostupňového konania.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa v tom, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože neobsahuje konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Odvolací súd s argumentáciou žalobcu obsiahnutou v odvolaní, že zmluva tieto údaje obsahuje, nesúhlasí.

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. g), a i) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Požiadavka zákona kladená na zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g) a i) zákona vyjadrená celkom jednoznačne, keďže zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať všetky zákonom vymenované údaje, teda aj jednoznačne vyjadrenú konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet, termíny splátok ako istiny, tak i úrokov, ako i iných poplatkov.

Žalobca túto požiadavku zákona bagatelizuje a tvrdí, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto údaje obsahuje, rsp. z textu zmluvy jasne vyplývajú, ktorému tvrdeniu nie je možné priznať oporu v zmluve.

Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi) vyžaduje, aby písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru (§ 4 ZoSÚ).

Absencia niektorých týchto náležitostí (napr. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN) nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať (alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba), a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne

splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 3, 4 zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákon stanovuje povinné náležitosti zmluvy, v zmluve musí byť uvedená i výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ sa priamo zo zmluvy a to už v čase jej uzatvorenia musí dozvedieť, čo obsahuje jeho plnenie (splátka), koľko mesačne zaplatí na istine, úrokoch, poplatkov a podobne. Tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to už v okamihu jej uzatvárania, pričom uvedené informácie majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom, pre splnenie týchto náležitostí nepostačujú logické vyvodenie dôsledkov z uvedených pojmov, ale všetky zákonom požadované náležitosti musia byť explicitne (výslovne)vyjadrené.

Takáto požiadavka zákona nie je samoúčelná, ale pre spotrebiteľa potrebná, pretože len tak by mal faktickú možnosť v poskytnutom úvere (podľa jeho písomného vyjadrenia) a takto prehľadne zjednodušených podmienok jeho nastavenia presne sa zorientovať. Pre spotrebiteľa tieto základné a presné údaje majú nezameniteľnú a nezastupiteľnú úlohu, preto nemožno od ich jednoznačného vyjadrenia v zmluve ustupovať.

Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je potrebné uviesť presným dátumom okrem iného aj preto, aby bolo možné jednoznačne určiť prípadné omeškanie s plnením dlhu.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne vyhodnotil, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02.11.2009 neobsahuje nevyhnutné náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, písm. g) a i), a to už v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zákonom vyžadované údaje v spotrebiteľskej zmluve sú informácie významné pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť efektivitu poskytnutého úveru, posúdenie, či úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ bol vôbec schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej žalobcom za poskytnutý úver. Tieto náležitosti by mali byť uvedené dostatočne priamo v zmluve, aby bol každý spotrebiteľ schopný posúdiť, či navrhovaná úverová zmluva zodpovedá jeho potrebám a či je schopný splniť jej podmienky a tiež na to, aby spotrebiteľ ako slabšia zmluvná strana, ktorého vyjednávacia pozícia sa nemôže porovnávať s dodávateľom, neutrpel ujmu neznalosťou právnej úpravy a možností, ktoré mu táto prináša.

Neuvedenie vyššie uvedených údajov zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vzhľadom na to, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02.11.2009 a 23.11.2010 neobsahovala tieto náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. podľa písm. g) a i) citovaného zákonného, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď nárok žalobcu tak posúdil. Správne teda súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca bol oprávnený domáhať sa len istiny vo výške poskytnutého úveru.

Odvolací súd sa už inými skutočnosťami v súvislosti s predmetnou zmluvou nezaoberal, keďže toto by nebolo efektívne (zvažovanie, či ide alebo nejde o revolvingový úver, posudzovanie platnosti zmluvy a iné), keďže na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu sú doterajšie zistenia plne postačujúce.

Za týchto okolností, pokiaľ si žalobca uplatnil žalobou sumu 243,36 eura, treba vychádzať zo záveru súdu prvého stupňa obsiahnutom v jeho rozsudku (a ktoré zo sporových strán nikto nerozporoval, resp. ani žalobca v odvolaní), že žalovaní obdržali od žalobcu spolu 889,16 eura, jednotlivými splátkami spolu zaplatili 1.703,52 eura a keďže predmetný úver sa považuje za úver bez úrokov a poplatkov, nebolo dôvodné priznať žalobcovi uplatnenú istinu s príslušenstvom a pokiaľ súd prvého stupňa nárok žalobcu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal, rozhodoval vecne správne a preto bolo dôvodné tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdiť.

V odvolacom konaní boli úspešne bránici sa žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí si trovy odvolacieho konania si neuplatnili, návrh na ich prisúdenie nepodali, preto odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 s použitím § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP žalovaným trovy odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.