Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/143/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa FITTICH ALARM spol. s r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 634 743, právne zast. PhDr. Mgr. Peter Rosputinský, PhD., advokát, so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi Jaroslav Kútik, nar. 14. 12. 1958, bytom Pod Stráňou 5742/22, 974 01 Banská Bystrica, občan SR, zast. JUDr. Daniel Šintaj, advokát, so sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 28 792,-- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 28 792,-- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 02. 2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 30. 05. 2012 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 28 792,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 14. 03. 2011 do zaplatenia. Uviedol, že odporca dňa 14. 03. 2011 odoslal na svoj účet bez platného právneho dôvodu peňažné prostriedky navrhovateľa vo výške 28 792,-- Eur, pričom navrhovateľ nikdy nemal zo žiadneho platného a relevantného titulu povinnosť zaplatiť odporcovi sumu práve vo výške 28 792,-- Eur. Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie uvedenej sumy listom zo dňa 16. 02. 2012. Odporca spolu s manželkou odmietli uvedenú sumu vrátiť a listom z 21. 02. 2012 vykonali neplatné jednostranné započítanie. Uvedenú sumu odporca odoslal na svoj účet, a to podľa jeho vyjadrení na základe Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 k Zmluve o nájme nehnuteľností z 11. 10. 2008. Označený Dodatok podpísal na strane prenajímateľa odporca a menom nájomcu, t. j. menom navrhovateľa, tiež odporca ako vtedajší konateľ navrhovateľa. Označený Dodatok sa navyše týka Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 11. 10. 2008, hoci navrhovateľ žiadnu takúto zmluvu s odporcom v uvedený deň neuzavrel, teda ide o dodatok k neexistujúcej zmluve. Označený Dodatok navyše obsahuje v článku II. bod 1 sumu vo výške 28 782,-- Eur a nie sumu vo výške 28 792,-- Eur. S prihliadnutím na § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka sa podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetky spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka sú z hľadiska úpravy vzťahu medzi konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným a spoločnosťou s ručením obmedzeným pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti konkretizáciou všeobecnej občiansko-právnej zásady, že zastupovať

iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Je nepochybné, že v prípade dvojstrannej zmluvy medzi konateľom spoločnosti na jednej strane a spoločnosťou na strane druhej ide o právny úkon fakticky a fyzicky urobený subjektmi, ktorých záujmy sú rozporné už zo samotnej povahy dvojstranného právneho úkonu. Takýto druh právnych vzťahov založených napríklad zmluvou o výkone funkcie konateľa medzi spoločnosťou a konateľom spoločnosti pri zariadení záležitosti spoločnosti podlieha režimu § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, a teda osobitnému schváleniu valného zhromaždenia spoločnosti. Z ustanovenia § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka tak nepochybne vyplýva, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže uzatvárať zmluvy „sám so sebou“ bez ohľadu na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov. Rovnaký právny záver vyplýva aj z § 7 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Hoci je teda konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným štatutárnym orgánom tejto spoločnosti, nie je oprávnený dohodnúť menom spoločnosti ako zamestnávateľom podmienky pracovnej zmluvy so sebou samým ako zamestnancom danej spoločnosti. Rovnaký princíp má a musí platiť nielen pre výkon funkcie konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie konateľa a pre pracovno-právny vzťah konateľa so spoločnosťou, ktorej je konateľom, ale pre všetky právne vzťahy medzi týmito dvoma subjektmi práva. Keďže osobitne neupravuje otázku konania konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným vo vzťahu k dvojstranným zmluvným vzťahom, ktoré môžu vzniknúť medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou s výnimkou § 66 ods. 3 a § 135a Obchodného zákonníka, je nevyhnutné podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka riadiť sa vo vzťahu k týmto dvojstranným zmluvným vzťahom ustanoveniami občianskeho práva. Ak však konkrétna otázka nie je upravená priamo ani v Občianskom zákonníku a ani osobitnými predpismi nadväzujúcimi na Občiansky zákonník, takúto situáciu je potrebné riešiť na základe analógie legis upravenej v Občianskom zákonníku. V tejto súvislosti je pre predmet tohto súdneho konania relevantné ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jednoznačným potvrdením správnosti názoru o aplikovateľnosti uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka je to, že právny poriadok Slovenskej republiky na mnohých miestach v mnohých právnych predpisoch používa pojem „štatutárny zástupca“, pričom ho používa aj vo vzťahu k štatutárnym orgánom obchodných spoločností, t. j. že slovenský právny poriadok vníma v mnohých aspektoch postavenie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným ako postavenie zodpovedajúce zákonnému zastúpeniu. Ide napríklad o § 222 Trestného poriadku či § 135 Daňového poriadku. V prípadoch, kedy dochádza k zrejmým rozporov záujmov konateľa a spoločnosti, právne predpisy Slovenskej republiky neponechávajú konateľovi neobmedzenú slobodu a voľnosť v konaní. Ak sú záujmy konateľa v rozpore so záujmami spoločnosti a konateľ napriek tomu urobí právny úkon, ide o právny úkon urobený osobou, ktorá nespĺňa podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade, že teda konateľ nerešpektuje záujmy spoločnosti a spoločnosť zaviaže v rozpore s jej záujmami k nejakému plneniu, obzvlášť k plneniu k sebe samému, tak takýto právny úkon je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy. Vzhľadom na skutočnosť, že záujmy prenajímateľa a nájomcu ako dvoch zmluvných strán sú vždy v evidentnom vzájomnom rozpore, prinajmenšom v otázke výšky nájomného či prípadnej zábezpeky na nájomné, boli pri Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 v rozpore aj záujmy navrhovateľa ako zastúpeného a odporcu ako konateľa navrhovateľa. Uvedenej skutočnosti si bol vedomý aj samotný odporca, ktorý priamo a výslovne v e-mailovej správe zo dňa 25. 03. 2011 uviedol, že z obavy, že mu navrhovateľ nebude uhrádzať nájomné riadne a včas, zaviedol kauciu na nájomné, čo bolo výlučne na prospech prenajímateľa, teda odporcu, a proti záujmom navrhovateľa. Taktiež ďalšie ustanovenia Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 sú na zjavný prospech odporcu a na neprospech, teda proti záujmom navrhovateľa. Na základe toho je zrejmé, že vyššie uvedeným konaním 10. 3. 2011 odporca porušil zákonnú povinnosť konať ako konateľ navrhovateľa v súlade so záujmami navrhovateľa a všetkých spoločníkov navrhovateľa, ako aj povinnosť vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou, čo má za následok absolútnu neplatnosť Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odporca svoj dlh voči navrhovateľovi nezaplatil, preto si navrhovateľ uplatnil aj právo na úrok z omeškania.

Súd vydal vo veci dňa 08. 06. 2012 platobný rozkaz č. k. -25, proti ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením, že existujúcim a platným právnym podkladom pre uskutočnenie platby (zaplatenie kaucie) v prospech odporcu bola práve uzatvorená Zmluva o nájme v znení jej Dodatku, konkrétne článok II. bod 1 Dodatku. Právne teórie právneho zástupcu navrhovateľa ohľadom nemožnosti konať za spoločnosť odporca odmieta v plnom rozsahu, odporca bol v danom čase konateľom spoločnosti navrhovateľa, a teda bol oprávnený neobmedzene konať za túto spoločnosť.

Poukazovanie navrhovateľa na chybu ohľadom dátumu Zmluvy o nájme uvedeného v Dodatku, považuje za snahu presvedčiť súd, že z tohto dôvodu by mal byť Dodatok neplatný. Medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená len jedna Zmluva o nájme, teda o tom, ku akej zmluve sa Dodatok uzatvára, nebolo pochýb a je zrejmé, že sa jedná o zrejmú chybu v písaní dátumu pri označení nájomnej zmluvy. Táto evidentná chyba v písaní nemôže v žiadnom prípade spôsobovať neplatnosť Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 s poukazom na § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V zmysle článku II. bod 3 Dodatku vzniklo odporcovi právo voči navrhovateľovi na zaplatenie osobitnej náhrady vo výške 724 538,77 Eur za podmienky, že nájom neskončí uplynutím určitej doby. Nakoľko nájomný vzťah neskončil uplynutím určitej doby, odporcovi vznikol nárok voči navrhovateľovi na zaplatenie sumy 724 538,77 Eur. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi listom zo dňa 16. 02. 2012 nárok na vrátenie sumy 28 792,-- Eur, odporca si tento uplatnený nárok navrhovateľa jednoznačne započítal so svojim nárokom vzniknutým podľa článku II. bod 3 Dodatku, a to listom zo dňa 21. 02. 2012. Doručením jednostranného započítania pohľadávka navrhovateľa zanikla, a to ku dňu, keď sa pohľadávky stretli. Jednostranný zápočet, o ktorého doručení druhej strane niet pochýb, je platný a vyvoláva právne následky s ním spojené, teda zánik pohľadávky. Ak pohľadávka zanikla započítaním, v čase podania žaloby už neexistovala, a teda žaloba nemôže byť dôvodná.

Vo vyjadrení k odporu navrhovateľ uviedol, že ak je neplatným právnym úkonom Dodatok datovaný 10. 03. 2011, potom odporcovi nevzniklo a ani nemohlo vzniknúť žiadne „osobitné právo voči nájomcovi na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré prenajímateľ vynaložil pri rekonštrukcii predmetnej Administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej (po jej nadobudnutí do vlastníctva)“. Teda odporca nedisponoval pohľadávkou, ktorú by mohol platne započítať, a preto nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky navrhovateľa uplatnenej v tomto súdnom konaní. K absolútnej neopodstatnenosti „osobitnej náhrady vo výške 724 538,77 Eur“ a úplnej neodôvodnenosti jej výšky sa zatiaľ navrhovateľ nebude vyjadrovať, pretože to podľa jeho názoru vôbec nesúvisí s predmetom tohto súdneho konania. Neplatnosť dojednania, okrem už uvedených dôvodov spočívajúcich v neplatnosti samotného Dodatku datovaného 10. 03. 2011, vyplýva aj z rozporu tohto dojednania s dobrými mravmi, pretože odporca predsa investoval do budovy, ktorá bola a stále aj je v jeho vlastníctve.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 10. 11. 2008 navrhovateľ ako nájomca a odporca ako prenajímateľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o nájme nehnuteľností. Časť 1 Zmluvy upravovala Predmet zmluvy, keď podľa článku I. bod 1 predmetom nájmu sú administratívne a skladové priestory na adrese Y. D.. XX, so súpis. čís. XXXXX (Administratívna budova) postavená na pozemku s parcel. č. W. X S. Č.. XXX/X a súvisiaci pozemok s parcel. čís. XXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 696 m2, pozemok s parcel. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 v katastrálnom území Banská Bystrica, zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Katastrálny úrad Banská Bystrica (ďalej len „nehnuteľnosti“ alebo „predmet zmluvy“ v príslušnom gramatickom tvare) a podľa článku III. bod 1 prenajímateľ týmto prenecháva predmet zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie za podmienok uvedených v tejto zmluve, nájomca toto užívanie prijíma a zaväzuje sa platiť prenajímateľovi dohodnuté nájomné a úhradu za plnenie spojené s užívaním predmetu nájmu. Časť 2 Zmluvy upravovala Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu. Časť 3 Zmluvy upravovala Nájomné a úhradu za plnenie poskytované s užívaním predmetu zmluvy, keď podľa článku XIII. bod 1 nájomca sa zaväzuje touto zmluvou prenajímateľovi za nájom predmetu zmluvy včas a riadne platiť mesačné nájomné vo výške:

- Nájomné za prenajaté kancelárske priestory o rozlohe 405 m2 vo výške 60 754,10 Sk/mesiac, t. j. 2 017,-- Eur/mesiac, (dvetisícsedemnásť Eur), (ďalej len „nájomné)

- Nájomné za prenajaté sociálne priestory, sklady a chodby o celkovej rozlohe 495 m2 vo výške 53 624,30 Sk/mesiac, t. j. 1 780,-- Eur/mesiac (jedentisícsedemstoosemdesiat Eur)

- Nájomné za parkovacie priestory a spevnené plochy o celkovej rozlohe 816 m2 vo výške 0,-- Sk

- Cena služieb spojených s nájmom prenajatých priestorov, t. j. dodávka vody, odvod kanalizácie, dodávka plynu, dodávka tepla a dodávka elektrickej energie bude riešená mesačnými zálohovými platbami vo výške 30 126,--Sk/mesačne t. j. 1 000,-- Eur/mesačne a zúčtovaná ročne a to vždy k termínu 31. 12. bežného roka na základe skutočnej spotreby vyfakturovanej od príslušných dodávateľov energií a služieb a podľa článku XIII. bod 3 cena nájmu a služieb je stanovená bez DPH. Časť 4 Zmluvy upravovala Dobu nájmu tak, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú. Časť 5 Zmluvy upravovala Skončenie nájmu, keď podľa článku XIX. bod 1 nájom sa skončí uplynutím doby nájmu alebo:

a) dňom dohodnutým zmluvnými stranami v písomne dohode o skončení nájmu, b) uplynutím výpovednej lehoty na základe písomnej výpovede, výpovedná lehota je jeden mesiac a začína plynúť prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bola výpoveď doručená druhej strane, c) doručením oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej strane, odstúpiť od zmluvy je možné iba z dôvodov, ktoré sú uvedené v zákone alebo v tejto zmluve, a to iba do času, kým dôjde k preukázaniu splnenia povinnosti, ktorej nesplnenie založilo právo na odstúpenie od zmluvy, d) z iných dôvodov uvedených v zákone. Článok XXI. Zmluvy uvádzal dôvody, z ktorých je prenajímateľ, teda odporca, oprávnený nájom vypovedať, článok XXII. Zmluvy upravoval dôvody, z ktorých je nájomca, teda navrhovateľ oprávnený nájom vypovedať a podľa článku XXIV. bod 1 ak skončí nájom, je nájomca povinný vrátiť predmet zmluvy v stave zodpovedajúcom dohodnutému spôsobu užívania, s prihliadnutím k obvyklému opotrebovaniu a nájomca je povinný zabezpečiť bezprostredne pred odovzdaním priestoru vymaľovanie predmetu nájmu. Časť 6 Zmluvy upravovala Záverečné ustanovenia. Zmluvu za navrhovateľa ako nájomcu podpísal ako konateľ odporca, keď aj pri označení zmluvných strán je pri označení navrhovateľa ako nájomcu uvedené, že je zastúpený odporcom, konateľom spoločnosti.

Súd ďalej zistil, že dňa 10. 03. 2011 navrhovateľ ako nájomca, ktorý bol zastúpený odporcom ako konateľom, čo vyplýva aj z označenia zmluvných strán a odporca ako prenajímateľ uzavreli v písomnej forme Dodatok k Zmluve o nájme nehnuteľnosti uzavretej dňa 11. 10. 2008. Článok I. Dodatku upravoval Úvodné ustanovenia tak, že predmetom nájomnej zmluvy je prenájom priestorov v Administratívnej budove na Jegorovovej 37 v Banskej Bystrici. Článok II. upravoval Predmet dodatku tak, že podľa článku II. bod 1 zmluvné strany sa dohodli, že do nájomnej zmluvy zavádzajú nový odsek 8 v článku XIII., ktorý znie: Najneskôr do 14. 03. 2011 prevedie nájomca na účet prenajímateľa kauciu vo výške 28 782,-- Eur (6- násobok platieb podľa ods. 1 článok XIII.), ktorou budú tieto platby počas trvania nájomného vzťahu zabezpečené, vzhľadom na plánované zmeny v spoločnosti nájomcu, ktoré znižujú hodnovernosť nájomcu v očiach prenajímateľa, kauciu bude prenajímateľ oprávnený použiť na úhradu súm po splatnosti z platieb, na ktoré je nájomca povinný podľa ods. 1 článok XIII. alebo na úhradu ich príslušenstva alebo akýchkoľvek iných zmluvných, či zákonných nárokov prenajímateľa voči nájomcovi (vrátane náhrady škody). V prípade riadneho ukončenia nájomného vzťahu, bez existujúcich nedoplatkov nájomcu, prenajímateľ kauciu vráti nájomcovi do 14 dní od zániku nájomného vzťahu. Zaplatenie kaucie nemá vplyv na platobné povinnosti nájomcu podľa Nájomnej zmluvy, jedná sa o zabezpečovací inštitút. Podľa článku II. bod 2 Dodatku zmluvné strany sa dohodli, že článok XVIII. Nájomnej zmluvy - doba nájmu sa mení a po vykonanej zmene znie: Táto zmluva je uzatvorená na dobu určitú, do 31. 12. 2026. Podľa článku II. bod 3 Dodatku zmluvné strany sa dohodli, že článok XIX. ods. 1 Nájomnej zmluvy sa mení a po vykonanej zmene bude znieť: Nájom sa končí uplynutím dohodnutej doby nájmu, inak len: a) dňom písomne dohodnutým zmluvnými stranami, b) výpoveďou zo strany prenajímateľa, s výpovednou lehotou 3 pracovných dní od doručenia písomnej výpovede nájomcovi, ak sa nájomca dostane do akéhokoľvek omeškania s platbami podľa článku XIII. ods. 1 Nájomnej zmluvy alebo ak by nájomca porušil akékoľvek oprávnenie prenajímateľa vyplývajúce z Nájomnej zmluvy a jej dodatkov. V prípade ukončenia nájomného vzťahu z akéhokoľvek dôvodu, okrem uplynutia dohodnutej doby určitej, vznikne prenajímateľovi osobitné právo voči nájomcovi, na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré prenajímateľ vynaložiť pri rekonštrukcii predmetnej Administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej (po jej nadobudnutí do jej vlastníctva) a to v sume 724 538,77 Eur, ktorú sumu nájomca uznáva a táto suma je splatná do 7 dní do zániku nájomného vzťahu. Podľa článku II. bod 5 Dodatku zmluvné strany sa dohodli, že sa rušia celé ustanovenia Nájomnej zmluvy, a to bez náhrady, a to článok XII. ods. 4, článok XXI., článok XXII. a článok XXIII.

Z výpisu z účtu navrhovateľa súd zistil, že dňa 14. 03. 2011 bola odpísaná suma 28 792,-- Eur na špecifikovaný účet, keď odporca v konaní ako dôkaz predložil aj výňatok z bankového účtu totožného čísla, na ktorý bola navrhovateľom poukázaná dňa 14. 03. 2011 platba v sume 28 792,-- Eur a z ktorého súd zistil, že ako majiteľ účtu je označený odporca.

Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj e-mailové podanie odporcu zo dňa 25. 03. 2011 adresované N.. H. R..

Písomným úkonom zo dňa 22. 11. 2011, prevzatie ktorého potvrdil odporca dňa 05. 12. 2011 navrhovateľ odporcovi a jeho manželke vypovedal zmluvu o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008 s tým, že výpovedná lehota je 1 mesiac a začína plynúť prvý deň kalendárneho mesiaca po doručení výpovede.

Písomným úkonom zo dňa 07. 12. 2011, prevzatým navrhovateľom dňa 09. 12. 2011, označeným ako Oznámenie o neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008, odporca navrhovateľovi oznámil, že predmetnú výpoveď Nájomnej zmluvy listom zo dňa 22. 11. 2011 považuje za neplatnú, nebola vykonaná v súlade s platnými zmluvnými ustanoveniami.

Písomným úkonom zo dňa 23. 01. 2012 odporca a jeho manželka zaslali navrhovateľovi Výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 10. 11. 2008 v znení dodatku zo dňa 10. 03. 2011 v súlade s článkom XIX. ods. 1 písm. b), teda z dôvodu omeškania s platbami, keď navrhovateľ bol v omeškaní s platbami za mesiac december 2011 a január 2012.

Listom zo dňa 01. 02. 2012 navrhovateľ odporcovi zaslal Odpoveď na list zo dňa 23. 01. 2012.

Listom zo dňa 21. 02. 2012 odporca s manželkou navrhovateľovi zaslali vyjadrenie k jeho listu zo dňa 16. 02. 2012, v ktorom, okrem iného, uviedli, že za účelom konečného vysporiadania vzťahov ohľadne predmetnej kaucie vykonávajú týmto jednostranný zápočet vzájomných splatných pohľadávok, a to pohľadávky navrhovateľa na vrátenie kaucie vo výške 28 792,-- Eur, ktorá pohľadávka navrhovateľovi vznikla v súvislosti s výpoveďou a zánikom nájomnej zmluvy, ktorú výpoveď vykonal odporca s manželkou listom zo dňa 23. 01. 2012, ktorú týmto započítavajú s príslušnou časťou ich pohľadávky voči navrhovateľovi - náhrady 724 538,77 Eur v súlade s článkom XIX. ods. 1 nájomnej zmluvy, ktorá sa započítava v čiastočnej výške 28 792,-- Eur a záverom vyzvali navrhovateľa k okamžitému zaplateniu náhrady podľa článku XIX. ods. 1 nájomnej zmluvy, po vyššie uvedenom zápočte v aktuálnej výške 695 746,77 Eur.

Na pojednávaní konanom dňa 06. 11. 2012 navrhovateľ ako listinné dôkazy predložil Vyjadrenie J.. N.. J. G. zo dňa 12. 09. 2012 k okolnostiam odvolania odporcu z funkcie konateľa navrhovateľa, stranu 8 zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 03. 02. 2012 na Okresnom súde Banská Bystrica vo veci sp. zn. .

Odporca na pojednávaní konanom dňa 06. 11. 2012 ako listinné dôkazy predložil aj Odpoveď navrhovateľa na pokus o zmier zo dňa 04. 11. 2012 adresovanú odporcovi a jeho manželke, tabuľkový prehľad investičných nákladov na budovu FITTICH, Jegorovova 37, Banská Bystrica, Prehlásenie spoločnosti FTTICH SA, Muzzano zo dňa 28. 11. 2008 ako spoločníka spoločnosti navrhovateľa, aby navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu, na základe ktorej bude zriadené sídlo spoločnosti, ako aj prevádzky spoločnosti v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správa katastra Banská Bystrica pre k. ú. Banská Bystrica, ktoré sú vo vlastníctve odporcu, list odporcu zo dňa 25. 03. 2011 adresovaný navrhovateľovi označený ako Pokus o zmier - Upozornenie na výkon práv podľa zmluvy o nájme nehnuteľností, list odporcu zo dňa 15. 04. 2011 doručený navrhovateľovi dňa 18. 04. 2011 označený ako druhý a posledný pokus o zmier - Upozornenie na výkon práv podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností, list odporcu adresovaný navrhovateľovi označený ako Posledný pokus o zmier zo dňa 15. 02. 2012, list odporcu zo dňa 19. 01. 2012 adresovaný navrhovateľovi označený ako Pokus o zmier

- Upozornenie na výkon práv podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností, list odporcu zo dňa 04. 01. 2012 adresovaný navrhovateľovi označený ako Pokus o zmier - Upozornenie na výkon práv podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností, list odporcu zo dňa 07. 11. 2011 adresovaný navrhovateľovi označený ako Pokus o zmier - Upozornenie na výkon práv podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností, list odporcu zo dňa 07. 09. 2011 adresovaný navrhovateľovi označený ako Pokus o zmier - upozornenie na výkon práv podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností, list odporcu zo dňa 11. 08. 2011 adresovaný navrhovateľovi označený ako Pokus o zmier - Upozornenie na výkon práv podľa Zmluvy o nájme nehnuteľností, Cenovú ponuku odporcu zo dňa 27. 06. 2011 adresovanú navrhovateľovi, Ponuku zo dňa 23. 02. 2012 urobenú odporcom a jeho manželkou adresovanú navrhovateľovi spolu s poštovým podacím lístkom, Odpoveď navrhovateľa zo dňa 29. 02. 2012 na ponuku na predaj nehnuteľností, Odpoveď odporcu a jeho manželky zo dňa 09. 03.

2012 adresovanú navrhovateľovi na list navrhovateľa zo dňa 29. 02. 2012 spolu s poštovým podacím lístkom, výňatok z bankového účtu, ktorého majiteľom bol odporca.

Na základe súdom uloženej povinnosti, aby odporca skutkovo a právne odôvodnil pohľadávku, ktorú uplatnil na započítanie listom zo dňa 21. 02. 2012 a predložil alebo označil dôkazy preukazujúce právny dôvod a výšku tejto pohľadávky, odporca podaním zo dňa 22. 11. 2012 uviedol, že právnym dôvodom, na základe ktorého vznikol nárok odporcu k zaplateniu sumy 724 538,77 Eur je dohoda strán obsiahnutá v bode 3 Dodatku a splnenie podmienky, ktorá tam bola dohodnutá. Výška sumy, bez ohľadu na základe čoho bola stranami určená, bola stanovená dohodou strán, a preto nevidí dôvod bližšie skúmať, z čoho suma pozostáva. V prílohe však na žiadosť súdu prikladá tabuľku (spresnenie) investičných nákladov, kúpnu zmluvu na kúpu pozemku, kúpnu zmluvu o kúpe budovy zo dňa 30. 06. 2008, zmluvu o hypotekárnom úvere na rekonštrukciu budovy a dodatok č. 1 k tejto zmluve, stavebné povolenie na rekonštrukciu budovy a faktúry ohľadom rekonštrukcie budovy za roky 2008, 2009, 2010 a 2011. Súčasne z opatrnosti konštatuje, že v prípade, ak by súd dospel k inému právnemu záveru ohľadom oprávnenosti pohľadávky odporcu k započítaniu z Dodatku č. 1, odporca eviduje voči navrhovateľovi aj ďalšie pohľadávky, a to neuhradené faktúry vyplývajúce z nájomného vzťahu vo výške 11 511,78 Eur a nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške 21 682,80 Eur.

K podaniu zo dňa 22. 11. 2012 odporca ako listinné dôkazy označil a predložil Tabuľku s prehľadom investičných nákladov, Kúpnu zmluvu zo dňa 04. 12. 2007 uzatvorenú medzi odporcom ako kupujúcim a spoločnosťou Dunaj Škrob Fatra, a. s. Banská Bystrica ako predávajúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - pozemok parcela W. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 vedený na Správe katastra v Banskej Bystrici, na LV č. XXXX, pre k. ú. Banská Bystrica, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Banská Bystrica dňa 09. 01. 2008, Kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 30. 06. 2006 uzatvorenú medzi odporcom ako kupujúcim a spoločnosťou Dunaj Škrob Fatra, a. s. Banská Bystrica ako predávajúcim, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - pozemok KN - C parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 696 m2, k. ú. Banská Bystrica, pozemok KN - S. L.. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. 4321, vedenom Správou katastra Banská Bystrica, pre k. ú. Banská Bystrica a stavba súpisné číslo XXXXX, SKLAD MTZ, nachádzajúca sa na pozemku KN - C parc. č. XXX/X o výmere 508 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Správou katastra Banská Bystrica, pre k. ú. Banská Bystrica, Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 009/4001/08HU zo dňa 10. 03. 2008, v znení dodatku č. 1 zo dňa 28. 09. 2009, uzatvorenú medzi spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a. s. Bratislava ako bankou, odporcom ako dlžníkom, manželkou odporcu ako spoludlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru v sume 10 000 000,-- Sk, Stavebné povolenie vydané Mestom Banská Bystrica dňa 11. 12. 2007, č. RV-22527/07/Boj, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 01. 2008 a ktorým odporcovi ako stavebníkovi bola povolená stavba „rekonštrukcia budovy FITTICH ALARM, s. r. o. Banská Bystrica“, na parcele KN

- C č. XXX/X, XX, súpisné číslo 14034, k. ú. Banská Bystrica, Zoznam prijatých faktúr odporcu za rok 2011, daňové doklady - faktúry, na ktorých ako odberateľ bol uvádzaný odporca, a to buď ako občan alebo ako podnikateľ - fyzická osoba.

Podaním zo dňa 08. 01. 2013 navrhovateľ uviedol, že odporca k uvedenému „ osobitnému právu na náhradu nákladov“ vôbec nešpecifikuje, či má isť o náhradu škody alebo o náhradu nákladov na prenajatú vec v zmysle niektorého z ustanovení Občianskeho zákonníka. To, že odporca „pri rekonštrukcii predmetnej Administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej (po jej nadobudnutí do vlastníctva)“ vynaložil nejaké náklady, neznamená, že v dôsledku toho mu automaticky vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť navrhovateľ. Navrhovateľ neporušil žiadnu svoju povinnosť proti odporcovi, výsledkom ktorého porušenia by mohol byť nárok odporcu na náhradu škody reprezentovanej nákladmi odporcu na rekonštrukciu. Akákoľvek prípadná dohoda o náhrade škody obsiahnutá v bode 3 článok II. Dodatku z 10. 03. 2011 je neplatná a/alebo bezpredmetná, pretože nedošlo k vzniku žiadnej škody. S poukazom na § 663 a § 664 Občianskeho zákonníka odporca ako prenajímateľ mohol nájomnou zmluvou prenechať navrhovateľovi ako nájomcovi do užívania iba existujúcu vec v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a súčasne bol povinný túto vec v takomto stave na svoje vlastné náklady udržiavať. Náklady na obstaranie veci a udržovanie náklady na prenajatej veci je povinný platiť prenajímateľ, a teda odporca nie je oprávnený žiadať ich náhradu od navrhovateľa ako nájomcu. Rovnako záverečný odsek bodu 3 článok II. Dodatku odporuje zákonu, a to ustanoveniam Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, predovšetkým jeho § 663 a 664, a súčasne sa prieči dobrým mravom, pretože odporca vynaložením nákladov na kúpu a rekonštrukciu jednak získal a zveľaďoval svoj vlastný

majetok a jednak následne inkasoval od navrhovateľa nájomné, pričom predmetná budova stále je vo vlastníctve odporcu. Ďalší rozpor záverečného odseku bodu 3 článok II. Dodatku zo zákonom je potrebné vyhodnotiť v kontexte s odsekom 1 bod 3 článok II. Dodatku a bod 5 článok II. Dodatku, a to konkrétne so zrušením možnosti navrhovateľa vypovedať nájom, resp. v kontexte s nemožnosťou navrhovateľa ako nájomcu skončiť nájomný vzťah s odporcom inak ako uplynutím doby nájmu určenej do 31. 12. 2026. V právnom štáte je predsa nepredstaviteľné, aby nájomca potom, čo platil prenajímateľovi za nájom veci nájomné, bol povinný zaplatiť prenajímateľovi ešte aj všetky jeho náklady na kúpu prenajatej veci a udržovacie náklady, a to bez toho, aby sa stal vlastníkom danej veci, resp. tak, že vlastníctvo prenajímateľa k prenajatej veci zostane nedotknuté. Súčasne navrhovateľ poukázal na to, že prenajaté nehnuteľnosti mal pôvodne nadobudnúť samotný navrhovateľ, ktorý uzavrel za týmto účelom aj Zmluvu o sprostredkovaní z 05. 04. 2006 a zaplatil dokonca sprostredkovateľskú províziu vo výške 595 000,-- Sk, no následne sa odporca ako konateľ navrhovateľa rozhodol, že dané nehnuteľnosti kúpi on samotný, pričom na zaplatenie kúpnej ceny si odporca bezúročne požičal peňažné prostriedky o navrhovateľa, a to so splatnosťou 10 rokov.

K podaniu zo dňa 08. 01. 2013 navrhovateľ ako listinné dôkazy označil a predložil Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 05. 04. 2006 uzatvorenú medzi navrhovateľom ako záujemcom a spoločnosťou LENTINI SLOVAKIA, s. r. o. Banská Bystrica ako sprostredkovateľom, Zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom dňa 07. 06. 2006, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške 3 880 400,-- Sk na nákup nehnuteľnosti, daňový doklad - faktúru č. 27/2007/Kú, ktorou odporca ako podnikateľ - fyzická osoba fakturoval navrhovateľovi ako odberateľovi cenu za vypracovanie projektovej dokumentácie pre akciu „rekonštrukcia objektu budovy FITTICH ALARM, s. r. o. Banská Bystrica“ v sume 195 160,-- Sk, vyobrazenie prenajatej budovy.

Na pojednávaní konanom dňa 15. 02. 2013 odporca ako dôkazy označil a predložil aj Prehlásenie spoločnosti FITTICH SA Muzzano zo dňa 28. 11. 2008 ako spoločníka navrhovateľa, o súhlase s uzatvorením nájomnej zmluvy, Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2008 uzatvorenú medzi odporcom ako budúcim predávajúcim a N.. J. G.W. ako budúcim kupujúcim, podanie odporcu zo dňa 05. 02. 2013 adresované navrhovateľovi označené ako Jednostranné započítanie pohľadávok.

Podaním zo dňa 21. 03. 2013 odporca špecifikoval, že má proti navrhovateľovi pohľadávku na započítanie z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 21. 03. 2009 do 30. 01. 2012 spolu v sume 40 956,40 Eur, keď navrhovateľ užíval priestory a plochu, ktorá nebola predmetom uzatvorenej Zmluvy o nájme zo dňa 10. 11. 2008 a ani inej obdobnej zmluvy, užíval tieto priestory bez právneho dôvodu a za tieto priestory neplatil nájomné. Jedná sa o naviac priestory, a to podkrovné priestory o výmere 300 m2, skladové priestory na druhom nadzemnom podlaží o výmere 15 m2 a skladové priestory na pozemku o výmere 20 m2, teda celkom plocha o výmere 335 m2 a vychádzajúc z uzatvorenej Zmluvy o nájme

- dojednania nájomného za obdobné priestory, primeraným a obvyklým nájomným, zaužívaným medzi stranami za takéto priestory, bola suma 43,15 Eur/m2/rok, čo predstavuje sumu 14 455,25 Eur/rok, teda sumu 1 204,60 Eur/mesiac a za obdobie 34 mesiacov ide o sumu vo výške 40 956,40 Eur.

K podaniu zo dňa 21. 03. 2013 odporca ako dôkazy označil a predložil fotodokumentáciu daných priestorov, situačné nákresy, Výpis z evidencie majetku, List odporcu zo dňa 10. 02. 2012 adresovaný navrhovateľovi označený ako Vyjadrenie k Vášmu listu z 26. 01. 2012, Rozpis priestorov na prenájom zo dňa 10. 11. 2008 a súčasne k uvedenému nároku navrhol výpovede svedkov N.. Ľ. W., N.. Ľ. P. H. Y. I..

Na pojednávaní konanom dňa 12. 04. 2013 odporca na výslovnú otázku súdu, že keďže tvrdí, že navrhovateľ mal predmetné priestory využívať od počiatku uzavretej nájomnej zmluvy a keďže v rozhodnom čase odporca bol aj konateľom navrhovateľa, prečo nezasiahol proti tomu, aby navrhovateľ tieto priestory užíval, uviedol, že dal tie priestory na priateľskú výpomoc. Keď sa zmluva na začiatku uzatvárala, nevedelo sa, že koľko priestorov sa bude potrebovať, toľko priestorov bolo potrebné, tak sa to potom využilo. Odporca si tento nárok začal následne uplatňovať až potom, ako si navrhovateľ začal uplatňovať nároky voči nemu. Určite, keby bola zmluva trvala ako bolo uvedené v dodatku, neboli by si takéto sankcie uplatňovali.

Uznesením č.k. -300 zo dňa 07. 05. 2013 súd nariadil znalecké dokazovanie a za znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad nehnuteľností ustanovil Ing. Y. Q., keď úlohou znalca bolo určiť presnú výmeru podlahovej plochy všetkých jednotlivých priestorov tvoriacich nehnuteľnosť - administratívnu budovu na Jegorovovej ulici č. 37 v Banskej Bystrici, súpisné číslo XXXXX, postavenej na pozemku parc. č. KN XS. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Banská Bystrica, obec Banská Bystrica.

Ustanovený znalec vypracoval vo veci písomný Znalecký posudok č. 74/2013 zo dňa 21. 11. 2013 v znení Doplnenia č. 1 zo dňa 30. 09. 2014.

Podaním zo dňa 15. 01. 2014 navrhovateľ uviedol, že podľa článku I. a článku III. Zmluvy o nájme nehnuteľností z 10. 11. 2008 nepochybne vyplýva, že predmetom nájmu a predmetom zmluvy boli všetky administratívne a skladové priestory v špecifikovanej budove odporcu a že všetky tieto priestory odporca ako prenajímateľ prenechal navrhovateľovi ako nájomcovi do jeho dočasného užívania Zmluvou o nájme nehnuteľností z 10. 11. 2008. Predmet nájmu, a teda aj predmet zmluvy, určil odporca v postavení prenajímateľa a súčasne aj v podstavení konateľa nájomcu. Ak má nájomca v nájme všetky administratívne a skladové priestory v nejakej budove, nemôže v nej predsa užívať viac plochy, ako bolo dohodnuté. Z článku III. v spojení s článkom XIII. článok III. bod 1 Zmluvy z 10. 11. 2008 vyplýva, že navrhovateľ a odporca dohodli za užívanie predmetu nájmu pevne stanovené mesačné nájomné určené samostatnou sumou pre kancelárske priestory a samostatnou sumou pre sociálne priestory, sklady a chodby. Uvedenie výmer časti jednotlivých priestorov je bez významu k vymedzeniu rozsahu predmetu nájmu. Výška nájomného za prenájom predmetu zmluvy navyše ani nebola určená na základe sumy za 1 m2 a jej vynásobením konkrétnou výmerou, ale pevnou sumou mesačného nájomného.

Ako listinný dôkaz k podaniu zo daň 15. 01. 2014 navrhovateľ predložil aj Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 08. 2008 uzatvorenú medzi odporcom ako budúcim prenajímateľom a navrhovateľom, zastúpeným odporcom ako konateľom, ako budúcim nájomcom.

Podaním zo dňa 15. 05. 2015 navrhovateľ uviedol, že v špecifikácii započítacej námietky z 21. 03. 2013 odporca uviedol, že navrhovateľ užíval odporcom tvrdené priestory nad rámec príslušnej Zmluvy o nájme bez právneho dôvodu. Ak odporca ako vlastník nehnuteľnosti dobrovoľne dal predmetné priestory vo svojej vlastnej nehnuteľnosti navrhovateľovi na jeho bezodplatné užívanie v rámci „priateľskej výpomoci“ navrhovateľ mal právny dôvod na užívanie daných priestorov, a teda sa nemohol bezdôvodne obohatiť, resp. získať majetkový prospech na úkor odporcu. Navrhovateľ bezodplatne užíval dané priestory s predchádzajúcim výslovným súhlasom odporcu ako vlastníka a až na základe rozhodnutia odporcu ako vlastníka daných priestorov a súčasne ako konateľa navrhovateľa. Keďže šlo o „priateľskú výpomoc“ je zrejmé, že za takéto užívanie navrhovateľ nebol povinný platiť odporcovi žiadne osobitné úhrady, ktoré navyše ani nikdy odporcom neboli požadované. Odporca svoje rozhodnutie o „priateľskej výpomoci“ na pojednávaní zdôvodnil, pričom z jeho zdôvodnenia vyplýva, že odporca určite nekonal v omyle a ani tak, že predpokladal existenciu právneho dôvodu, ktorý v skutočnosti nebol. V dôsledku uvedeného rozhodnutia odporcu poskytnúť dané priestory navrhovateľovi v rámci „priateľskej výpomoci“ a následne akceptovania takéhoto rozhodnutia navrhovateľom došlo k uzatvoreniu ústnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom o bezodplatnom užívaní daných priestorov, čo predstavuje nespochybniteľný právny dôvod užívania na strane navrhovateľa. V neposlednom rade je významnou aj tá skutočnosť, že veci do daných priestorov nevnášali zamestnanci navrhovateľa svojvoľne a bez vedomia odporcu. Odporca ako vtedajší konateľ navrhovateľa dal svojim podriadeným pokyn, aby tak urobili, pričom v čase urobenia takéhoto pokynu bol odporca nielen konateľom navrhovateľa, ale súčasne aj vlastníkom daných priestorov, a teda takýto pokyn mohol urobiť len a výlučne len odporca. Odporca počas trvania Zmluvy o nájme od navrhovateľa nikdy nepožadoval žiadne nájomné či inú formu odplaty za užívanie priestorov nad rámec Zmluvy o nájme, nežiadal vypratanie takýchto priestorov, a dokonca ani nepoukazoval na to, že by navrhovateľ užíval priestory vo väčšej výmere. Taktiež odporca otázku údajného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neriešil v Dodatku z 10. 03. 2011. Z uvedených okolností potom navrhovateľ vyvodzuje, že počas trvania vzťahu založeného Zmluvou o nájme mal odporca jednoznačne za to, že navrhovateľ sa vo vzťahu k užívaniu administratívnych a skladových priestorov v jeho vlastnej budove neobohacuje.

Podaním zo dňa 27. 05. 2015 odporca uviedol, že je zrejmé zo znaleckého posudku, že celková podlahová plocha budovy má výmeru až 1 178,98 m2 a povalový priestor výmeru 390,61 m2, pričom

predmetom zmluvy bola len výmera 900 m2. S poukazom na Časť 3 článok XIII. Zmluvy o nájme vyplýva, že predmetom zmluvy, za ktorý navrhovateľ platil dojednané nájomné, bola rozloha 405 m2 kancelárske priestory a 495 m2 skladové priestory, navrhovateľ neplatil ani za parkovacie plochy. Navrhovateľ sa snaží využiť vyjadrenie odporcu, keď spomenul, že predmetné priestory dal na „priateľskú výpomoc“. Ak tak odporca aj vypovedal, neznamená to, že by navrhovateľovi vzniklo nejaké zmluvné oprávnenie užívať predmetné naviac priestory bezodplatne. Odporca popiera, že by došlo k vzniku práva navrhovateľa predmetné priestory užívať bezodplatne. Ak neexistoval ohľadom užívania týchto priestorov žiadny zmluvný vzťah a navrhovateľ predmetné priestory užíval, pričom za ich užívanie neplatil, užíval ich bez právneho dôvodu a došlo k jeho obohateniu na úkor odporcu. Ak by došlo k zazmluvneniu celej budovy a vypočítaniu nájomného z výmeru celej budovy, mal by odporca vyšší príjem z nájomného ako mal a navrhovateľ by platil viac, ako mal. Skutočnosť, že odporca nikdy nepožadoval platbu za uvedené užívanie naviac priestorov, nemá pre uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žiadny význam. Jedná sa o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, teda premlčacia doba sa posudzuje podľa Obchodného zákonníka.

Podaním zo dňa 02. 07. 2015 navrhovateľ uviedol, že je nespochybniteľným faktom, že odporca ako vlastník a prenajímateľ nehnuteľnosti dobrovoľne a z vlastného rozhodnutia dal predmetné priestory vo svojej vlastnej nehnuteľnosti navrhovateľovi na jeho bezodplatné užívanie v rámci „priateľskej výpomoci“. Navrhovateľ sa vyjadrenie odporcu o priateľskej výpomoci nesnaží zneužiť, iba naň poukazuje, pretože toto konštatovanie o priateľskej výpomoci presne a adekvátne vyjadruje, že navrhovateľ sa nikdy svojvoľne alebo do konca proti výslovnej vôli odporcu nerozhodol, že bude dané priestory užívať. Bol to práve navrhovateľ, a to v postavení prenajímateľa a konateľa nájomcu súčasne, kto o takomto užívaní rozhodol, kto takéto užívanie inicioval a kto v podstate navrhovateľovi takéto užívanie nariadil. Iniciátorom užívania daných priestorov bol práve odporca. Navrhovateľ ponuku odporcu na užívanie daných priestorov v rámci „priateľskej výpomoci“ rozhodnutím odporcu ako konateľa navrhovateľa prijal, čím došlo k uzavretiu ústnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom o bezodplatnom užívaní daných priestorov.

Z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro vložka č. 73/ S súd zistil, že k dátumu 10. 11. 2008 štatutárnym orgánom spoločnosti odporcu bol jediný konateľ Y. W.O., teda odporca v tomto súdnom konaní. Dňa 25. 08. 2009 v údajoch zapísaných o spoločnosti odporcu bola v obchodnom registri vykonaná zmena zapísaných údajov tak, že okrem iného, sa vymazalo sídlo, ktoré bolo na adrese Lazovná 69, Banská Bystrica a zapísalo sa sídlo na adresu Jegorovova ul. 37, 974 01 Banská Bystrica. Ku dňu 10. 03. 2011 v obchodnom registri sídlo navrhovateľa stále bolo zapísané na adrese Jegorovova ul. 37 Banská Bystrica a štatutárnym orgánom boli konatelia - Y. W., teda odporca v tomto súdnom konaní, ktorému vznikla funkcia 16. 12. 1992 a N.. S. W., ktorému vznikla funkcia dňa 15. 01. 2011 a spôsob konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti navrhovateľa bol zapísaný tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne.

Súd ešte poukazuje na to, že podaním zo dňa 28. 03. 2013 odporca navrhol prerušenie tohto súdneho konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným Banská Bystrica pod sp. zn. , v ktorom sa prejednáva neplatnosť skončenia jeho pracovného pomeru a v prípade skončenia sporu v jeho prospech mu vznikne voči navrhovateľovi nárok na zaplatenie dlžnej mzdy, teda mu vznikne ďalšia započítateľná pohľadávka. S poukazom na § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, teda súd má možnosť, nie povinnosť, za takejto situácie konanie prerušiť a keďže v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. sa neriešila žiadna otázka potrebná pre toto súdne konanie, resp. otázka ktorú by si súd sám nemohol v tomto konaní vyriešiť, a teda súd nemienil toto súdne konanie prerušiť, o takomto návrhu odporcu procesne ani nerozhodoval. Naviac, odporca započítaciu námietku titulom mzdových nárokov v tomto súdnom konaní ani nevzniesol.

Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

Podľa § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 555 Občianskeho zákonníka záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

V konaní nebolo sporné, že dňa 10. 11. 2008 bola medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom v písomnej forme uzatvorená Zmluva o nájme nehnuteľností, ktorej predmetom boli administratívne a skladové priestory na adrese Jegorovova 37 v Banskej Bystrici. Rovnako sporná nebola ani skutočnosť, že následne adresa Jegorovova 37, Banská Bystrica, bola zapísaná do obchodného registra ako adresa sídla spoločnosti navrhovateľa, keď na pojednávaní konanom dňa 06. 11. 2012 navrhovateľ aj odporca zhodne uviedli, že sa jednalo o budovu a adresu, na ktorej boli nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 10. 11. 2008. Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že predmetnú Zmluvu o nájme nehnuteľností za navrhovateľa ako konateľ podpísal odporca, keď z údajov zapísaných v obchodnom registri súd považoval za preukázané, že ku dňu 10. 11. 2008 odporca bol jediným štatutárnym orgánom, teda konateľom obchodnej spoločnosti navrhovateľa. Rovnako sporná nebola ani skutočnosť, že dňa 10. 03. 2011 bol medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom uzatvorený Dodatok k Zmluve o nájme nehnuteľností, ktorý za navrhovateľa ako prenajímateľa opätovne ako konateľ uzatvoril a podpísal odporca, ktorý aj ku dňu 10. 03. 2011 bol v obchodnom registri zapísaný ako konateľ spoločnosti navrhovateľa, keď ďalším konateľom s dátumom vzniku funkcie 15. 01. 2011 bol N.. S. W. a spôsob konania štatutárneho orgánu v mene spoločnosti navrhovateľa bol taký, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne.

Zo skutočnosti, že zákon právnickým osobám priznáva vlastnú právnu subjektivitu, vyplýva, že musia aj samostatne konať. Oprávnenie robiť právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach prislúcha jej štatutárnym orgánom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na všeobecnú úpravu konania právnických osôb nadväzuje aj , podľa ktorého podnikateľ - právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za neho koná zástupca (§ 13 ods. 1 Obchodného zákonníka), keď ustanovenia Obchodného zákonníka o jednotlivých spoločnostiach a družstvách určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa (§ 13 ods. 2 Obchodného zákonníka), keď štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov (§ 133 ods. 1 Obchodného zákonníka) a keď obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, takéto obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné (§ 133 ods. 3 Obchodného zákonníka). Konanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je teda vždy zo zákona konaním danej spoločnosti, t. j. konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nekoná ako zástupca tejto spoločnosti, ale jeho konanie je priamo konaním danej spoločnosti, preto nie je možné na konanie konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorej je konateľom, aplikovať ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záver o tom, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nekoná ako jej zástupca, ale jeho konanie je konaním samotnej spoločnosti, podporuje aj systematické zaradenie § 20 ods. 1 a § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenie § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka je obsiahnuté v Prvej časti, Druhá Hlava Občianskeho zákonníka upravujúcej Účastníkov občianskoprávnych vzťahov a ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obsiahnuté v Prvej časti, Tretia hlava upravujúcej Zastúpenie.

Ak teda odporca tak ku dňu 10. 11. 2008, ako aj ku dňu 10. 03. 2011, bol konateľom spoločnosti navrhovateľa a ak navrhovateľ obmedzenie konateľských oprávnení spoločenskou zmluvou v rozhodujúcom období netvrdil, a teda v konaní ani nepreukázal, odporca ako konateľ navrhovateľa bol tak priamo zo zákona oprávnený v mene spoločnosti navrhovateľa konať v celom rozsahu oprávnení štatutárneho orgánu, a teda bol oprávnený podpísať a uzavrieť tak Nájomnú zmluvu zo dňa 10. 11. 2008, ako aj Dodatok zo dňa 10. 03. 2011. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva také obmedzenie konateľských oprávnení, ktoré by neumožňovalo vznik dvojstranných, resp. viacstranných právnych úkonov, kde jedným účastníkom je spoločnosť a druhým, resp. ďalším účastníkom konateľ spoločnosti ako fyzická osoba. Aj keď je pravda, že s poukazom na § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti, ani toto zákonné ustanovenie nezakazuje, resp. automaticky nezakladá neplatnosť zmluvy, ktorá je uzatvorená medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a druhou zmluvou stranou, ktorou je konateľ konajúci za spoločnosť ako fyzická osoba. Ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka zakladá len právo na náhradu škody, na jeho základe však nemožno vyvodzovať neplatnosť zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je spoločnosť a druhou zmluvnou stranou konateľ tejto spoločnosti. Súd preto dospel k záveru, že z hľadiska oprávnenia konajúcich osôb tak Zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008, ako aj Dodatok zo dňa 10. 03. 2011 sú platnými právnymi úkonmi.

Súd potom zdôrazňuje aj skutočnosť, že navrhovateľ predmetné nehnuteľnosti užíval, teda bol naplnený základný účel nájmu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď ako už bolo aj konštatované, na adrese predmetných nehnuteľností bolo následne zriadené aj sídlo spoločnosti navrhovateľa a rovnako si navrhovateľ plnil aj povinnosť uhrádzať dohodnuté nájomné.

Platnosť Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 súd vyhodnocoval aj z hľadiska námietky navrhovateľa, že je uvedené, že predmetný Dodatok bol uzatvorený k Zmluve o nájme nehnuteľností uzavretej dňa 11. 10. 2008. Keďže navrhovateľ nepreukázal uzatvorenie inej Zmluvy o nájme nehnuteľností medzi účastníkmi konania a keďže v článku I. Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 bolo konštatované, že predmetom Nájomnej zmluvy je prenájom priestorov v Administratívnej budove na Jegorovovej 37 v Banskej Bystrici, stotožnil sa súd s obranou odporcu, že v danom prípade došlo len k chybe v písaní pri uvedení dátumu uzavretia Zmluvy o nájme nehnuteľností, keď bol nesprávne uvedený dátum 11. 10. 2008 a správne mal byť dátum 10. 11. 2008. Súd potom s poukazom na § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyhodnotil Dodatok zo dňa 10. 03. 2011 ako platný právny úkon z hľadiska chyby v písaní.

Vzhľadom na to, že odporca bol oprávnený konať v mene navrhovateľa tak pri uzatváraní Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008, ako aj pri uzatváraní Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 a Dodatok

nebol neplatný ani pre chybu v písaní, považoval súd za preukázané, že na základe Zmluvy o nájme nehnuteľnosti v znení Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 vzniklo odporcovi právo na tzv. kauciu vo výške 28 789,-- Eur, ktorou budú počas trvania nájomného vzťahu zabezpečené platby z titulu nájomného a plnení súvisiacich s nájmom.

Zábezpeka patrí medzi zákonné inštitúty zabezpečenia záväzkov, pričom v ustanovení § 555 Občianskeho zákonníka je príkladmo uvedené, že záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi, záväzok dať zábezpeku však možno splniť aj inými spôsobmi, a práve pri zmluvách o nájme je najčastejším spôsobom práve tzv. peňažná kaucia na zabezpečenie úhrady nájomného.

Potom, keďže účastníci konania ako zmluvné strany dojednali nielen právo navrhovateľa ako prenajímateľa na tzv. kauciu, ale súčasne dojednali aj povinnosť odporcu túto kauciu vrátiť v prípade ukončenia nájomného vzťahu, súd nezistil rozpor takéhoto zmluvného dojednania so zákonom, nešlo ani o obchádzanie zákona, ani o ustanovenie, ktoré by sa priečilo dobrým mravom, na základe čoho súd dojednanie účastníkov konania ako zmluvných strán Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008 v znení Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 posúdil v tejto časti ako platný právny úkon, a teda odporcovi vzniklo právo, aby mu navrhovateľ najneskôr do dňa 14. 03. 2011 zaplatil sumu 28 782,-- Eur ako zábezpeku z titulu uzatvorenej Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008 v znení Dodatku zo dňa 10. 03. 2011.

V konaní potom nebolo sporné, že dňa 14. 03. 2011 bola navrhovateľom na špecifikovaný účet prevedená peňažná úhrada, nie však vo výške 28 782,-- Eur, ako upravoval Dodatok, ale v sume 28 792,-- Eur, teda v sume 10,-- Eur neexistoval žiadny právny dôvod, aby navrhovateľom odporcovi bolo takéto plnenie poskytnuté.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd potom považoval za preukázané, že ku dňu 14. 03. 2011 existovalo právo odporcu na prijatie sumy 28 782,-- Eur od navrhovateľa, teda v sume 28 782,-- Eur sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie, bezdôvodné obohatenie ku dňu 14. 03. 2011 odporcovi vzniklo iba v sume 10,-- Eur.

Keďže však pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.) a keďže účastníci konania súčasne dojednali aj podmienky vrátenia tzv. kaucie, súd skúmal, či nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu založeného Zmluvou o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008, a teda či nedošlo k vzniku povinnosti odporcu ako prenajímateľa tzv. kauciu vrátiť navrhovateľovi ako nájomcovi.

Súd potom považoval za preukázané, že na základe Zmluvy o nájme nehnuteľností v znení Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 odporca ako nájomca bol oprávnený zmluvu vypovedať s tým, že výpovedná lehota je 3 pracovné dni od doručenia písomnej výpovede navrhovateľovi ako nájomcovi. Odporca písomným úkonom zo dňa 23. 01. 2012, spolu s manželkou, zaslal navrhovateľovi Výpoveď zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 10. 11. 2008 v znení Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 v súlade s článkom XIX. ods. 1 písm. b), teda z dôvodu omeškania s platbami, keď navrhovateľ bol v omeškaní s platbami za mesiac december 2011 a január 2012. Skutočnosť, že navrhovateľ bol v omeškaní s úhradami nájomného za mesiac december 2011 a január 2012 potvrdil aj samotný navrhovateľ vo svojom liste zo dňa 26. 01. 2012 adresovanom odporcovi. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, zásielka, ktorou odporca zasielal navrhovateľovi výpoveď zo zmluvy, bola navrhovateľom prevzatá dňa 26. 01. 2012, čo bol štvrtok, teda výpovedná lehota troch pracovných dní uplynula v utorok dňa 31. 01. 2012.

V súvislosti s ukončením záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania založeného predmetnou Zmluvou o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008 súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ mienil danú zmluvu vypovedať písomným úkonom zo dňa 22. 11. 2011, Dodatkom ku Zmluve zo dňa 10. 03. 2011 bolo zrušené ustanovenie čl. XXII. Zmluvy, ktoré umožňovalo navrhovateľovi ako nájomcovi ukončiť zmluvu výpoveďou.

Keďže zmluva skončila výpoveďou dňa 31. 01. 2012, účel zábezpeky pominul a vznikla povinnosť odporcu ako prenajímateľa tzv. kauciu v sume 28 782,-- Eur navrhovateľovi vrátiť, a to do dňa 14. 02. 2012, teda do 14 dní od zániku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. Odporca do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal, že si takúto povinnosť proti navrhovateľovi splnil, keď

sa bránil v konaní tvrdením, že takýto nárok navrhovateľa zanikol z dôvodu započítacej námietky odporcu uplatnenej písomným úkonom jednostranného započítania zo dňa 21. 02. 2012, ktorým odporca započítal časť svojej pohľadávky proti navrhovateľovi, ktorú mal v sume 724 538,77 Eur na základe článku XIX. ods. 1 Zmluvy o nájme nehnuteľností v znení Dodatku zo dňa 10. 03. 2011.

Započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzkov, keď ide o zánik vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka v rozsahu, v akom sa kryjú. Započítanie možno urobiť ako dvojstranný úkon, teda dohodou, ale aj ako jednostranný úkon, pričom započítanie je možné uplatniť vo forme započítacej námietky aj ako obranu v rámci občianskeho súdneho konania.

Súd preto v ďalšom priebehu konania posudzoval, či pohľadávka navrhovateľa uplatnená v tomto súdnom konaní zanikla jednostranným započítacím úkonom odporcu zo dňa 21. 02. 2012, teda či odporca mal proti navrhovateľovi pohľadávku spôsobilú na započítanie.

S poukazom na § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, a to najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone, keď právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Odporca svoj nárok proti navrhovateľovi na zaplatenie sumy 724 538,77 Eur odvodzoval od článku XIX. ods. 1 Zmluvy o nájme nehnuteľností v znení Dodatku zo dňa 10. 03. 2011.

Keďže aj zmluva je právnym úkonom, musia aj jednotlivé ustanovenia zmluvy, a to aj pri rešpektovaní zásady zmluvnej voľnosti, zodpovedať zákonným podmienkam platnosti právneho úkonu s poukazom na § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jedným z dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu je aj skutočnosť, že právny úkon svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď tento sa prieči dobrým mravom, teda všeobecne uznávaným, v spoločnosti panujúcim morálnym zásadám ohľadne vzťahov a konania medzi subjektmi.

Pojmovým znakom nájomnej zmluvy je odplatné prenechanie veci nájomcovi, aby ju dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky. Vlastník veci v pozícii prenajímateľa má však aj povinnosti a základnou zákonnou povinnosťou prenajímateľa je odovzdanie veci do nájmu v stave spôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie, keď zároveň prenajímateľa zaťažuje aj zákonná povinnosť vec v spôsobilom stave počas celej doby nájmu udržiavať, a to na vlastné náklady. Od zákonnej povinnosti prenajímateľa udržiavať vec na svoje náklady počas celej doby nájmu v stave spôsobilom na účel nájmu, je potrebné odlíšiť zákonné právo nájomcu vykonávať zmeny na prenajatej veci, keďže nájomca je oprávnený robiť zmeny na prenajatej veci, ale len so súhlasom prenajímateľa a úhradu nákladov s tým spojených môže požadovať od prenajímateľa len vtedy, ak sa mu na to prenajímateľ zaviazal.

V danom prípade účastníci konania v Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 k Zmluve o nájme zo dňa 10. 11. 2013, dohodli, že „V prípade ukončenia nájomného vzťahu z akéhokoľvek dôvodu, okrem uplynutia dohodnutej doby určitej, vznikne prenajímateľovi osobitné právo voči nájomcovi, na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré prenajímateľ vynaložiť pri rekonštrukcii predmetnej Administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej (po jej nadobudnutí do jej vlastníctva) a to v sume 724 538,77 Eur, ktorú sumu nájomca uznáva a táto suma je splatná do 7 dní do zániku nájomného vzťahu.“.

Prenechanie veci do nájmu predstavuje jeden zo zákonných spôsobov, ktorým vlastník nakladá so svojím vlastníctvom. Nájom však neznamená zmenu vlastníctva veci, ktorej sa týka, prenajímateľ naďalej zostáva vlastníkom prenajatej veci a nájomca ju len užíva, a to za odplatu - nájomné. Prenajímateľovi tak počas celej doby trvania nájmu zostávajú zachované zákonné práva patriace vlastníkovi. V prípade vlastníctva nehnuteľnosti jedným z práv patriacich vlastníkovi je aj jej rekonštrukcia, resp. prestavba alebo iné stavebné zmeny. Možno potom dôvodne predpokladať, že zmeny nehnuteľnosti si vyžadujú aj finančné náklady, či už na materiál alebo na práce a tieto náklady musí znášať vlastník, práve z titulu svojho vlastníctva. Žiadne zákonné ustanovenie totiž nezakladá právo vlastníka domáhať sa úhrady nákladov, ktoré vynaložil na zmeny svojho vlastníctva od iného subjektu. Rovnako žiadne zákonné

ustanovenie nezakladá ani právo prenajímateľa domáhať sa úhrady takýchto nákladov od nájomcu, keď naviac má prenajímateľ zákonnú povinnosť prenajatú vec na svoje náklady udržiavať v spôsobilom stave a nájomca má len zákonnú povinnosť za užívanie prenajatej veci platiť nájomné.

Ak teda odporca ako vlastník a prenajímateľ vynaložil počas doby trvania nájmu finančné prostriedky na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti, je správne konštatovanie navrhovateľa, že odporca v danom prípade „zveľaďoval“ svoje vlastníctvo, pričom navrhovateľ ako prenajímateľ mal zákonnú povinnosť platiť dohodnuté nájomné a práve nájomné platené nájomcom má v zásade slúžiť prenajímateľovi aj na to, aby ho použil na udržiavanie prenajatej veci v stave spôsobilom na nájom, resp. na akékoľvek ďalšie zhodnotenie veci a investície do nej. Neobstojí ani tvrdenie odporcu, že nehnuteľnosť rekonštruoval pre potreby odporcu, keď ako správne uviedol aj navrhovateľ, odporca mal zákonnú povinnosť už pri uzatvorení Zmluvy o nájme odovzdať navrhovateľovi predmet nájmu v stave spôsobilom na nájom a keď aj v čl. VI. bod 1 Zmluvy sa odporca ako prenajímateľ zaviazal prenechať predmet zmluvy navrhovateľovi ako nájomcovi v stave spôsobilom k obvyklému a riadnemu užívaniu a v tomto stave ho počas doby nájmu udržovať. Naviac, nikdy počas trvania nájomného vzťahu sa účel nájmu nemenil, keď zmluva bola zmenená a doplnená len Dodatkom zo dňa 10. 03. 2011 a ani zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplývala potreba úpravy, resp. zmeny prenajatých priestorov pre účel nájmu.

Odporca kúpou a rekonštrukciou predmetnej nehnuteľností získal a rekonštruoval svoj vlastný majetok a počas celého obdobia od navrhovateľa získaval nájomné. Aj keď teda súd vyhodnotil, že nie je v rozpore so zákonom, resp. dobrými mravmi, skutočnosť, ak zmluvnou stranou je na jednej strane spoločnosť s ručením obmedzeným a na druhej strane konateľ spoločnosti, a to aj vtedy, keď ide o konateľa, ktorý pri zmluvnom vzťahu súčasne konal aj za obchodnú spoločnosť, neznamená to však, že z hľadiska obsahu nemôže ísť o právny úkon odporujúci zákonu, alebo dobrým mravom. Súd potom práve v tomto kontexte zohľadnil skutočnosť, že pri uzatváraní Zmluvy o nájme zo dňa 10. 11. 2008 a najmä pri uzatváraní Dodatku zo dňa 10. 03. 2011, odporca konal nielen ako prenajímateľ, ale konal aj ako nájomca v pozícii konateľa navrhovateľa, a teda je potrebné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že Dodatok zo dňa 10. 03. 2011 obsahuje značnú nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, čím bola prekročená zmluvná voľnosť v prospech odporcu, a teda aj tieto skutočnosti súd zohľadnil pri posudzovaní ustanovenia článku XIX. ods. 1 Zmluvy o nájme v znení Dodatku zo dňa 10. 03. 2011 v časti, ktorou bolo odporcovi priznané „osobitné právo voči navrhovateľovi na zaplatenie náhrady nákladov, ktoré odporca vynaložil pri rekonštrukcii predmetnej Administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej“.

Ak teda Dodatkom zo dňa 10. 03. 2011 malo byť odporcovi ako prenajímateľovi priznané právo na úhradu nákladov vynaložených na rekonštrukciu prenajatej nehnuteľnosti (stavby), a to za obdobie od jej nadobudnutia do vlastníctva odporcu, ide o právo, ktoré je v rozpore so zákonom, najmä s § 664 a § 667 Občianskeho zákonníka, keď prenajímateľ má zákonnú povinnosť už pri vzniku zmluvy predmet nájmu prenechať v spôsobilom stave a v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a právo na náhradu nákladov vynaložených na zmeny prenajatej veci zákon priznáva len nájomcovi vo vzťahu k prenajímateľovi. Zároveň ide o právo, ktoré zákon aj obchádza, keďže vlastník je povinný sa o svoju vec starať, a teda aj znášať náklady s tým spojené a priznaním takéhoto práva odporcovi by kúpnu cenu predmetnej nehnuteľnosti aj náklady na jej rekonštrukciu uhradil navrhovateľ, ktorý nikdy nebol vlastníkom, t. j. de facto by išlo o dar pre odporcu, lebo navrhovateľ by nezískal žiadne protiplnenie, keď síce predmetnú nehnuteľnosť užíval, ale z titulu nájmu, za čo aj platil nájomné. Zároveň ide aj o právo, ktoré svojim obsahom je aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže na jeho základe by mal navrhovateľ ako nájomca uhradiť cenu rekonštrukcie, resp. zhodnotenia nehnuteľnosti patriacej odporcovi za obdobie, za ktoré navrhovateľ súčasne odporcovi uhrádzal dohodnuté nájomné, hoci vôľou navrhovateľa nikdy nebolo odporcovi takého náklady uhradiť a odporca si toto právo priznal v pozícii, že konal súčasne nielen ako prenajímateľ, ale konal aj za nájomcu ako jeho štatutárny orgán. Súd preto predmetné ustanovenie vyhodnotil s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatné.

Naviac, pokiaľ aj odporca mienil v konaní preukázať náklady na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti, v zásade ich preukazoval len daňovými dokladmi - faktúrami. Daňový doklad - faktúra má však význam len z hľadiska daňového, resp. účtovného, a teda nie je možné priznávať faktúre viac účinkov ako má, a teda z pohľadu práva faktúra nie je dôkaz spôsobilý sám o sebe preukázať, že tovary alebo služby, ktorých cena je účtovaná, skutočné boli dodané alebo vykonané, pričom odporca v konaní ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že faktúrované ceny skutočne uhradil. Rovnako súd poukazuje aj to, že odporca

predložil aj daňové doklady - faktúry, ktoré sa týkali odporcu ako podnikateľa - fyzickej osoby, avšak predmetnú nehnuteľnosť prenechal navrhovateľovi do nájmu ako fyzická osoba - občan a ako občan bol aj v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, na základe čoho samotný odporca na pojednávaní konanom dňa 15. 02. 2013 uviedol, že to bolo výhodnejšie z pohľadu odpisu DPH. Taktiež pri súdom uloženej povinnosti špecifikovať tieto náklady, odporca do nákladov zahrnul aj kúpnu cenu nehnuteľností, vrátane úveru a úrokov z úveru a rovnako na preukázanie výšky nákladov predložil aj daňové doklady - faktúry z obdobia pred uzatvorením Zmluvy o nájme medzi účastníkmi konania.

Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že pôvodne sa vlastníkom týchto nehnuteľností mal stať priamo navrhovateľ, čo v konaní zhodne uviedli aj účastníci a čo je preukázané aj Zmluvou o sprostredkovaní zo dňa 05. 04. 2006 uzatvorenou medzi navrhovateľom ako záujemcom a spoločnosťou LENTINI SLOVAKIA, s.r.o., Banská Bystrica ako sprostredkovateľom. Následne nehnuteľnosti do vlastníctva nadobudol odporca, keď na úhradu kúpnej ceny mu poskytol pôžičku práve navrhovateľ Zmluvou o pôžičke zo dňa 07. 06. 2006.

Taktiež pokiaľ aj odporca predložil „prehlásenie spoločníka, a to spoločnosti FITTICH SA, Švajčiarsko s tým, aby navrhovateľ uzatvoril nájomnú zmluvu, na základe ktorej bude zriadené sídlo spoločnosti, ako aj prevádzky spoločnosti v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, P. Správou katastra Banská Bystrica pre katastrálne územie Banská Bystrica, Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 28. 11. 2008 medzi odporcom ako budúcim predávajúcim a dipl. N.. J. G. ako budúcim kupujúcim, nejde o listiny, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zaväzovali spoločnosť navrhovateľa, keďže sa týkali odporcu ako fyzickej osoby a druhého spoločníka spoločnosti navrhovateľa a konanie spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nie je konaním za spoločnosť a spoločnosť nezaväzuje.

Súd preto dospel k záveru, že odporca nemal proti navrhovateľovi pohľadávku spôsobilú na započítanie v celkovej sume 724 538,77 Eur z titulu náhrady nákladov, ktoré odporca vynaložil pri rekonštrukcii Administratívnej budovy a prenajatých priestorov v nej, teda úkonom odporcu zo dňa 21. 02. 2012 nemohlo dôjsť k platnému jednostrannému započítaniu pohľadávok, a teda k zániku záväzku odporcu uplatnenému navrhovateľom v tomto súdnom konaní, preto pohľadávka navrhovateľa v čase začatia tohto súdneho konania naďalej existovala.

Následne odporca vzniesol započítaciu námietku titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

S poukazom na § 451 Obchodného zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, keď bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol.

V danom prípade odporca uviedol, že má proti navrhovateľovi pohľadávku spôsobilú na započítanie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov nad rámec Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008, teda za užívanie priestorov bez právneho dôvodu, keď na pojednávaní konanom dňa 15. 02. 2013 uviedol, že na započítanie uplatňuje sumu 20 610,59 Eur a následne v podaní zo dňa 21. 03. 2013 uviedol, že má pohľadávku v sume 40 956,410 Eur.

Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že predmet nájmu, a teda predmet zmluvy bol v článku I. bod 1 Zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 10. 11. 2008 špecifikovaný tak, že ide o administratívne a skladové priestory na adrese Jegorovova 37 (administratívna budova) a súvisiace pozemky. Pri špecifikácii predmetu zmluvy, a teda predmetu nájmu, nie je žiadnym spôsobom definované, v akom rozsahu podlahovej plochy je predmet nájmu tvorený, resp. nie je žiadnym spôsobom uvedené, že predmetom je iba časť priestorov. Vychádzajúc potom aj z výkladových pravidiel prejavu vôle s poukazom na § 35 Občianskeho zákonníka, je potrebné dospieť k záveru, že ak predmetom nájmu boli „administratívne a skladové priestory na adrese Jegorovova ul. 37, so súpis. čís. XXXXX (Administratívna budova)“, išlo o všetky priestory v administratívnej budove na adrese Jegorovova 37 Banská Bystrica, keď súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že v článku I. Dodatku zo dňa 10. 03. 2011, je taktiež uvedené, že „predmetom Nájomnej zmluvy je prenájom priestorov v Administratívnej

budove na Jegorovovej 37 v Banskej Bystrici“, čo opäť vedie k výkladu, že ide o prenájom všetkých priestorov, nielen časti priestorov v Administratívnej budove na Jegorovovej 37 v Banskej Bystrici. Pokiaľ následne v článku XIII. Zmluvy pri dohode o nájomnom je uvádzaná aj rozloha kancelárskych priestorov a ostatných sociálnych priestorov, skladu a chodby, v kontexte s článkom I. Zmluvy nie je možné taktiež prijať záver, že predmetom zmluvy mala byť iba časť priestorov v Administratívnej budove. Nájomné totiž nebolo dohodnuté za meter štvorcový rozlohy, ale bolo dohodnuté pevnou sumou za 1 mesiac trvania nájmu, čo potvrdzuje aj formulácia čl. XIII. bod 1 Zmluvy, ktorá určovala sumu (výšku) nájomného za mesiac, nie za m2. Článok XIII. bod 1 Zmluvy zo dňa 10. 11. 2008 preto nie je možné vykladať tak, že by týmto článkom bolo špecifikované, že predmetom nájmu má byť len časť priestorov v Administratívnej budove, keď ani v žiadnom ustanovení zmluvy nie je určené (dohodnuté), ktorá konkrétna časť priestorov by len mala byť predmetom nájmu.

Ak by vôľou zmluvných strán bolo prenechať navrhovateľovi do užívania iba časť priestorov v predmetnej administratívnej budove, bola by táto skutočnosť vyjadrená pri špecifikovaní predmetu Zmluvy zo dňa 10. 11. 2008, a teda pri špecifikovaní predmetu nájmu, keď v závere článku I. bod 1 Zmluvy, ktorý definoval, čo je predmetom nájmu, je uvedené, že predmet nájmu je v ďalších ustanoveniach zmluvy označovaný už len ako „nehnuteľnosti“ alebo „predmet zmluvy“ v príslušnom gramatickom tvare a následne v bezprostredne nasledujúcom článku II. bod 1 Zmluvy odporca ako prenajímateľ prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v článku I. bod 1 a v článku III. bod 1 Zmluvy bolo dohodnuté, že prenajímateľ týmto prenecháva predmet zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie.

Rovnako je potrebné prisvedčiť aj tvrdeniu navrhovateľa, že ak by odporca mal proti navrhovateľovi nárok titulom bezdôvodného obohatenia, je dôvodné predpokladať, že tento by bol upravený, resp. riešený v Dodatku zo dňa 10. 03. 2011, keďže v celom kontexte predmetného Dodatku boli zmenené, resp. prijaté ustanovenia k Zmluve zo dňa 10. 11. 2008, ktoré priznávali práva len odporcovi, resp. boli na prospech odporcu a na druhej strane ukracovali v právach navrhovateľa, dokonca v právach, ktoré boli dojednané priamo v pôvodne uzatvorenej Zmluve dňa 10. 11. 2008. Na tomto mieste súd potom opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že odporca pri uzatváraní Zmluvy, ako aj Dodatku, konal nielen za seba ako prenajímateľ, ale konal aj v mene navrhovateľa ako štatutárny orgán, keď podľa údajov zistených z obchodného registra v období od 28. 04. 2008 do 15. 01. 2011 bol jediným konateľom spoločnosti navrhovateľa. Ak odporca pri uzatváraní tak Zmluvy, ako aj Dodatku, konal za obidve zmluvné strany a bol v tom čase jediným konateľom navrhovateľa, Zmluvu aj Dodatok tvoril (formuloval) práve odporca. Odporca sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od navrhovateľa nikdy počas trvania nájomného vzťahu nedomáhal a rovnako, hoci až do 15. 01. 2011 bol jediným konateľom navrhovateľa, neurobil žiadny úkon smerujúci k tomu, aby k údajnému bezdôvodnému obohateniu nedochádzalo. Taktiež pokiaľ odporca z titulu pohľadávky použitej na započítanie úkonom zo dňa 21. 02. 2012 uvádzal náklady na rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti, ani tieto si neuplatňoval len v časti, hoci ak by predmetom nájmu mala byť len časť nehnuteľnosti, úmerne by mal mať právo len na pomernú časť nákladov. Súd preto tvrdenie odporcu, že predmetom zmluvy nemali byť všetky priestory, teda celý priestor predmetnej budovy vyhodnotil ako účelové a nepreukázané.

Pokiaľ odporca následne v tomto konaní výslovne uviedol, že predmetom nájmu mala byť iba časť priestorov a ostatné priestory dal navrhovateľovi na „priateľskú výpomoc“, takáto „priateľská výpomoc“ by bola právnym dôvodom na užívanie, teda opäť by nešlo o svojvoľné užívanie navrhovateľom, ale na základe rozhodnutia a vôle odporcu a ak je niečo poskytnuté „na priateľskú výpomoc“ bez toho, aby bolo dojednané, že ide o odplatný úkon, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by následne za takúto „priateľskú výpomoc“ jej poskytovateľ žiadal vydanie bezvodného obohatenia.

Odporca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že má proti navrhovateľovi pohľadávku spôsobilú na započítanie titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže odporca nepreukázal právny základ pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, súd už nevykonával dôkazy označené odporcom, a to výpovede svedkov.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 19. 05. 2015 odporca navrhol, aby bol pripojený spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , súd si tento spis nepripojil, keďže nie je povinnosťou súdu bez ďalšieho sa oboznamovať s iným súdnym konaním, ale je povinnosťou účastníka konania označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a teda

ak účastník dôkaz označí, má aj uviesť na aké svoje tvrdenie a celý priebeh iného súdneho konania dôkazom nemôže byť.

Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd podanému návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny vyhovel v celom rozsahu. V časti príslušenstva pohľadávky súd priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania až od dňa 15. 02. 2012, keď ako už bolo vyššie konštatované, odporca mal zmluvne dojednanú lehotu na vrátenie zábezpeky do 14 dní od zániku nájomného vzťahu.

S poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Banská Bystrica dňa 28. júla 2015