Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_11C-51-2022.pdf
PDF · 80.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. – D., E. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 78,00 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 78,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 78,- Eur od 26.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi s a n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.05.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 78,- Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že žalovanej bola dňa 26.08.2020 vystavená faktúra č. 5060064252 vo výške 78,- Eur splatná do 25.09.2020 za stravu zabezpečenú počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Gabčíkovo za obdobie od 10.05.2020 do 16.05.2020. Keďže žalovaná pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradila, žalobca zaslal žalovanej výzvu na úhradu pohľadávky po lehote splatnosti zo dňa 19.10.2020 ako aj 04.02.2022 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, a to v lehote 30 dní od doručenia výzvy zo dňa 19.10.2020. Následne nasledovala ďalšia výzva zo dňa 04.02.2022, kedy opätovne žalovaná bola vyzvaná na úhradu žalovanej sumy t.j. 78,- Eur v lehote 10 dní od vystavenia výzvy.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť. Predmetné ustanovenie umožňuje obmedziť vlastníctvo fyzickej osoby v rozsahu nákladov, ktoré vznikajú pri plnení povinností uložených fyzickej osobe v záujme ochrany verejného zdravia tým, že tieto náklady je fyzická osoba povinná znášať. Uloženie povinnosti podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. znášať náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, osobe, ktorá je povinná tieto povinnosti plniť je podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky ( Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021).
Faktúra predstavuje plnenie v podobe paušálnych nákladov za stravu, ktorá bola žalovanej zabezpečená počas doby nariadenej izolácie v karanténnom zariadení. Žalobca zastáva názor, že žalovaná by si
potrebovala zabezpečiť stravu aj v prípade, ak by nebola umiestnená v karanténnom zariadení a preto žalobca postupoval v súlade s príslušnými platnými právnymi predpismi a stravu žalovanej zabezpečil.
Vychádzajúc z platnej právnej úpravy žalobca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku štátu v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nemožno opomenúť zákon č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ukladá žalobcovi povinnosť využívať všetky právne prostriedky na vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.
Žalobca k žalobe pripojil aj faktúru č. 5060064252 splatnú dňa 25.09.2022 na sumu 78,- Eur, výzvu na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti a to strava počas karantény za obdobie od 10.05.2020 do 16.05.2020, výzva na úhradu pohľadávky štátu vo výške 78,- Eur a fotokópie doručeniek.
Žalovaná bola vyzvaná, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k žalobe v zmysle § 167 ods . 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.). Keďže napriek šetreniu sa aktuálnu adresu pobytu žalovanej nepodarilo zistiť, súd žalobu doručil žalovanej zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu. Súd bezúspešne zisťoval pobyt žalovanej aj prostredníctvom mestskej polície, ktorá súdu oznámila, že na uvedenej adrese sa nezdržiava.
Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súlade s ustanovením § 297 písm. b) C.s.p., nakoľko ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.
Súd preskúmal písomné dôkazy predložené žalobcom, a to faktúru č. 5060064252 s kópiami nedoručených zásielok, výzvu na úhradu pohľadávok zo dňa 19.10.2020 ako aj zo dňa 04.02.2022 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z dôvodu šírenia nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 boli zo strany štátu zavedené rôzne opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia vrátane nariadenej izolácie vo vymedzených karanténnych zariadeniach. V danom prípade bolo žalovanej vyfakturované stravné za absolvovanie nariadenej karanténnej izolácie, a to v období od 10.05.2020 do 16.05.2020 v sume 78,- Eur. Súd konštatuje, že žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 19.10.2020 ako aj 04.02.2022 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 78,- Eur, pričom upozornil žalovanú, že pokiaľ k úhrade nedôjde, využije všetky právne prostriedky na vymoženie svojej pohľadávky.
Podľa § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.
Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 17.04.2020 (bod 1) všetkým osobám, ktoré od 20.04.2020 od 07.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku sa tejto osobe nariaďuje domáca izolácia v celkovej súhrnnej dobe 14 dní. Po dobu domácej izolácie podľa predchádzajúcej vety sa táto nariaďuje i osobám žijúcim s ňou v spoločnej domácnosti.
Keďže vo veci je nesporné, že žalovaná v období od 10.05.2020 do 16.05.2020 bola v nariadenom karanténnom zariadení, bola jej poskytnutá strava súd podľa citovaného ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy 78,- Eur ako nákladov za stravu poskytnutú počas nariadenej karantény.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd preto v zmysle § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy, a to odo dňa 26.09.2022 t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný vo výške 5 % ročne, ktorá je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (predstavuje základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú ku dňu 26.09.2022 zvýšenú o päť percentuálnych bodov).
Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Žaloba mal v spore plný úspech, preto by mal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu žiadne trovy konania ani nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.