Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-226-2011.pdf
PDF · 127.87 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/226/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľky: V.. U. S. W., bytom D. dolina XX, K., zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, Farská 40, Nitra, proti odporcovi: SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., Panónska cesta 9, Bratislava, IČO: 31 347 291, zast. JUDr. Rudolf Adamčík a partneri, advokátska kancelária, Liptovská 2/A, P.O.BOX 67, Bratislava 25, o návrhu na ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 29.12.2011 domáhala, aby súd rozhodol o jej návrhu na ochranu osobnosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že vo vydaní periodického časopisu týždenníka PLUS 7 DNÍ číslo 8, zo dňa 20.2.2009 bol uverejnený v rubrike „Všimli sme si“ článok s názvom “Deti ako biznis?“. Téma článku sa týkala krízového strediska v Trnave a jej osoby pri výkone funkcie štatutárneho orgánu tohto právneho subjektu. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že bola na základe výsledkov výberového konania vybratá na pozíciu riaditeľky, článok sa zameriava svojím obsahom najmä na výsledky finančnej kontroly, ktorá bola vykonaná Trnavským vyšším územným celkom v kalendárnom mesiaci október 2008. Po týchto uvedených informáciách nasleduje v článku informácia týkajúca sa vykonaných kontrol, ktoré mali preukazovať údajné porušenie zákona. Podľa znenia článku malo dôjsť údajne k 18 porušeniam a za trvania jej funkcie ako riaditeľky strediska malo dôjsť k čerpaniu verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia vo výške takmer 47.000,- eur. Ďalej sa v článku cituje vyjadrenie pani Flamíkovej, v ktorom ju obviňuje z obchádzania postupu pri verejnom obstarávaní. Záver článku je označený názvom „Vo vyšetrovaní“, pričom sa tu opäť spomína trestné oznámenie podané na jej osobu. V článku sa uvádza jej osoba označená celým menom a priezviskom. Samotný názov článku je jednoznačne vytrhnutý z kontextu a spolu so skutočnosťami týkajúcich sa trestnej činnosti pôsobí článok navodzujúc dojem, že sa mala trestnou činnosťou obohacovať na úkor detí v krízovom stredisku v Trnave. Čitateľnosť tohto týždenníka bola v roku 2008 15%, týždenník má veľkú širokú až celoslovenskú publicitu. Došlo k porušeniu jej osobnostných práv, keďže s článkom bola oboznámená široká verejnosť a to ešte predtým ako by bolo nejakým dôveryhodným spôsobom overené, či skutočne došlo k trestnej činnosti. Zároveň žiadala zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 15.000.- eur, keďže došlo k porušeniu jej práva.
Právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu, pričom predmetný článok mal negatívny dopad na spoločenský a profesijný život navrhovateľky, ide o účelovo formulovaný formát, tak ako bol článok publikovaný. V článku sa spomína vyšetrovanie, ktoré je pochopiteľné iba pre úzku skupinu ľudí s právnickým vzdelaním, pretože ostatní ľudia nerozlišujú, či ide o prípravné konanie, predprípravné, či bolo vznesené obvinenie. V nadväznosti na rozhodovaciu prax súdov „ ak je konkrétna fyzická
osoba prezentovaná a aspoň niektorý z jej charakteristických znakov je spájaný s kritizovanou alebo odsudzovacou činnosťou, ide pravidelne o zásah do práva na česť a dôstojnosť takejto osoby. Ak potom dôjde k takýmto zásahom verejnou publikáciou napr. v celoštátne distribuovanej tlači, bude takýto zásah objektívne spôsobilý do značnej miery znížiť dôstojnosť resp. vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti:“ cit. z rozsudku NS ČR sp. zn. 30Cdo 2232/2006.Zároveň poukázal na rozhodnutie súdu NS ČR sp. zn. 28Cdo 2194/2002 podľa ktorého „na úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý porušiť alebo ohroziť práva chránené v ust. § 11 OZ.“ Z obsahu predmetného článku vyplýva, že žalovaný sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky. Navyše nastal aj škodlivý následok v podobe zhoršenia spoločenskej situácie navrhovateľky - zníženie dôstojnosti, cti a celkovej vážnosti v spoločnosti. Nepravdivosť údajov uvádzaných v článku bola podrobne rozpracovaná v žalobe. V predmetnom článku sú uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia na druhej strane v odseku, ktorý sa začína Šokovaní: veta „ podarilo sa jej presvedčiť komisiu, že ona je tou pravou osobou.“ Z podania tejto vety vyplýva, že navrhovateľka sa tam chcela dostať nasilu aj za prípadného uvádzania poloprávd a neprávd. Druhý stĺpec, ktorý sa začína v strede vety,“ neviem akým spôsobom ....... odstavec sa končí slovom dodnes“. Druhý odsek veta, ktorá sa začína „no a okrem.........končí sa dopĺňa Flamíková“. Vedenie vedelo, že navrhovateľka zostane naďalej štatutárkou združenia Zátišia. V odseku Nádielka, druhá veta „Organizácia nakupovala .......... po výdavkov“. Ďalšia veta „organizácia nakupovala za vyššie ceny ako katalógové .........po účtovníctva“. Tretí odsek veta sa začína „Obklopená húfom verných spolupracovníčok“, iba táto časť vety, znie to ako keby tam bol veľký počet, čo je zavádzajúce. V druhom stĺpci „ popri tom všetkom- celá veta, ktorá sa končí slovom prostriedky“. Jednotlivé časti na ktoré právny zástupca navrhovateľky poukazoval, považuje za nepravdivé alebo účelovo napísané, vytrhnuté z kontextu, zavádzajúce. Poukázal akým spôsobom bol napísaný článok, v tom smere, že navrhovateľka mala byť podozrivá zo spáchania trestného činu, bolo tam uvedené jej meno, priezvisko a dokonca povolanie a fotografia, s ktorou navrhovateľka nesúhlasila.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že mala spoločnosť Zátišie PRAMEŇ, bola oslovená Trnavským samosprávnym krajom, aby sa stala riaditeľkou krízového centra. V rámci Trnavského samosprávneho kraja jednala s pani Flamíkovou, ktorej predstavila projekt a bola nahovorená, aby sa stala riaditeľkou. Bolo potrebné vybaviť priestory, ktoré ona zabezpečovala. Na post riaditeľky sa konal konkurz, v ktorom uspela, bol s ňou uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú so skúšobnou dobou tri mesiace. Ona mala zabezpečovať dodávateľov na nábytok a audiotechniku, pričom jej bolo umožnené čerpať finančné prostriedky až 25.7.2008. Priestory boli upratované do 31.7.2008 , aby sa mohlo otvoriť 1.8.2008. Prišla za ňou potom pani Flamíková, ktorá ju doslovne donútila, aby podpísala ukončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože keď to nepodpíše spravia jej kontrolu, podajú na ňu trestné oznámenie za verejné obstarávanie. Čo sa týka hračiek, všetko bolo predložené v rámci vyšetrovania, bola na ňu poslaná kontrola, ktorá však nič nenašla. Išlo o účelové kontroly. Redaktor, ktorý napísal článok s ňou komunikoval, nedala mu však súhlas na zverejnenie fotografie ani na publikáciu. Požiadala ho, aby predtým ako článok bude publikovaný jej ho zaslal na autorizáciu, čo však neurobil. Predmetný článok mal vplyv na jej rodičov, ktorým sa zhoršil zdravotný stav. Článok negatívne poškodil jej osobu, jej dobré meno, podnikateľské aktivity, pretože obchodní partneri sa vyjadrili, že pokiaľ sa jej meno neočistí, nebudú s ňou podnikať. Niektorí ľudia sa aj pýtali na článok. V predmetnom článku sú uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia a to na prvej strane je uvedené“ po počiatočnom nadšení .....až po 47.000.- eur“.
Právny zástupca odporcu navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal, že právny zástupca navrhovateľa sa opieral o názory vyslovené v rozhodnutiach NSČR týkajúcich sa spôsobilosti zásahu privodiť ujmu ako hmotnoprávnej podmienky pre vznik práva na prostriedky ochrany podľa § 13 OZ. Chce poukázať na to, že obdobné právne vety obsahuje aj rozhodnutie NSSR aj vo vzťahu k informáciám zverejnených v médiách, zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí pod číslo 45/2000. Spôsobilosť privodiť ujmu nie je jedinou hmotnoprávnou podmienkou. Prvou hmotnoprávnou podmienkou je neoprávnenosť zásahu. V danom prípade táto neoprávnenosť písať o hospodárení krízového strediska a v tej súvislosti o osobe navrhovateľky nebola zistená. Teda táto hmotnoprávna podmienka nebola naplnená. Článok bol z hľadiska témy legitímny a z hľadiska obsahu plne v súlade s realizáciou práva na slobodu prejavu, teda bol dodržaný aj princíp legality. V plnom rozsahu sa pridržiaval podaného vyjadrenia.
Svedkyňa Ing. Blažena Flamíková uviedla, že je zamestnaná ako riaditeľka odboru sociálnej pomoci Trnavského samosprávneho kraja od roku 2002. Navrhovateľka bola riadne vybraná na základe
výberového konania za riaditeľku krízového strediska v Trnave, ktoré bolo otvorené 1.8.2008. U navrhovateľky sa vyskytli nedostatky v riadiacej činnosti, čo sa týkalo detí a starostlivosti bolo to na odbornej úrovni, vynikajúce. Problém bol však s dokladmi, účtovníctvom. Navrhovateľka bola metodicky usmerňovaná, boli jej poskytnuté vzory ako sa majú uzatvárať pracovné zmluvy, boli poskytnuté pracovné a interné smernice. Účtovníčkou bolo oznámené, že nie je pokladňa ani pokladničná kniha a preto oslovili odbor finančnej správy, aby skontrolovali, či sa tam tieto doklady nachádzajú a sú v poriadku, bolo však zistené, že tieto sa tam nenachádzali. Neskôr bola predložená pokladničná kniha, kde boli zistené nedostatky a preto požiadala útvar hlavného kontrolóra o vykonanie hĺbkovej kontroly. Redaktor článku ju oslovil, odkázala ho na styk pre verejnosť. Pochybenia navrhovateľky sú uvedené vo výsledku kontroly, ku ktorým sa vyjadrovať nebude a ani nemôže. V článku je uvádzané, že sa mal obchádzať zákon, ona však nikoho neobviňovala, vychádzala so správy hlavného kontrolóra. Všetky informácie týkajúce sa Trnavského samosprávneho kraja musia byť poskytnuté prostredníctvom tlačového hovorcu.
Svedok Ing. Ján Karásek bol vypočutý cestou dožiadaného súdu, uviedol, že s navrhovateľkou sa stretol, keď robil reportáž v Nitre. U odporcu už nie je zamestnaný. S navrhovateľkou sa stretol pri príprave článku, vyjadrovala sa, že jej vyjadrenia boli uvedené v článku, ale či boli uvedené v plnom znení si nepamätá. Nevie, či článok bol zasielaný na autorizáciu. Fotografiu odfotila fotografka a z fotografie je zrejmé, že nebola urobená tajne. Nepamätá si od koho dostal informácie pre skoncipovanie tohto článku. Informácie preveroval u tých ľudí, ktorí sú tam spomenutí. Odkiaľ získal informáciu o podanom trestnom oznámení si nepamätá. Vydavateľ schválil verziu článku pred jeho zverejnením. S navrhovateľkou si dohodol stretnutie v jej kancelárii v Nitre spolu s fotografkou. On je publicista, nie komentátor a článok bol postavený na základe skutočností, ktoré sa dozvedel. Na všetky detaily si už nepamätá. K citlivejším závažnejším dokladom si zvykne uchovávať podklady, avšak na tento nemal žiadne negatívny protest, o tom, že sa niečo deje sa dozvedel až pred niekoľkými mesiacmi.
Svedok Ing. Ľudovít Daučo, vykonával funkciu hlavného kontrolóra v Trnavskom samosprávnom kraji od roku 2008 do 5.2.2014.Na základe kontrolných výsledkov podal trestné oznámenie na navrhovateľku, ktorá urobila toľko závažných priestupkov, že bolo jeho povinnosťou podať trestné oznámenie. Navrhovateľka ako riaditeľka bola verejným funkcionárom. Mala hmotnú zodpovednosť, kontrolovala sa účtovná, finančná a rozpočtová disciplína, išlo v poradí o druhú kontrolu. Prvá kontrola sa zamerala na pokladňu a financie a vedenie účtovníctva, išlo o námatkovú kontrolu. Bola vykonaná kontrola tzv., STOP pokladňa, aby sa preverilo, či sa všetky účtovné doklady preverujú. Krízové centrum bolo financované z verejných financií. Kontrolovaný subjekt urobil veľa priestupkov, boli vyplatené preddavky podľa tvrdenia riaditeľky bez zmluvného podkladu.
Svedkyňa Mária Bělohlávková pozná navrhovateľku, ktorá jej je zamestnávateľom. Spomína si, že za navrhovateľkou prišli dvaja ľudia jeden pán a jedna žena, ktorý s ňou chceli robiť rozhovor, najskôr navrhovateľka nechcela, potom však rozhovor poskytla, tiež ju chceli sfotiť, s čím nesúhlasila, napriek tomu ju odfotili. Ona nebola prítomná pri celom rozhovore. Uverejnený článok nemal dobrý dopad na profesijný život navrhovateľky. Ohlasy boli zlé, každý sa jej vypytoval, musela to vysvetľovať. Otvárali sa aj jasličky, ľudia si to našli na internete. Na navrhovateľku sa pýtali rodičia detí, pýtali sa či je to pravda, čo bolo uvedené v článku, mená nevie, nepovie. Stredisko si viedlo účtovníctvo.
Svedkyňa Martina Hrachová uviedla, že pozná navrhovateľku, v krízovom stredisku vykonávala funkciu vychovávateľky. Keď prišli za navrhovateľkou povedala im, že fotiť sa nebude, kládli otázky navrhovateľke, na ktoré navrhovateľka odpovedala. Mala pocit, že na rozhovore sa dohodli dopredu, ona odtiaľ odbiehala hore dole. Navrhovateľka má v Trnavskom kraji zatvorené dvere pre ďalšie aktivity s poukazom na článok. Rozhovor trval asi jednu hodinu. Fotilo sa počas rozhovoru. Nevie, či v článku sú všetky otázky a odpovede, tak ako boli v skutočnosti.
Svedkyňa Mgr. Mária Candráková, bola zamestnaná u odporcu od októbra 2007 do septembra 2011, bola zamestnaná ako fotografka. Pozná pána Karáska, s ktorým však veľmi málo spolupracovala. Pamätá si, že sa bol robiť rozhovor, nepamätá si, kde bola robená fotografia, prítomné osoby museli vedieť, že ich fotí, tak asi dali na to súhlas, pretože jej foťák bol hlučný, veľký s bleskom. Konkrétne si na túto reportáž nepamätá, všetko to rieši redaktor. Prešli po centre, boli im ukázané miestnosti a potom jej redaktor určí prípadne s ktorými respondentmi sa ide rozhovor robiť a ktorí sa fotia. Ona sa predstavuje, že je fotografka, keď ľudia nesúhlasia, aby sa nefotilo tak sa nefotí. Konkrétne v tejto veci
sa nenamietalo fotenie, pretože fotografia nebola urobená tajne, nie je rozmazaná. Nevie, či bol článok daný na autorizáciu pred zverejnením. Nepamätá si, či od nej nejaká osoba žiadala fotografie pred zverejnením na autorizáciu, väčšinou to funguje tak, že ona nafotí, odovzdá redaktorovi fotografie, ktorý si z nich vyberie a rozhodne sa, ktoré použije.
Svedok Ernest Grman uviedol, že pozná navrhovateľku. Navrhovateľka išla na Okresný úrad v Nitrianskej strede, kde išla zháňať nejakých ľudí, kde jej bolo povedané, že sa s ňou nebudú ani baviť, pretože je podvodníčka z dôvodu, že vyšiel článok. Odmietli jej vydať stavebné povolenie, alebo nejaké potvrdenie na budovu, ktoré navrhovateľka potrebovala, odmietli to kvôli článku. Bol správcom budovy a zároveň zásobovačom v Nitrianskej W.. Navrhovateľka išla na Obecný úrad v Nitrianskej Strede, kde išla zháňať nejakých ľudí, alebo potvrdenie a bolo jej povedané, že sa s ňou nebudú ani baviť, pretože je podvodníčka. Bolo to z dôvodu, že vyšiel článok. Pani navrhovateľka bola riaditeľkou domova dôchodcov, ktorý bol v Nitrianskej Strede. Tento domov dôchodcov fungoval, nevie ako dlho, nevie uviesť časový odstup, kedy išli na Obecný úrad. Domov funguje aj teraz. Teraz je tam už tretí majiteľ. Obec neverila ani novému riaditeľovi. Nevie sa vyjadriť ako skončil nájomný vzťah k budove, medzi pani Seifertovou a pánom Počom. Vzťah s navrhovateľkou bol iba pracovný. Nevie uviesť charakterové vlastnosti navrhovateľky. Bola dobrá vedúca, snažila sa všetko vybaviť, aby to tam všetko išlo.
Svedkyňa JUDr. Ľubica Burdová uviedla, že navrhovateľku poznala, navrhovateľka bola riaditeľkou zariadenia sociálnych služieb. Určite článok, ktorý bol uverejnený a ktorý sa týkal navrhovateľky v tom období čítala. S odstupom času si však na jeho obsah nepamätá a uverejnenie článku malo veľký vplyv pre navrhovateľku, na jej spoločnosť, pretože navrhovateľka sa v tomto období domáhala dotácií od Samosprávneho kraja. O tom, či tieto dotácie budú odsúhlasené konkrétnemu subjektu rozhodovali poslanci Samosprávneho kraja a určite i medializácia mala vplyv na prideľovanie dotácií i vo vzťahu k navrhovateľke, pretože zohráva určitú úlohu i ľudský faktor. Medializácia podľa jej názoru ako taká mala možnože aj vplyv na to, že navrhovateľka bola odvolaná z funkcie prísediacej resp., nebolo to v súvislosti s článkom, ktorý bol uverejnený, to si nemyslí, má namysli medializáciu ako takú. Nemôže potvrdiť, že na základe článku, ktorý bol uverejnený navrhovateľke neboli pridelené dotácie, môže to však ovplyvňovať rozhodnutie kompetentných ľudí. Nepamätá si, či navrhovateľke v tomto období boli udelené nejaké dotácie, ale myslí si, že nie, ale žiadosť určite podaná bola. Vzťah s navrhovateľkou by nazvala nie vzťahom pracovným, ale by ho nazvala ako vzťah verejného funkcionára, keď komunikuje aj s inými subjektmi. Naďalej bola v kontakte s navrhovateľkou, ale môže povedať ako keby už s " varovným prstom". Domnieva sa, že úradníci článok určite čítali, pretože sa na úrade o ňom komunikovalo. V komunikácii medzi úradníkmi bola navrhovateľka vykresľovaná negatívne a to úradníkom na odbore sociálnych služieb. Dotácie sa práve vybavovali na tomto odbore. Všeobecne príde žiadosť o dotácie, predložia sa podklady. Finančných prostriedkov je málo, poslancov je veľa, 52, nie každý každého pozná a práve v tomto období nastáva tzv., povolený lobing. Na Nitrianskom samosprávnom kraji sú komisie, ktoré majú svojich zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov z radov odborníkov. Vtedy sa začína diskusia už na úrovni poslancov ohľadom žiadateľov o dotácie a vtedy nastupuje ľudský faktor, ktorý sa prejaví tým, že ako ktoré zariadenie funguje, aké má referencie. Do komisií príde materiál ohľadom uchádzačov, ktorý už splnili podmienky, týchto žiadateľov je niekoľko, veľa. Nie každému sa môžu dotácie poskytnúť, je potrebné z týchto žiadateľov teda niekoho vybrať komu dotácie budú povolené resp., poskytnuté. Práve tu zohráva úlohu ten ľudský faktor, že napr., zverejnenie takéhoto článku má vplyv potom na výber tých subjektov, ktorým by mohli byť dotácie poskytnuté, príde to vhod aj tým osobám, ktoré dávajú do popredia iné subjekty. Keď tento článok vyšiel, úradníci o ňom nahlas komunikovali. Bolo to určite v negatívnom zmysle vo vzťahu k navrhovateľke.
Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámeným sa s výpisom z OR odporcu, s článkom zo dňa 20.2.2009, e-mailovou stránkou odporcu a jeho postavením na trhu, spisom Trnavského samosprávneho kraja - správou o výsledku kontroly, e-mailovou komunikáciou, monitoringom printových a elektronických článkoch o VÚC, uznesením ORPZ Trnava, zo dňa 31.1.2012, sumarizáciou pohľadávok zistených kontrolou, zápisom finančného vysporiadania, protokolom o výsledku kontroly, vyrozumeniami o úkonoch, spisom ORP-1375/OEK-TT-2008Ko a zistil nasledovný skutkový stav :
Dňa 20.2.2009 vyšiel v týždenníku PLUS 7 DNÍ číslo 8 v rubrike „Všimli sme si“ článok s názvom „ Deti ako biznis?“. Pod názvom článku je uvedené „Krátko po otvorení nového krízového strediska v Trnave, kontrolné orgány zistili jeho riaditeľke 18 porušení zákona“ Autorom článku je Ján Karásek,
pričom na začiatku článku sa nachádzajú tri fotografie. Na jednej z nich je odfotená navrhovateľka a pod fotografiou je uvedené „rozhorčená ex riaditeľka“, je uvedené jej meno a priezvisko, zároveň bolo preukázané, že fotografie vyhotovovala Mária Candráková. Navrhovateľka sa domáhala návrhom ochrany osobnosti, pretože v článku boli uvedené aj nepravdivé výroky: Na druhej strane v odseku Šokovaní: „podarilo sa jej presvedčiť komisiu, že ona je tou pravou osobou.“ Druhý stĺpec, v strede veta, neviem akým spôsobom sa jej to podarilo obchádzať. Isté je jedno -v stredisku svojim konaním narobila veľký neporiadok, ktorého následky odstraňujeme dodnes.“ Druhý odsek veta, ktorá sa začína „No a okrem množstva ďalších vecí sme sa v Nitre dozvedeli, že štatutárkou Zátišia zostala i naďalej, dopĺňa Flamíková“. V odseku Nádielka, druhá veta, „Organizácia nakupovala z bežných výdavkov tovar, ktorý sa mal hradiť z kapitálových výdavkov.“ Veta „Organizácia nakupovala za vyššie ceny ako katalógové. Organizácia uzatvorila s dodávateľom zmluvu pred vykonaním verejného obstarávania. Organizácia neviedla účtovníctvo. Popri tom všetkom už len ako pikantéria pôsobí napríklad zistenie, že zamestnanci neplatili za odobraté obedy, alebo to, že riaditeľka vkladala do pokladnice a vyberala z nej vlastné finančné prostriedky.“ Tretí stĺpec „Obklopená húfom verných spolupracovníčok...“
Zo spisu ORP-1375/OEK-TT-2008Ko súd zistil, že dňa 18.11.2008 bolo podané na ORPZ Trnava Trnavským samosprávnym krajom, Útvarom hlavného kontrolóra Oznámenie podozrenia z trestnej činnosti na riaditeľku krízového strediska Trnava PhDr. Adrianu S. - Seifertovú. Uznesením ORPZ Trnava zo dňa 27.2.2009 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Uznesením ORPZ Nitra zo dňa 31.1.2012 bolo podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie prerušené, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.
V dňoch 21.10.2008 až 11.11.2008 bola vykonávaná kontrola v Krízovom stredisku Podjavorinskej č. 36, Trnava za obdobie od 15.7.2008 do 21.10.2008. Kontrola bola vykonávaná na základe Poverenia na vykonanie kontroly číslo 59/2008, zo dňa 20.10.2008 a bola vykonávaná Trnavským samosprávnym krajom útvarom hlavného kontrolóra. Zo záverov predmetnej kontroly vyplýva, že kontrolou vykonanou v zmysle poverenia na kontrolu boli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov. So správou kontroly bola oboznámená PhDr. Andrea Kurincová poverená riadením Krízového strediska Trnava.
Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák., výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V zmysle vyššie cit. zák. ust. má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ). Základným hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti podľa § 13 OZ je neoprávnený zásah, spôsobilý vyvolať ujmu na osobnosti občana spočívajúcu v porušení, či ohrození práv chránených ust. § 11 a nasl. OZ. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv je však okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeranej obrany chránených záujmov, či už vlastných, cudzích alebo verejných pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva, alebo pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti.
K vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ musia byť splnené nasledujúce hmotnoprávne predpoklady: 1/ existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, 2/ neoprávnenosť,
resp. protiprávnosť takéhoto zásahu a 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou.
Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého obsahom je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Ide o zásadné rozvedenie a konkretizáciu čl. 7, 8, 10, 11 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci jednotného práva na ochranu osobnosti existujúce dielčie práva zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. V konkrétnom prípade je preto nevyhnutné vždy skúmať intenzitu tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti vyplývajúceho z ustanovenia čl. 10 Listiny základných práv a slobôd. Je tiež nutným predpokladom, aby vytýkaný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi nimi.
Podstatou osobnosti fyzickej osoby sú jej vzťahy k vnímanej skutočnosti k druhým ľuďom, ku kultúrno- spoločenským hodnotám, k aktuálnemu stavu spoločensko-politického prostredia a pod. Tieto vzťahy sa prejavujú v styku s ľuďmi v konaní a správaní sa človeka, jeho kultúrnymi výtvormi a pod. Každá osobnosť má všeobecné vlastnosti ľudskej povahy, zároveň však odráža špecifické historické podmienky svojej doby, národa, spoločenského zaradenia, povolania a má svoje svojrázne neopakovateľné rysy. Napriek mnohotvárnosti jednotlivých zložiek osobnosti je potrebné osobnosť fyzickej osoby vždy vnímať v jej celistvosti a nedeliteľnosti. Rôznorodosti prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti zodpovedá i široké spektrum možných neoprávnených zásahov proti niektorej z týchto zložiek osobnosti. Vždy však bude zásahom dotknutá priamo samotná osobnosť fyzickej osoby ako celok naznačených vlastností a charakteristík. Charakteristickým znakom osobnostných práv fyzickej osoby je, že sú s jej osobnosťou späté od jej narodenia až do jej smrti. S ohľadom na okolnosti posudzovanej veci je k problematike slobody prejavu existuje bohatá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej je vystihnutý význam tejto slobody, ako i určené jej hranice, vzhľadom na nutnosť rešpektovať ako spoločnosťou chránené záujmy, tak i práva tretích osôb. Opakovane sa však v nej zdôrazňuje úloha slobody prejavu ako jedného zo základných kameňov demokratickej spoločnosti. Pre demokraciu je totiž životnou nutnosťou šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných, neškodných alebo kritických, šokujúcich až znepokojujúcich preto, aby bola verejnosť zásobovaná všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu a následného utvárania názoru jednotlivcov alebo k dosiahnutiu konsenzu v konaniach a pri obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Informácie takto môžu byť podnetom pre adekvátnu nápravu zo strany príslušných orgánov, alebo môžu viesť k rýchlejšiemu odstráneniu negatív v spoločnosti. Európsky súd pre ľudské práva považuje slobodu prejavu zakotvenú v čl. 10 Dohovoru za jeden z hlavných základov demokratickej spoločnosti a predstavuje jednu z prvoradých podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca. S výhradou podľa odseku 2 článku Dohovoru platí nielen pre informácie alebo myšlienky prijímané pozitívne alebo považované za neškodné, ale tiež pre tie informácie, ktoré šokujú či znepokojujú, čo je dané záujmom zachovania plurality, tolerancie a duchu otvorenosti, bez ktorých nie je možné fungovanie demokratickej spoločnosti. (Rozsudok vo veci Incal proti Turecku z 9. 6. 1998, obdobne aj Lehideux a Isorni proti Francúzsku z 23. 9. 1998, Open door a Dublin Well Poukazuje na špecifickú a dôležitú úlohu médií, osobitne zdôrazňujúc úlohu tlače s tým, že hoci nemôže prekračovať určité hranice, predovšetkým so zreteľom na ochranu povesti a práv iných, resp. nutnosť zabrániť úniku dôverných informácií, prislúcha jej oznamovať (pri súčasnom rešpektovaní jej povinností a zodpovednosti) informácie a myšlienky nielen o všetkých politických otázkach, ale aj o ostatných témach všeobecného záujmu (Fressoz a Roire proti Francúzsku, rozsudok z 21. januára 1999, De Haes a Gijsels proti Belgicku, rozsudok z 24. februára 1997, Bladet Troms a Stensaas proti Nórsku z 20. mája 1999). V rozhodnutí Thorgeir Thorgeison v. Island z 25. júna 1992 ESĽP uviedol: «Hoci tlač nesmie prekročiť hranice stanovené, medzi iným, za účelom „ochrany povesti iných", je napriek tomu jej povinnosťou poskytovať informácie a myšlienky o veciach verejného záujmu. Nielenže má tlač povinnosť poskytovať takéto informácie, ale aj verejnosť má právo tieto informácie dostať. Ak by to bolo inak, tlač by nebola schopná plniť svoju kľúčovú úlohu „verejného strážneho psa". Zo strany ESĽP bolo konštatované, že aj keď tlač nesmie prekročiť pevne vymedzené hranice, najmä na ochranu cti tretích osôb, náleží jej oznamovať informácie a myšlienky verejného záujmu a s touto funkciou je spojené právo verejnosti získať a obdržať informácie. Tlač musí v demokratickej spoločnosti zohrávať dozornú úlohu a upozorňovať na možné problémy, nežiaduce javy
a podobne (rozsudok vo veci Thorgeir Thorgeirson proti Islandu, Jersild proti Dánsku z 23. septembra 1994, rozsudku Goodwin proti Spojenému kráľovstvu z 27. marca 1996). V týždenníku PLUS 7 DNÍ číslo 8 v rubrike „Všimli sme si“ bol uverejnený článok s názvom „Deti ako biznis?“, pričom uverejnenie článku malo zasiahnuť do osobnostného práva navrhovateľky, keďže bolo uvedené celé meno, priezvisko navrhovateľky. Navrhovateľka mala byť spájaná s vyšetrovanou trestnou činnosťou a mali byť zverejnené okolnosti týkajúce sa trestného konania. Do povedomia širokej verejnosti sa dostala informácia o podanom trestnom oznámení a vyšetrovaní smerujúcom na osobu navrhovateľky, ktorá nemala veľký priestor na zabránenie zverejnenia článku. Súd mal k dispozícii správu o výsledku kontroly, ktorá bola vykonávaná v dňoch 21.10.2008 - 11.11.2008 v krízovom stredisku Trnava, pričom zo záverov kontroly v bode C8 vyplýva, že boli zistené porušenia všeobecné záväzne právnych predpisov a interných predpisov, ktoré porušenia sú zhrnuté v kontrolných zisteniach. Zo spisu ORP 1375O/EK TT-2008Ko bolo zistené, že dňa 18.11.2008 bolo podané Trnavským samosprávnym krajom oznámenie z podozrenia trestnej činnosti na riaditeľku Krízového strediska Trnava PhDr. Adrianu Kvasňovskú Seifertovú, celková hodnota pri porušení paragrafu trestného zákona je vyčíslená na celkovú hodnotu 1.382.074.-Sk.
V danej veci je zjavné, že namietaný článok sa týka navrhovateľky, keďže v ňom bola identifikovaná výslovným uvedením jej mena a priezviska, ako aj uverejnením jej fotografie. Navrhovateľka bola riaditeľkou krízového strediska, bola osobou verejného záujmu. V článku išlo teda o informáciu vo veci verejného záujmu, o ktorej verejnosť mala právo byť informovaná, pričom tento druh prejavu spadá jednoznačne pod ochranu čl. 26 Ústavy. Namietaný článok sa dotýkal vecí verejného záujmu, o ktorých sú novinári nielen oprávnení, ale aj povinní verejnosť informovať a článok bol formulovaný na základe skutkových zistení autora, ktoré sa dajú zistiť na základe dokazovania a teda pravdivosť tvrdení je overiteľná. Svedkyňa Mária Candráková, ktorá vyhotovovala fotografiu potvrdila, že v prípade ak osoba nesúhlasí s vyhotovením fotografie, akceptuje to, v tom prípade sa fotografia zverejní rozmazaná príp. sa fotí proti svetlu. Svedkyňa Martina Hrachovská na pojednávaní vypovedala, že autorovi článku bolo pred poskytnutím rozhovoru oznámené navrhovateľkou, že fotiť sa nebude. Napriek tomu však navrhovateľka rozhovor poskytla, akceptovala prítomnosť fotografky a rovnako vyhotovenie fotografie. Z výpovede hlavného kontrolóra Úradu Trnavského kraja vyplýva, že navrhovateľka urobila toľko závažných priestupkov, že bolo jeho povinnosťou podať trestné oznámenie. Následne bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. Uvedená skutočnosť sa spomína aj v článku uverejneného odporcom a skutočnosť, že vyšetrovanie v uvedenej veci pokračovalo podľa plánu a bolo potrebné predvolať a vypočuť ďalších svedkov potvrdila aj Trnavská policajná hovorkyňa. Teda uverejnené informácie v článku odporcu neboli nepravdivé.
V konaní nebolo preukázané, že by predmetný článok znížil dôstojnosť a vážnosť navrhovateľky v spoločnosti ( ak áno v akej miere a v akej sfére) alebo, že by uvedený článok vôbec bol spôsobilý takéto následky vyvolať. Keďže navrhovateľka žiadne dôsledky, ktoré mal uvedený článok vyvolať nešpecifikovala, nepreukázala, hoci právny zástupca navrhovateľky sa vyjadril, že predloží výpisy z internetových fór, tieto nepredložil. Navrhovateľka nepreukázala konkrétne pôsobenie článku vo verejnosti, z ktorého by bolo zrejmé, že uvedený článok znížil jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, v rodine, v zamestnaní, medzi priateľmi, obchodnými partnermi a pod., pričom tieto skutočnosti neboli nad všetky pochybnosti preukázané ani výpoveďami svedkov (Martina Hrachová, Ernest Grman, Mária Bělohlávková). Z týchto dôvodov nemohla byť preukázaná príčinná súvislosť medzi informáciami uverejnenými v článku a dôsledkami, keďže existencia dôsledkov preukázaná nebola. Aj keď článok bol uverejnený v časopise, ktorý má značnú čitateľnosť, to samé osebe však nesvedčí o znížení dôstojnosti a vážnosti navrhovateľky. Uverejnením namietaného článku odporca realizoval svoje právo na slobodu prejavu a na slobodné rozširovanie informácií ústavou (resp. dohovorom) akceptovateľným spôsobom, a teda sa nedopustil neprimeraného a neprípustného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľky, a to ani samotnou formou článku, preto súd návrh v plnom rozsahu zamietol. Keďže návrh v časti požadujúcej vydať ospravedlňujúce vyhlásenie bol zamietnutý, na strane navrhovateľky nevznikol nárok na uplatnenie nemajetkovej ujmy v tejto časti. Navyše súd poukazuje, že navrhovateľkou bol nesprávne formulovaný petit návrhu, keď tvrdila, že článok bol uverejnený v časopise č.2/2009 zo dňa 20.2.2009, pričom bolo preukázané, že článok bol uverejnený v čísle 8, dňa 20.2.2009. O trovách konania, o trovách štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na § 151 ods.3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Nitra, prostredníctvom Okresného súdu Nitra.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.