Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/108/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P. O. BOX 41, proti odporcovi: Ľ.C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. T. XXXX/X, Y., za účasti v konaní o zaplatenie 579,02 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa zo dňa 25.01.2015 sa zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 11.03.2015, navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť dlh, ktorý mu vznikol zo zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 579,02 €, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, tak ako to navrhovateľ podrobne v návrhu špecifikoval. Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,425 % ročne z dlžnej sumy. Navrhovateľ si uplatnil právo za omeškanie tej istej sumy, a to z dvoch právnych dôvodov, a to na základe vyúčtovanej zmluvnej pokuty, ako aj na základe zákona. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere poskytol odporcovi úver vo výške 600,- € a zároveň aj ďalší úver, a to dňa 20.09.2012 vo výške 817,44 €.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, listinami založenými v spise a zistil:

Na základe zmluvy o úvere poskytol navrhovateľ odporcovi bežný úver (nie revolvingový) vo výške 600,- €. Odporca sa zaviazal úver splácať mesačnými splátkami vo výške 34,06 € a zaviazal sa úver vrátiť spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne. Formulár úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2010 obsahuje aj údaje o ďalšom revolvingovom úvere, ktorý mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi vo výške 600,- €, a to tak isto za úrok vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy. Navrhovateľ uviedol, že odporcovi poskytol úver vo výške 600,- € a dňa 20.09.2012 ďalší úver vo výške 817,44 € a že odporca mu na dlh z týchto úverov zaplatil sumu 1 464,58 €. Odporca teda zaplatil viac než mu navrhovateľ poskytol. Pokusom o zmier zo dňa 17.12.2014 navrhovateľ vyzval odporcu, aby v tom čase aktuálny dlh vo výške 753,34 € zaplatil v lehote 7 dní. Z akých položiek a z akého právneho dôvodu celkove uplatnený dlh pozostáva, navrhovateľ nevysvetlil a nepreukázal. Z výpisu úverovej karty odporcu, ktorý sa týka spornej úverovej zmluvy, vyplýva, že odporca svoj úver, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 600,- €, riadne splácal v dohodnutej výške 34,06 € až do 10.08.2014. Nasledujúcu splátku splatnú dňa 10.09.2014 už odporca nezaplatil. Túto skutočnosť odporca na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.07.2015, potvrdil. Odporca potvrdil aj skutočnosť, že navrhovateľ mu poskytol úver vo výške 600,- €. Uviedol, že žiadny bankový účet u navrhovateľa zriadený nemal a používal len svoj účet v I.

F., E..L... Výpisom z účtu č. 9, ktorý mal odporca zriadený v I. F., číslo účtu: XXXXXXX/XXXX, odporca preukázal, že na jeho účet prišla dňa 21.09.2012 z účtu Československej obchodnej banky, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, suma 289,08 €. Odporca uznal, že mu navrhovateľ poskytol úver v celkovej sume 889,08 € (600,- € + 289,08 €).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa používajú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstate prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch uvedenie výšky úrokovej sadzby je podstatná náležitosť zmluvy o úvere. Pokiaľ zmluva takýto údaj neobsahuje, považuje sa úver podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Bolo preukázané, že odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť úver vo výške 600,- €, a to v mesačných splátkach vo výške 34,06 €, a to spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 70 % ročne z dlžnej sumy. Bolo preukázané, že odporca svoj záväzok riadne a včas plnil až do 10.08.2014 a celkovo na dlh z úveru zaplatil 1 464,58 €, tak ako to v návrhu na začatie konania aj v pokuse o zmier uviedol sám navrhovateľ.

Podľa štatistických údajov W. F. L. v období mesiaca december 2010 boli poskytované obdobné spotrebiteľské úvery na obdobie od 1 do 5 rokov za úroky v priemernej výške za 11,10 % ročne z dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ poskytuje úvery rizikovejším skupinám obyvateľstva, bolo by možné akceptovať aj vyšší úrok než úrok, za ktorý obvykle poskytujú úvery banky, nie však úrok, ktorý je sedemkrát vyšší. Takýto úrok je nemorálny a nečestný (ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z tohto dôvodu súd dohodu účastníkov o úroku za poskytnutie úveru v spornej úverovej zmluve považuje pre rozpor s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Porovnávanie s úrokmi, za ktoré poskytujú úvery niektoré nebankové a úžernícke spoločnosti, by bolo v danom prípade nelogické a smiešne. Je možné pripustiť, že pokiaľ by súdy z úradnej povinnosti nechránili spotrebiteľov pri poskytovaní finančných služieb, postupne by sa neprimerané až úžernícke úroky mohli časom stať aj obvyklými.

Pretože dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je podstatnou (definičnou) náležitosťou zmluvy o úvere a dohodnutá výška úroku za poskytnutie úveru v danom prípade odporuje ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a najmä dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka) a z týchto dôvodov je neplatná, je potrebné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú spornú zmluvu a neplatná je v tomto prípade celá úverová zmluva. Z týchto dôvodov súd určil, že sporná zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi dňa 13.12.2010, je neplatná a finančné vzťahy medzi účastníkmi je potrebné vyporiadať na základe § 451 a nasledovných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 600,- € na základe uzatvorenej zmluvy o úvere. Okrem toho mu na jeho účet poskytol aj ďalšiu sumu, a to vo výške 289,08 €, teda celkovo mu poskytol sumu 889,08 €. Navrhovateľ sa v danom prípade bezdôvodne obohatil tým, že odporca mu plnil na základe neplatnej zmluvy o úvere a zaplatil mu sumu 1 464,58 €. Odporca sa bezdôvodne obohatil tým, že navrhovateľ mu poskytol celkovo sumu 889,08 € (600,- + 289,08 €) na základe neplatnej úverovej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že odporca zaplatil navrhovateľovi viac, než mu na základe neplatnej úverovej zmluvy zaplatil navrhovateľ. Odporca navrhovateľovi zaplatil na dlh z úveru sumu 1 464,58 €. Vzhľadom na uvedené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo odporcovi a nie navrhovateľovi, a preto súd návrh navrhovateľa zo dňa 25.01.2015 zamietol.

Ak by bolo aj pravdivé tvrdenie navrhovateľa (ktoré nepreukázal), že poskytol odporcovi dva úvery, jeden vo výške 600,- € a druhý vo výške 817,44 €, t. j. spolu vo výške 1 417,44 € a odporca navrhovateľovi zaplatil na dlh z úveru sumu 1 464,58 €, teda o 47,14 € viac, než bol povinný zaplatiť, to znamená, že aj

v tomto modelovom prípade by navrhovateľovi právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia nevzniklo a súd by musel jeho návrh vzhľadom na určenú neplatnosť spornej úverovej zmluvy zamietnuť, pretože mu odporca zaplatil viac, než mu navrhovateľ poskytol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v spore úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože toto právo si odporca neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).