Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20S-60-2015.pdf
PDF · 144.27 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U L. XXX/XX, I., v zastúpení JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Ul. X. XX, Y., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, Andreja Kmeťa 17, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA- OOP1-2013-033546/ HRI zo dňa 19.11.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2013-033546/ HRI zo dňa 19.11.2014
z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 35,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 218,76 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, advokátky so sídlom v Y., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 30.01.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2013-033546/ HRI zo dňa 19.11.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie, „rozhodnutie žalovaného“, „preskúmavané rozhodnutie“, „rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.: OU-ZA- OVVS2-2014/014072- /857/2BD zo dňa 15.07.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“, „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, keď dňa 27.08.2013 v čase okolo 10:20 hod. v Obci Belá pri rodinnom dome na ul. S. č. XXX fyzicky napadol C. L., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju udrel do oblasti pravého ramena a do oblasti pravej sánky, čím jej spôsobil pomliaždenie ramena a opuch dolnej čeľuste vpravo. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 cit. zákona bola uložená žalobcovi pokuta vo výške 30,- Eur. Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom a neakceptoval odvolacie námietky žalobcu, ktorý v konaní poprel spáchanie predmetného skutku a tvrdil, že on bol napadnutý Z. L. ako aj poškodenou C. L., a to z dôvodu, že L. nerešpektujú rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorým bola odložená vykonateľnosť stavebného povolenia na dom na Ul. S. XXX v I.. K tvrdeniu odvolateľa, že on sám bol napadnutý a on nikoho nenapadol môžu vypovedať svedkovia, ktorých navrhuje predvolať a ktorí priebeh udalosti sledovali z kuchynského okna domu jeho dcéry na Ul. S. XXX v I.. V rámci odvolacieho konania boli dodatočne vypočutí svedkovia Z. I.
a X. I., avšak svedkovia nepreukázali tvrdenia žalobcu. Žalovaný vyhodnotil tvrdenia žalobcu za účelové, keďže dňa 15.07.2014 do zápisnice uviedol, že ku konfliktu medzi ním a L. došlo pri bránke, čo však v rámci obhliadky na mieste spáchania skutku dňa 17.10.2014 modifikoval, nakoľko z kuchynského okna domu jeho dcéry č. XXX na Ul. S. v obci I. nebolo vidieť na predmetnú bránku a tak miesto spáchania skutku žalobca posunul približne o 3 metre, čo považoval odvolací orgán za účelové tvrdenie, preto mal za to, že dodatočné výsluchy svedkov sú irelevantné, keďže svedkovia nemohli incident vidieť.
Ďalej žalovaný konštatoval, že administratívny spis č. ORPZ-ZA-OPP7-P234/2013 z OO PZ Terchová sa týka podaného oznámenia žalobcu o nelegálnych výkopových prácach rodiny L., čo nesúvisí s predmetnou vecou. Žalovaný potvrdil, že prvostupňový správny orgán v predvolaní na prejednanie priestupku nesprávne špecifikoval miesto spáchania skutku, ktoré bolo prebraté zo správy o výsledku objasňovania priestupku, kedy policajný orgán mylne uviedol, že ku skutku malo dôjsť pri rodinnom dome U L. XXX/XX, je však podľa názoru žalovaného dôležité, že tento omyl napravil a už do zápisnice o prejednaní priestupku, ktorá je podkladom pre vydanie správneho rozhodnutia uviedol, že skutok sa mal stať na Ul. S. v obci I.. Žalovaný konštatoval, že nemá dôvod spochybňovať svedecké výpovede Z. L. a B. D., ktorí boli ako svedkovia poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a žalobca nespochybnil dôkaznú hodnotu ich svedeckých výpovedí tým, že by svedkovia neboli prítomní pri rozhodujúcej skutočnosti. Pokiaľ žalobca spochybňoval závery odborného vyjadrenia znalca, poukázal, že znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vvkonávaná za podmienok stanovených v zákone č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov znalcami pre zadávateľa a nemal žiadnu pochybnosť o správnosti odborného vyjadrenia MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., že poranenia poškodenej týkajúce sa oblasti pravého ramena mohli vzniknúť pri prudšom odsotení, prípadne s narazením ruky útočníka a sú pre odvolací správny orgán postačujúce a to, že znalec jednoznačne neručil mechanizmus vzniku poranenia poškodenej v oblasti tváre, ešte nezbavuje žalobcu zodpovednosti. Podľa názoru žalovaného je prinajmenšom nepravdepodobné, že poškodená si sama spôsobila takéto zranenie dolnej čeľuste. Pochybenie správneho orgánu v zmysle nesprávneho uvedenia miesta spáchania skutku v predvolaní na prejednanie priestupku nie je dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže priamo na pojednávaní, z iniciatívy žalobcu, došlo ku správnemu vymedzeniu miesta spáchania skutku, ktoré aj správne uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Keďže žalovaný neuviedol vo svojom odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho rozhodnutia vyvrátili, odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia a preto žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.
Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas žalobu žalobca. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby spochybnil dôvody uvádzané v napadnutom rozhodnutí, keď žalovaný tvrdil, že žalobca mal modifikovať pri obhliadke na mieste spáchania skutku svoje tvrdenia, keďže dňa 15.07.2014 do zápisnice explicitne uviedol, že ku konfliktu medzi ním a L. došlo pri bránke, čo však v rámci obhliadky na mieste spáchania skutku dňa 17.10.2014 modifikoval. Tvrdil, že v zápisnici z 15.07.2014 neuvádza nič z toho, čo v napadnutom rozhodnutí konštatuje žalovaný, naopak v zápisnici uvádza, že sa všetko odohralo na Ul. S. pred bránkou, čo mohlo byť aj vo vzdialenosti 3 metre od bránky. Navyše ani tvrdenie „pred bránkou“ nie je presne určité a nič nevylučuje, že to mohlo byť aj vo vzdialenosti troch metrov pred bránou poškodenej. Pokiaľ na obhliadke bolo správnym orgánom konštatované, že na miesto spáchania skutku, ktoré na ohliadke označila poškodená, nebolo z kuchynského okna vidieť, avšak na miesto spáchania skutku, ktoré na ohliadke ukázal žalobca z kuchynského okna vidieť bolo, uviedol, že bola to práve poškodená L., ktorá od počiatku vo svojich výpovediach tvrdila, že k incidentu malo dôjsť na Ul. S. XXX v obci I.. Vo výpovedi z 27.08.2013, kedy malo k spáchaniu skutku dôjsť uviedla, že žalobca mal stáť na ulici a následne v zápisnici zo 17.06.2014, čiže bez mála rok po skutku, uviedla opäť, že na ulici mal stáť žalobca a chcel vôjsť do bránky. Nikde však poškodená neuvádza, okrem zápisnice o ohliadke miesta, že ku skutku malo dôjsť v bránke. Tvrdil, že aj z výpovede svedka B. D. vyplýva iná verzia ako tvrdí poškodená o tom, že sa mala so žalobcom hádať cez plot. Poukázal, že svedkyňa Z. I., manželka žalobcu, potvrdila v zápisnici dňa 23.09.2014, že žalobca vyšiel na ulici pred dom poškodenej, keď sa otvorila bránka a vtedy z bránky vyšla pani L., podišla k jej manželovi, čo tiež preukazuje, že sa nemohol skutok stať v bránke, ako uvádza poškodená. Žalobca tvrdil, že ujasnenie miesta spáchania skutku je dôležité aj vzhľadom na ďalšie svedecké výpovede, ktoré boli v konaní žalobcom navrhnuté a ktorých vykonanie vyhodnotil odvolací orgán za irelevantné, keď žalovaný sa priklonil k tvrdeniu poškodenej o tom, že ku skutku malo dôjsť v
bráničke, kam svedkovia navrhnutí žalobcom nemohli z kuchynského okna susedného domu dovidieť a preto ich výpovede majú byť podľa žalovaného irelevantné. Preto neprihliadal ani na výpovede manželky žalobcu a nevykonal výsluch ďalších navrhnutých svedkov. Tvrdil, že vzhľadom na neujasnené miesto spáchania skutku žalovaný nepostupoval správne, preto vydané rozhodnutie nemôže byť súladné so zákonom.
Žalobca tvrdil, že nebolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal žalobca. Poukázal na zápisnicu o podaní vysvetlenia, v ktorej B. D. tvrdil, že nevidel žiadny úder ani nič iné. Ak mala poškodená skutočne utrpieť uvádzané zranenia, nebolo preukázané, že ich mal spôsobiť práve žalobca. Poukázal, že v spise sa nenachádza lekárska správa z chirurgickej ambulancie o rozsahu a závažnosti zranenia, na ktorú sa mala hneď po incidente poškodená dostaviť a túto lekársku správu nemal k dispozícii ani znalec pri vyhotovovaní odborného vyjadrenia, keď vychádzal len z lekárskeho potvrdenia praktického lekára a výsluchu poškodenej a svedka D.. Znalec poškodenú pred vyhotovením posudku nevyšetril, preto žalobca spochybňuje aj závery tohto odborného vyjadrenia. Naviac poukazuje, že pokiaľ poškodená mala mať pomliaždenie pravej strany dolnej čeľuste, samotné vyjadrenie znalca konštatuje, že sa jedná o nešpecifické poranenie a nie je možné presne určiť mechanizmu vzniku daného poranenia, čo podľa žalobcu znamená, že je veľmi pravdepodobné, že jej uvedené zranenia žalobca nespôsobil. Ďalej tvrdil, že v prípade pomliaždenia pravého ramena a pomliaždenia ramenného kĺbu takéto poranenie mohlo nastať i pri odstrčení poškodenej konaním inej osoby. Preto je otázka, kto poškodenej spôsobil zranenie tak čeľuste ako aj zranenia ramena, napr. buchnutím do plota, pri slede udalostí tak, ako to uvádza a popísala poškodená, musel znalec dospieť k záveru, že jej obe poranenia s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobil žalobca. Z odborného vyjadrenia však vyplýva, že mechanizmu vzniku poranenia čeľuste nie je možné presne určiť, teda nemuselo vzniknúť toto poškodenie v dôsledku konania žalobcu a k takémuto konaniu ani nedošlo. Napriek tomu, že po incidente bolo poškodenej vydané potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, poškodená bola denne vídaná žalobcom, jeho manželkou Z. I. ako aj synom X. I. a nevestou A. I., a to kedykoľvek počas dňa, nosila šanóny do auta, ktoré dokonca aj šoférovala a poukázal na výpoveď X. I. v konaní. Zdôraznil, že je nelogické, prečo poškodená po tom, čo videla prichádzať policajnú hliadku nezastavila vozidlo a na otázku, prečo tak neurobila, uviedla, že vozidlo viedol manžel a že je to práve otázka na neho. V spise sa nenachádza ani RTG snímok poškodenej, ktorý mal byť negatívny.
Žaloba poukázal na výpoveď poškodenej, ktorá na obhliadke miesta spáchania skutku sa vyjadrila, že v čase skutku v kuchynskom okne domu č. XXX, ktorý je susedným domom, nikto nebol, čo považuje za tvrdenie účelové a nepravdepodobné, aby napadnutá osoba ešte stihla sledovať okná susedných domov, preto o tvrdení poškodenej má pochybnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nemožno dospieť k záveru, že žalovaný dostatočne preskúmal, či sa stal skutok, či ho spáchal žalobca a teda malo dôjsť vo svetle zásady in dubio pro reo k zastaveniu konania.
Žalobca súčasne v podanej žalobe navrhol súdu pripojiť spisy OO PZ Terchová č. ORPZ-ZA-OPP7- P-235/2013 a č. ORPZ-ZA-OPP7-P-234/2013.
Žalobca poukázal na procesné pochybenia žalovaného, keď rozhodnutie žalovaného nebolo doručené jeho právnej zástupkyni napriek tomu že plná moc bola súčasťou administratívneho spisu pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ by sa bralo do úvahy podanie vysvetlenia B. D., ktoré podal polícii telefonicky, mala byť táto osoba predvolaná v priestupkovom konaní, vypočutá ako svedok s umožnením tak žalobcovi ako i právnemu zástupcovi uplatniť ich procesné práva - klásť svedkovi otázky a vyjadriť sa k jeho tvrdeniam. Žalobca je toho názoru, že B. D. postavenie svedka v konaní nemal. V tom vidí aj porušenie § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. a porušenie § 3 ods. 2 cit. zákona. Závery žalovaného v napadnutom rozhodnutí nemajú oporu v zistenom skutočnom stave veci a skutočný stav veci nemožno považovať za dostatočne zistený na to, aby bolo možné žalobcu bez pochybností uznať vinným zo spáchania priestupku. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/34/2007.
Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 13.03.2015. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci v napadnutom rozhodnutí. Naviac poukázal, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že B. D. nemal postavenie svedka v konaní. Táto osoba
bola predvolaná dňa 17.06.2014 pred prvostupňový správny orgán, poučená ako svedok a v procesnom postavení svedka aj táto osoba vypovedala. Na určený termín pojednávania bol predvolaný aj žalobca, ktorý sa však na termín pojednávania určený na deň 17.06.2014 nedostavil, až na nasledujúci termín pojednávania 15.07.2014, kedy mu bola prečítaná výpoveď svedka D. a k nej sa aj vyjadril. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie nebolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu, žalovaný konštatoval, že toto tvrdenie je pravdivé, rozhodnutie žalovaného však bolo doručené žalobcovi, došlo v tomto prípade k administratívnej chybe, ktorá však vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia nemala.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 28.07.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe (resp. opravnom prostriedku). To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe v lehote na podanie žaloby
(§ 250b ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto
a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,
b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,
c) úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj pred štátnym orgánom, pred orgánom obce alebo pred organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,
d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,
e) od iného násilím sám alebo za pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva alebo práva z nich vyplývajúce, o ktorých sa domnieva, že mu patria bez vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu,
f) napomáha osobnou účasťou násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv z nich vyplývajúcich, hoci na ich vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4)
4) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 32 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí
ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že prejednávaná priestupková vec bola postúpená prvostupňovému správnemu orgánu Obvodným oddelením Policajného zboru Terchová pod č. ORPZ-ZA-OPP7-P-235/2013. Súčasťou postúpenia bol aj spis Obvodného oddelenia Policajného zboru Terchová č. ORPZ-ZA-OPP7-P-235/2013, ktorý obsahuje vyjadrenie poškodenej C. L., žalobcu a B. D. vo forme záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. Je pravdou, že prvostupňový správny orgán ako príslušný priestupkový orgán doručil žalobcovi predvolanie na prejednanie priestupku v spojení s upovedomením podľa § 33 ods. 2 Zákona o správnom konaní zo dňa 02.07.2014, v ktorom mu oznámil termín pojednávania na deň 15.07.2014 a súčasťou predvolania bolo aj vymedzenie skutkových okolností, za ktorých je žalobca obvinený z priestupku a to tak, že dňa 27.08.2013 v čase okolo 10:20 hod. v obci I. pri rodinnom dome na Ul. U L. XXX/XX, mal žalobca fyzicky napadnúť C. L. tak, že ju mal udrieť do oblasti pravého ramena a pravej sánky, čím jej mal spôsobiť pomliaždenie ramena a opuch dolnej čeľusti vpravo a roztrhnúť jej retiazku z bieleho kovu. Následne mal chytiť manžela menovanej - Z. L., vulgárne mu nadávať, slovne sa mu vyhrážať. V zápisnici o prejednaní priestupku zo dňa 15.07.2014 správny orgán vymedzil skutkové okolnosti, z ktorých obvinil žalobcu tým, že sa mali stať na Ul. S..
I keď v predvolaní na pojednávanie správny orgán vymedzil nesprávne miesto skutku, na ktorom sa mal žalobca (obvinený z priestupku) dopustiť protiprávneho konania, toto procesné pochybenie, podľa názoru krajského súdu, nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keď v napadnutom rozhodnutí žalovaného, v súlade s tvrdením žalobcu, miesto, v ktorom došlo ku kontaktu žalobcu s poškodenou L., bolo správne určené. V predvolaní na ústne pojednávanie správny orgán realizoval prvý procesný úkon voči žalobcovi a doručením tohto predvolania nadobudol žalobca status obvineného z priestupku v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a teda bol oprávnený poznať skutkové okolnosti veci, z ktorých je obvinený, ku ktorým mal možnosť sa vyjadriť, avšak s uvedením nesprávneho miesta, na ktorom sa mal skutok stať. Toto procesné pochybenie v postupe prvostupňového správneho orgánu nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, keď je možné prihliadať iba na tie vady konania správneho orgánu, ktorých dôsledkom je vydanie nezákonného rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 3 O.s.p.
Pokiaľ žalobca tvrdil, že v konaní vypočutý svedok B. D. nemohol mať postavenie svedka, s týmto názorom sa krajský súd nestotožnil. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že po začatí správneho konania bol ako svedok predvolaný B. D., ktorého výsluch (v postavení svedka) bol vykonaný dňa 17.06.2014, pred výsluchom bol poučený ako svedok. Keďže B. D. sa vyjadroval k skutkovým okolnostiam, z ktorých bol žalobca obvinený, ktorých bol svedkom dňa 27.08.2013 okolo 10:20 hod. v obci I. pri rodinnom dome na Ul. S. č. XXX, bol vypočutý správnym orgánom v priestupkovom konaní ako svedok (v súlade so zákonom), keď v konaní neboli zistené skutočnosti (s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb.), na základe ktorých by nemohla byť označená osoba vypočutá ako svedok.
K tvrdeniu žalobcu, že došlo k porušeniu práv žalobcu ako účastníka správneho konania, s poukazom na § 33 Zákona o správnom konaní, krajský súd uvádza, že na termín pojednávania 17.06.2014, na ktorý bol volaný svedok B. D., bol súčasne predvolaný aj žalobca ako obvinený z priestupku. Predvolanie na termín 17.06.2014 žalobca prevzal dňa 10.06.2014 tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu.
Zo zápisnice zo dňa 17.06.2014 mal krajský súd preukázané, že žalobca sa vytýčeného termínu pojednávania, kedy bol vykonaný aj výsluch svedka B. D. nezúčastnil, i keď bol riadne a včas predvolaný.
Sám žalobca nevyužil právo obvineného upravené v § 33 ods. 1 Zákona o správnom konaní, a to klásť svedkom (B. D. a poškodenej C. L., ktorá bola rovnako predvolaná na termín pojednávania) otázky. Táto okolnosť však nemôže spochybniť zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že boli porušené práva žalobcu vymedzené v § 33 ods. 1 a 2 Zákona o správnom konaní v súvislosti s výsluchom svedka D..
Základná obrana žalobcu v správnom konaní a aj v žalobe spočívala v jeho tvrdení, že skutok sa nestal a nespáchal ho žalobca, teda k poškodeniu C. L. nedošlo konaním žalobcu. Žalobca poukázal na tvrdenia poškodenej L. a jej manžela, odlišnosť tvrdení svedka D. a svedecké výpovede svojej manželky a syna.
Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu krajský súd konštatuje, že poškodená L. podala na príslušné oddelenie policajného zboru (Obvodné oddelenie PZ v Terchovej) oznámenie dňa 27.08.2013 o 11.45 hod. a tvrdila, že ju žalobca pred rodinným domom č. XXX na Ul. S. v I. fyzicky napadol (konanie bolo vedené na Obvodnom oddelení PZ Terchová pod č. ORPZ-ZA-OPP7- P-235/2013).
Súčasťou administratívneho spisu je lekárska správa vystavená MUDr. Františkom Hrbáňom, ktorý potvrdzuje, že C. L. bola vyšetrená na chirurgickej ambulancii na Poliklinike KRANKAS dňa 27.08.2013 o 14:21 hod., čo potvrdzuje skutočnosť, že k ošetreniu poranenia došlo po ohlásení skutku na príslušnú zložku polície. Súčasťou spisu je aj lekárska správa MUDr. Mariany Zajacovej, praktického lekára pre dospelých, ktorá posudzovala zdravotný stav poškodenej C. L. o 11:00 hod. dňa 27.08.2013. Žalobca v konaní poukazoval na tvrdenia C. L. a jej manžela, ktorí zhodne tvrdili, že žalobca udrel L. do pravého ramena a pravej sánky päsťou. Čo sa týka miesta skutku, L. a jej manžel zhodne tvrdili, že k incidentu malo dôjsť po tom, čo žalobca chcel vôjsť do bráničky L. s tým, že sa chcel pozrieť, čo sa robí na stavbe rodinného domu na adrese Ul. S. č. XXX.
Žalobca v konaní popísanie skutku L. poprel a tvrdil, že k incidentu došlo po tom, čo vyšiel z brány jej dcéry pozrieť sa na pozemok, kde L. načierno rekonštruujú dom, kedy sa bránka rozletela, vyšla L., buchla žalobcu do pŕs a jej manžel ho chytil pod krk a vulgárne mu nadával. Incident sa odohral na Ul. S. v I. pred bránkou. Toto tvrdenie žalobcu potvrdila manželka žalobcu Z. I., ktorá incident mala pozorovať z kuchyne, kde spolu s neterou a jej priateľom pili kávu v dome na Ul. S. XXX patriacom jej dcére. Jediným svedkom, ktorý bol vypočutý v konaní a nebol v príbuzenskom vzťahu, či už k obvinenému alebo poškodenej, bol B. D., ktorý u L. pracoval na streche ako pomocný robotník, ktorý v rámci podania vysvetlenia pred policajným orgánom dňa 08.11.2013 tvrdil, že pracoval na krove u L., počul, že L. sa cez plot hádala so žalobcom a pootvorila bránku, pričom žalobca odstrčil L. z brány, sotil ju do hrudníka alebo ramena, pričom uviedol, že nevidel žiadny úder ani nič iné, ani to že by sa žalobca dostal na pozemok L.. V správnom konaní svedok D. tvrdil, že v čase incidentu robil na krove na stavbe L., videl ako žalobca sa chcel na pozemok L. dostať, L. mu to nechcela dovoliť, snažila sa ho vytisnúť z pozemku a žalobca L. napadol fyzicky, udrel ju do oblasti hrudníka alebo ramena s tým, že si presne už nespomína.
B. D. čiastočne odlišne popísal skutkovú situáciu pred správnym orgánom dňa 17.06.2014 a pred príslušnou zložkou policajného zboru dňa 08.11.2013. Z obidvoch tvrdení D. vyplýva, že potvrdil určitú „potyčku“ medzi žalobcom a L.. V oboch výpovediach však svedok D. nepotvrdil, že by žalobca udrel žalobkyňu do oblasti sánky päsťou. Uvedené výpovede D. sú vo vzájomnom rozpore, keď 08.11.2013 D. tvrdil, že žalobca L. odstrčil z brány a sotil ju do hrudníka alebo ramena a uviedol, že žiadny úder nevidel a 17.06.2014 D. tvrdil, že žalobca L. udrel do oblasti hrudníka alebo ramena. Z jeho výpovedí nie je zrejmé, že by nebol pozorovateľom celého incidentu medzi žalobcom a L..
V administratívnom spise žalovaného sa nachádzajú aj lekárske nálezy, ktoré konštatujú poranenie žalobkyne, a to pomliaždenie mäkkých častí tváre v oblasti pravej sánky ľahkého stupňa a pomliaždenie
mäkkých častí v oblasti pravého ramenného kĺbu ľahkého stupňa. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ku dňu 27.08.2013 mala tieto poranenia, ani žalobca nespochybnil, že by v čase incidentu zistil, že takýmito poraneniami už trpí. Súčasťou administratívneho spisu je aj odborné vyjadrenie Znaleckej lekárskej organizácie, s. r. o., ktorá okrem iného vychádzala z lekárskych nálezov, z lekárskeho potvrdenia všeobecnej lekárky MUDr. Mariany Zajacovej. Pokiaľ žalobca tvrdil, že podkladom pre vyjadrenie znalca nie sú nálezy chirurga, ktorý ošetroval poškodenú L. dňa 27.08.2013, tak toto tvrdenie žalobcu je pravdivé, z odborného vyjadrenia nebolo preukázané, že by okrem vyjadrenia všeobecnej lekárky žalobkyne MUDr. Mariany Zajacovej, znalci vychádzali z iných lekárskych nálezov, ani nebolo preukázané, že by sa kontaktovali priamo s poškodenou L., i keď vzhľadom na dátum vyhotovenia odborného vyjadrenia - 23.04.2014 a dátum zistenia pomliaždením žalobkyne - 27.08.2013, by vzhľadom aj na charakter chirurgom zisteného ľahkého stupňa pomliaždenia tváre, osobný pohovor a zistenie poranení priamo u poškodenej bolo by bezpredmetné. Krajský súd nevyhodnocoval závery zdravotníckej organizácie, ktorá „hodnotila“ výsluchy svedkov, poškodenej a žalobcu z dôvodu, že na takéto hodnotenie, uvedená obchodná spoločnosť kompetenciu nemá.
Podstatné pre posúdenie veci je záver odborného vyjadrenia, ktorý konštatuje, že v prípade pomliaždení pravej dolnej čeľuste je pravdepodobné, že toto poranenie vzniklo s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku priameho pôsobenia tupého násilia menšej intenzity, jednak buď išlo o náraz uvedenou oblasťou tváre do pevného predmetu alebo náraz - úder rukou s otvorenou dlaňou do danej oblasti tváre poškodenej. V stanovisku je konštatované, že nakoľko sa jedná o nešpecifické poranenie - opuch v oblasti dolnej čeľuste vpravo, nie je možné presne určiť mechanizmus vzniku daného poranenia. V prípade pomliaždenia pravého ramena je konštatované, že takéto poranenie mohlo veľmi dobre vzniknúť pri prudšom odsotení, príp. postrčení s narazením ruky útočníka do ramena poškodenej.
V konaní nebolo sporné, že došlo k fyzickej „potyčke“ medzi žalobcom a L., keď túto „potyčku“ popísala L. ako úder žalobcu do jej pravého ramena a sánky päsťou spolu s tvrdením jej manžela a žalobca a jeho manželka „potyčku“ (incident) popísali tak, že L. buchla žalobcu do pŕs po tom, čo vyšla z jej bránky, keď sa bránka rozletela a chcela zabrániť žalobcovi vôjsť na jej pozemok s tvrdením žalobcu, že L. chytil žalobcu pod krk. Sama poškodená tvrdila, že po tom, čo ju žalobca buchol do pravého ramena a do oblasti hlavy - pravej sánky, nespadla na zem, ale sa zachytila o plot.
Krajský súd dospel k záveru, že bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď neboli vykonané dostatočné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k riadnemu zisteniu stavu veci, keď na jednej strane sú zhodné tvrdenia poškodenej a jej priameho rodinného príslušníka (manžela) a na druhej strane obvineného a jeho manželky, ktorá vypovedala v pozícii svedka a tiež bola poučená, tak ako poškodená a jej manžel, o následkoch krivej výpovede. Jediný nestranný svedok v konaní - B. D. potvrdil existenciu incidentu medzi poškodenou L. a žalobcom, čo v konečnom dôsledku žalobca ani L. nespochybnili (len popisujú spôsob incidentu skutkovo odlišne). Svedok D. pred policajným orgánom (v podaní vysvetlenia) potvrdil incident medzi žalobcom a L., keď tvrdil, že žalobca odtisol L. z bránky tak, že ju sotil do hrudníka alebo ramena. Vo výpovedi pred správnym orgánom D. tvrdil, že L. udrel žalobca do oblasti hrudníka a pravého ramena, avšak nepotvrdil, že by videl, že žalobca udiera poškodenú do tváre, teda že zasahuje aj miesto dolnej čeľuste vpravo (pravá sánka).
Krajský súd konštatuje, že ani odborné vyjadrenie znaleckej zdravotníckej organizácie sa nevyjadrilo k mechanizmu vzniku poranenia poškodenej (opuch oblasti dolnej čeľuste vpravo) a konštatuje, že k takémuto poškodeniu tváre môže dôjsť buď nárazom uvedenou poškodenou oblasťou tváre do pevného predmetu alebo nárazom rukou - otvorenou dlaňou do danej oblasti tváre poškodenej, teda päsťou. Vzhľadom na uvedený popis prípadného vzniku tohto nešpecifického poranenia žalobkyne a tvrdenie B. D., za uvedenej skutkovej situácie, podľa názoru krajského súdu, z dosiaľ vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobca spôsobil dňa 27.08.2013 o 10:20 hod. poškodenej L. poranenie, a to pomliaždenie mäkkých častí tváre v oblasti pravej sánky ľahkého stupňa - opuch dolnej čeľuste vpravo.
I keď správny orgán upustil od výsluchu žalobcom navrhnutých svedkov, ktorí boli volaní aj na obhliadku, a to U. Z. a I. I., je reálny predpoklad, že svedkovia, ktorých označil žalobca a žiadal v správnom
konaní vypočuť, potvrdia tvrdenia žalobcu ako aj svedkov, ktorí boli navrhnutí žalobcom a vypovedali (manželka žalobcu I.). Jediný nestranný svedok, ktorý nemá príbuzenský vzťah k poškodenej a jej rodinným príslušníkom, resp. nie je v priateľskom vzťahu k poškodenej alebo žalobcovi, bol B. D., ktorého výpoveď je pre posúdenie skutkových okolností veci východisková. Nakoľko, vo výpovedi D. pred správnym orgánom a príslušným policajným orgánom sú rozpory, bude potrebné, aby v ďalšom konaní vykonal správny orgán výsluch tohto svedka a odstránil rozpory v jeho výpovediach, keď pre posúdenie veci je podstatné, či svedok skutočne videl, že žalobca udrel žalobkyňu do oblasti hrudníka a pravého ramena tak, ako tvrdil v správnom konaní alebo či zotrváva na svojej výpovedi pred policajným orgánom, kde na otázku vyslýchajúceho správneho orgánu uviedol, že nevidel žiadny úder ani nič iné a tvrdil, že žalobca odstrčil poškodenú L. a sotil ju do hrudníka alebo ramena. Správny orgán v ďalšom konaní výsluchom svedka D. odstráni rozpory v týchto jeho odlišných tvrdeniach, prípadne vykoná konfrontáciu svedka so žalobcom, resp. poškodenou a vykoná potrebné procesné úkony zisteniu skutočného stavu veci. Následne, po vykonanom dokazovaní (výsluch svedka D., konfrontácie, resp. iné) vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania a pokiaľ správny orgán bude mať preukázané, že B. D. neudrel poškodenú L. do hrudníka alebo ramena, teda že zotrvá na svojom vyjadrení, ktoré učinil pred policajným orgánom 08.11.2013, je povinný sa správny orgán vysporiadať so skutočnosťou, či odstrčenie poškodenej alebo jej sotenie do hrudníka alebo ramena, jej mohlo spôsobiť a spôsobilo jej zranenia - pomliaždenie mäkkých častí v oblasti pravého ramenného kĺbu ľahkého stupňa, teda poranenie, ktoré takto v lekárskej správe, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, popísal MUDr. František Hrbáň, vo väzbe na obsah odborného vyjadrenia Znaleckej lekárskej organizácie, s. r. o., z 23.04.2014.
Súčasne správny orgán vykoná výsluch svedkov, ktorí neboli vypočutí pred správnymi orgánmi a ich výsluch navrhol žalobca, práve vo vzťahu k skutkovým okolnostiam vzniku incidentu medzi žalobcom a poškodenou L..
Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správny orgán vykoná doplnenie skutkového stavu veci v naznačenom smere, následne vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania a v dôvodoch rozhodnutia sa vysporiada aj s tým, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že poškodenú udrel do oblasti pravého ramena, ale aj do oblasti pravej sánky (dolnej čeľuste vpravo).
Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje jeho správna úvaha. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia len konštatuje závery prvostupňového správneho orgánu, námietky uvedené žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia správnu úvahu obmedzil iba na konštatovanie, že uvedenie nesprávneho miesta skutku v priestupkovom konaní prvostupňovým správnym orgánom bolo následne týmto orgánom odstránené a konštatovanie, že odvolací orgán nemá dôvod spochybňovať svedecké výpovede Z. L. a B. D., ktorí boli ako svedkovia poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a odvolateľ nespochybnil dôkaznú hodnotu ich svedeckých výpovedí tým, že by svedkovia neboli prítomní pri rozhodujúcej skutočnosti. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je aj konštatovanie žalovaného, že nemá dôvod nevychádzať z obsahu týchto výpovedí ako relevantného dôkazu vykonaného pred správnym orgánom. Ďalej konštatuje, že pochybenie prvostupňového správneho orgánu v zmysle nesprávne uvedeného miesta spáchania skutku v predvolaní na prejednanie priestupku nie je dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko v napadnutom rozhodnutí je miesto spáchania skutku vymedzené správne a odvolací orgán je názoru, že boli dodržané všetky práva obvineného na spravodlivý proces v zmysle Odporúčania R91 Rady Európy (čl. 16). Žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia a postupu vyvrátili a jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia.
Podľa názoru krajského súdu, súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je správna úvaha, v ktorej by žalovaný samostatne ako druhostupňový správny orgán sa vysporiadaval s odvolacími námietkami žalobcu a vyhodnocoval obsah vykonaných dôkazov. Žalovaný len všeobecne konštatuje
správnosť postupu prvostupňového správneho orgánu a jeho záverov bez toho, aby súčasťou odôvodnenia bola správa úvaha žalovaného. Krajský súd zdôrazňuje, že správne konanie je konanie dvojinštančné, ktoré tvorí jeden celok a je povinnosťou žalovaného správneho orgánu, ktorého rozhodnutie sa preskúmava (nepreskúmava sa rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), sa v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami, ktoré vyjadrí v dôvodoch rozhodnutia a vo svojej správnej úvahe. Podľa názoru krajského súdu, napadnuté rozhodnutie žalovaného, nie je riadne zdôvodnené a preto je, podľa názoru krajského súdu, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V ďalšom konaní je povinný žalovaný doplniť zistený skutkový stav v naznačenom smere a po vykonanom dokazovaní rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne zdôvodniť.
Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutie žalovaného pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p. mu vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré súd žalobcovi priznal a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 29.07.2015, celkom vo výške 444,66 Eur, a to za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby a účasť na pojednávaní, 3 x 139,83 Eur + 23 x 8,39 Eur režijný paušál. Súčasne si uplatnil náhradu súdneho poplatku vo výške 35,- Eur a náhradu správneho poplatku zaplateného 18.08.2014 za vyhotovenie kópie listín z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu vo výške 36,- Eur.
Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 218,76 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 72,92 Eur,
- podanie žaloby vo výške 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 72,92 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 28.07.2015 vo výške 64,53 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 72,92 Eur,
a to v zmysle § 11 ods. 4 veta druhá, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd ďalej priznal žalobcovi náhradu zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 35,- Eur.
Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 253,76 Eur (35,- Eur + 218,76 Eur).
Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, advokátky so sídlom v Y., podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd nepriznal žalobcovi náhradu správneho poplatku zaplateného dňa 18.08.2014 za vyhotovenie kópie listín z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu vo výške 36,- Eur, nakoľko tento úkon žalobca nerealizoval v rámci súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/60/2015, ktoré začalo podaním žaloby na súd dňa 30.01.2015, ale v rámci správneho konania. Krajský súd rozhoduje v tomto konaní iba o trovách konania, ktoré účastníkom vznikli v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/60/2015. Z tohto dôvodu náhrada správneho poplatku uhradeného príslušnému správnemu orgánu žalobcovi neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.