Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/326/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, S.B. právne zastúpená advokátkou JUDr. Zorou Vincekovou, so sídlom Winterova 38, Piešťany proti odporcovi: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom H. XX, t. č. bytom C. K. XX, H. F., M. XX O., K., N. C., právne zastúpený advokátkou JUDr. Vierou Rubaninskou, so sídlom Buzulucká 3, Zvolen, korešpondenčná adresa Medzi hrušky 14, Lieskovec, o určenie príspevku na rozvedenú manželku, takto

rozhodol:

Odporca je povinný platiť príspevok na výživu navrhovateľky v sume 110 eur mesačne od 06.11.2014 do 12.06.2017, ktorý je splatný vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné za obdobie od 06.11.2014 do 31.07.2015 vo výške 968,71 eur súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky pod následkom straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 06.11.2014, sa navrhovateľka domáhala od odporcu príspevku na výživu vo výške 180 eur mesačne. Podaný návrh odôvodnila tým, že účastníci konania sú bývalí manželia, keď ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 142 zo dňa 03.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.06.2012. Z manželstva účastníkov pochádzajú dve deti, a to plnoletá dcéra E. a maloletý E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom súdu o rozvode manželstva účastníkov zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa a jej mesačný príjem predstavuje v súčasnosti invalidný dôchodok vo výške 260,60 eur mesačne, peňažný príspevok na diétne stravovanie vo výške 18,39 eur mesačne, a výživné na maloletého syna, ktoré bolo odporcovi určené vo výške 180 eur mesačne. Navrhovateľka je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 %. Prekonala dva infarkty, operáciu žlčníka, trpí cukrovkou a neurologickými problémami s platničkami, 4x denne si musí pichať inzulín, pravidelne navštevuje kardiológa, diabetológa, psychiatriu a neurológiu. Musí pravidelne užívať lieky, za ktoré platí priemerne okolo 30 eur mesačne. Od 01.05.2014 býva s maloletým synom v jednoizbovom byte, kde jej umožnila bývať kamarátka, pretože byt bol voľný a chcela, aby ho niekto udržiaval a na základe tejto dohody navrhovateľka v súčasnosti platí iba náklady za služby spojené s bývaním vo výške 100 eur mesačne, pričom iné bývanie si s maloletým synom vzhľadom na svoju finančnú situáciu nemôže dovoliť. Predtým bývala s oboma deťmi vo väčšom byte, kde platila nájomné a služby spojené s nájmom vo výške 450 eur, čo už však finančne nezvládala. Mesačne platí za cestovné MHD 10 eur, za mobilný telefón 15 eur. Zároveň uviedla, že uhrádza pôžičku, ktorú si síce zobral jej matka, pretože jej ako invalidnej dôchodkyni by ju neposkytli a túto pôžičku si navrhovateľka brala za účelom uhrádzania nájomného za predchádzajúci trojizbový byt. Pôžička bola poskytnutá v septembri 2013 a končí 10.09.2017, spláca ju po 53 eur mesačne, ktoré poukazuje matke. Náklady na diétne stravovanie má vo výške okolo 150 eur mesačne, ktoré sú čiastočne kompenzované príspevkom na diétne stravovanie vo výške 18,39 eur. Navrhovateľka uviedla, že z dôvodu vážnych zdravotných problémov nie je schopná zabezpečovať si prácou prostriedky na výživu seba a maloletého syna, o ktorého sa riadne stará. Odporca dlhodobou pracuje vo Veľkej Británii a jeho majetková situácia je podstatne lepšia.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, a to aj s poukazom na jeho rozpor s dobrými mravmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s písomnými vyjadreniami účastníkov ako aj predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. - 142 zo dňa 03.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.06.2012. Uvedeným rozsudkom boli zároveň v tom čase obe maloleté deti účastníkov, t.j. E., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi bola uložená povinnosť platiť výživné, a to na maloletú E. vo výške 240 eur mesačne a na maloletého E. vo výške 180 eur mesačne. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že ako príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi súd ustálil dlhodobé vzájomné odlúčenie, ktoré spôsobilo nezvratné narušenie vzťahov a viedlo k fyzickému aj citovému odcudzeniu účastníkov. Zo spisu o rozvode manželstva účastníkov zároveň vyplýva, že odporca už od roku 2004 žije a pracuje vo Veľkej Británii, návrat na Slovensko nezvažuje.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 21.10.2014 súd zistil, že navrhovateľka od marca 2014 poberala peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 18,39 eur mesačne . Z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že uvedený príspevok poberá aj naďalej.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 04.12.2014 vyplýva, že od 01.01.2015 poberá navrhovateľka invalidný dôchodok vo výške 260,60 eur mesačne.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 27.01.2015 vyplýva, že pokles schopnosti odporkyne vykonávať zárobkovú činnosť od 15.12.2014 je viac ako 70 %.

Z predloženého pokladničného dokladu z lekárne vyplýva, že dňa 15.06.2015 navrhovateľka zaplatila za lieky sumu 28,54 eur.

Z predloženej elektronickej komunikácie účastníkov z obdobia 03/2015 vyplýva, že k dohode účastníkov ohľadom platenia tohto príspevku nedošlo.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, má zato, že mu nemožno vyhovieť ani s poukazom na pravidlo dobrých mravov. Zároveň namietal, že podaný návrh je predčasný, nakoľko navrhovateľka sa nepokúsila o dohodu s ním. Podľa odporcu samotná skutočnosť, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku nezakladá sama o sebe nárok na priznanie požadovaného príspevku. Je nepochybné, že u nej došlo k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %, to však ale neznamená, že nemôže vykonávať ľahšiu prácu zodpovedajúcu jej dosiahnutému vzdelaniu, skúsenostiam a schopnostiam rekvalifikácie. Jej pracovné uplatnenie je teda obmedzené, nie však absolútne nemožné. Zároveň odporca poukázal na to, že aj z rozhodnutia tunajšieho súdu o rozvode manželstva účastníkov vyplýva, že účastníci konania už niekoľko rokov pred rozvodom manželstva spolu nežili a nehospodárili a každý z nich si svoje potreby zabezpečoval sám. Priznaniu príspevku tak odporuje skutočnosť, že navrhovateľka s odporcom dlhodobo nežila v spoločnej domácnosti, od roku 2004 neviedli spoločnú domácnosť a manželstvo bolo len formálnym zväzkom. Aj s ohľadom na túto skutočnosť by podľa neho bolo v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by mal v súčasnosti prispievať na výživu bývalej manželky, nakoľko počas celej existencie manželstva táto hospodárila samostatne, a to aj po priznaní invalidného dôchodku. Zároveň uviedol, že dôvodom prečo musel odísť za lepším zárobkom do zahraničia bolo nehospodárne nakladanie navrhovateľky s finančnými prostriedkami. Zároveň odporca uviedol, že jeho mesačný netto príjem predstavuje 1 580 libier (2 227,60 eur), pričom medzi jeho pravidelné výdavky patria poistka za dom, ktorá predstavuje sumu 15,27 libier mesačne, ročná známka za motorové vozidlo 130 libier ročne, daň z nehnuteľností 1 040,90 libier ročne, plyn 52 libier mesačne, telefón 37,38 libier mesačne, zákonná poistka za auto 25,23 libier, životná poistka 5,964 libier mesačne, hypotéka 302,20 libier, pôžička v sume 312,34 libier a ďalšia pôžička 2 v sume 317,01 libier. Za elektrinu platí polročne sumu 102,86 libier. Výživné na syna 180 eur mesačne, pričom od júla 2015 začal platiť výživné vo výške 230 eur mesačne, čo potvrdila aj navrhovateľka. Spolu vyčíslil odporca mesačné výdavky na sumu 1 509,43 libier mesačne, v čom ešte nie sú zahrnuté výdavky na stravu, oblečenie a hygienu. Zároveň od 01.06.2014 u neho žila plnoletá dcéra E. aj s priateľom, ktorí mu za bývanie neplatili. Je pravdou, že jeho príjem v porovnaní s príjmom navrhovateľky je neporovnateľne vyšší, avšak odporca po celý svoj doterajší život mal snahu o zabezpečenie primeranej životnej úrovne, preto sa rozhodol aj ísť pracovať mimo územia SR.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.10.2014 č.k. - 55 súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu k plnoletej dcére účastníkov Kristíne s účinnosťou od 15.06.2014.

Podľa o rodine (ďalej len Zákon o rodine) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3, veta prvá Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Zákonnou podmienkou pre rozhodovanie súdu o určení vyživovacej povinnosti rozvedeného manžela je skutočnosť, že bývalí manželia sa nedohodli. Z uvedeného vyplýva, že rozvedení manželia sú povinní, pred podaním návrhu na súd, sa pokúsiť o vzájomnú dohodu. Keďže mal súd z predloženej elektronickej komunikácie účastníkov preukázané, že navrhovateľka sa pokúšala o dohodu s odporcom ohľadom platenia príspevku na jej výživu, pričom k dohode však nedošlo.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že podaný návrh je čiastočne dôvodný.

Účastníci konania sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -142 zo dňa 03.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2012. Uvedeným rozsudkom boli zároveň (v tom čase) maloleté deti účastníkov a to E., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi bola uložená povinnosť platiť na ne výživné, a to na E. v sume 240 eur mesačne a na E. 180 eur mesačne. Ako príčinu rozvodu súd v uvedenom rozsudku ustálil dlhodobé vzájomné odlúčenie, ktoré spôsobilo nezvratné narušenie vzťahov účastníkov. Vyživovacia povinnosť odporcu na dcéru E. bola zrušená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -55 zo dňa 15.10.2014. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka je osobou ťažko zdravotne postihnutou s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 % a Sociálnou poisťovňou jej bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý v súčasnosti poberá vo výške 260,60 eur mesačne. Zároveň jej je Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie vo výške 18,39 eur mesačne. Za bývanie platí 100 eur mesačne, za MHD cca 10 eur mesačne, za lieky v priemere 30 eur mesačne. Má zvýšené výdavky na stravovanie v súvislosti s jej zdravotným stavom (cukrovka), ktoré sú len čiastočne kompenzované vyššie uvedeným príspevkom vyplácaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany. Odporca platí navrhovateľke určené výživné na malol. syna E.H., ktoré je určené vo výške 180 eur mesačne, s tým, že podľa zhodného vyjadrenia účastníkov, za júl 2015 zaplatil vyššie výživné a to vo výške 230 eur. Odporca od roku 2004 žije a pracuje vo Veľkej Británii, doposiaľ predstavoval jeho priemerný čistý mesačný zárobok 1 580 GBP (2 216,92 eur). Podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne, odporca v júli 2015 ukončil pracovný pomer u doterajšieho zamestnávateľa z dôvodu, že pre neho už nemal prácu. Od 27.07.2015 nastúpil do nového zamestnania, kde v rámci trojmesačnej skúšobnej doby bude poberať iba minimálnu mzdu vo výške 6,30 libry na hodinu a pracovný čas je 40 hodín týždenne, čo bude predstavovať zhruba 1010 libier mesačne. Platí daň za dom 1 040,90 GBP ročne, elektrinu 112 GBP polročne, ročná známka za motorové vozidlo 130 GBP, poistku za dom 15,27 GBP mesačne, za plyn 52 GPB mesačne, životnú poistku 5,94 GBP mesačne, hypotéku 302,20 GBP mesačne. V spoločnej domácnosti žije s priateľkou.

S poukazom na vykonané dokazovanie má súd za preukázané, že navrhovateľka v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu si nie je schopná vlastnou prácou zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na výživu a uspokojovanie svojich potrieb, čím je odkázaná na príspevok na výživu od odporcu (ako bývalého manžela). Súd pri určení výšky príspevku zohľadnil príjem odporcu, vrátane jeho odôvodnených výdavkov ako sú uvedené vyššie a zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že časť odôvodnených potrieb navrhovateľky je pokrytá aj jej invalidným dôchodkom a peňažným príspevkom na diétne stravovanie. Na základe týchto skutočností súd určil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke príspevok na výživu vo výške 110 eur mesačne, ktorú sumu súd s poukazom na vyššie uvedené považuje za primeranú odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu.

Navrhovateľka má v zmysle § 77 ods. 2 Zákona o rodine, nárok na príspevok od začatia súdneho konania t.j. od 06.10.2014, v dôsledku čoho vzniklo odporcovi za obdobie od 06.11.2014 do 31.07.2015 zročné výživné v sume 968,71 eur (8 mesiacov x 110 eur + pomerná časť za november 2014 v sume 88,71 eur), ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s platením bežného mesačného príspevku pod následkom straty výhody splátok. Dobu platenia príspevku súd určil v zmysle § 72 ods. 3 Zákona o rodine na dobu 5 rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode t.j. do 12.06.2017.

Tvrdenia odporcu o nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami a tým aj rozpornosť priznania tohto príspevku s dobrými mravmi, v konaní preukázané neboli, a súd v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by tento príspevok (s poukazom na pravidlo dobrých mravov) navrhovateľke nebolo možné priznať; rovnako ani z rozvodového rozsudku nevyplýva, že by rozvrat manželstva účastníkov zapríčinila navrhovateľka.

Navrhovateľka sa domáhala určenia príspevku na jej výživu v sume 180 eur mesačne, odporca žiadal podaný návrh zamietnuť. Súd odporcovi uložil povinnosť platiť príspevok na výživu navrhovateľky v sume 110 eur mesačne a vo zvyšku podaný návrh zamietol. Na základe týchto skutočností súd v zmysle žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, keďže každý z účastníkov mal vo veci čiastočný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.