Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-393-2015.pdf
PDF · 70.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/393/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa Z. D., nar. XX. X. XXXX, bytom F. D., N. XXXX/X proti odporcovi B. D., nar. X. X. XXXX, bytom F. D., S. XXX/ XX, zastúpenému JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v F. Z., O. XXX, v konaní o návrhu na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. 10C/282/2014-40 zo dňa 14. januára 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného, ako i vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 8C/196/2008-14 zo dňa 26. 1. 2009) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Na strane navrhovateľa síce došlo k zvýšeniu jeho príjmu asi o 100,- eur mesačne, ale na druhej strane sa zmenili jeho bytové podmienky, keď už nebýva v spoločnej domácnosti s matkou a musí znášať náklady, vrátane energií sám. Odporca na druhej strane študuje na vysokej škole, ktorú sám označil ako nadštandardnú a v súvislosti s tým mu vznikajú výdavky na školné vo výške 840,- eur ročne, pričom neodôvodnil potrebu študovať uvedenou nadštandardnou formou štúdia, naopak študuje už na druhej vysokej škole, pričom sa nejedná o kontinuálne pokračovanie a táto skutočnosť nemohla byť hodnotená v neprospech navrhovateľa ako dôvod pre zvýšenie výživného.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, obaja účastníci konania.
Navrhovateľ žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý, zmeniť a tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť pôvodne určené výživné. Prvostupňový súd síce v dôvodoch rozhodnutia konštatuje nárast jeho príjmu o 100,- eur mesačne, ale súčasne dostatočným spôsobom nezohľadnil jeho výdavky na bývanie a stravu, s ktorými mu v minulosti vypomáhala matka. V priebehu konania predložil všetky požadované doklady, ako i potvrdenia od Sociálnej poisťovne o výplatách
dôchodku a vykonávaní zrážok, z ktorých je zrejmé, že ani zrážky nemôžu byť vykonávané v takej výške ako bolo pôvodne určené výživné.
Odporca vo svojom odvolaní žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol jeho návrh na zvýšenie výživného zamietnutý, zrušiť a v tejto časti vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, a preto je jeho rozhodnutie predčasné. Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že nemá žiadny majetok a po svojej matke sa nezúčastnil dedičstva, nakoľko mu jeho dve sestry po rozvode manželstva mali pomôcť zariadiť byt a zaplatiť zálohu vo výške 500,- eur. Tieto skutočnosti tvrdené navrhovateľom pred súdom nijakým spôsobom ale navrhovateľ nepreukázal a ani súd na tieto skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie. V dôvodoch rozhodnutia súd poukazuje na príjem odporcu z brigádnickej činnosti, ale tento príjem nie je pravidelný a jednalo sa len o práce na základe dohody počas letných prázdnin.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Ak navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania poukazoval na svoje ďalšie pohľadávky a s tým súvisiace zrážky z príjmu, na tieto okolnosti ani odvolací súd prihliadnuť nemohol, lebo sa jedná o výlučne jeho pohľadávky, ktoré mu vznikli neplnením, či už zmluvných povinností alebo povinností vyplývajúcich z rozhodnutí príslušných orgánov. Na tomto mieste je zároveň potrebné zdôrazniť, že pokiaľ zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu na výšku jeho príjmu a jeho majetkové pomery (t.j. i rodičovi bez akéhokoľvek príjmu, objektívne nezamestnanému) platiť na nezaopatrené dieťa, t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení výživné vo výške 30 % životného minima, možno považovať i súdom určené výživné vo výške 82,98 eur na dieťa vo veku 25 rokov za minimálne, postačujúce sotva na zabezpečenie základných potrieb.
V ďalšom prvostupňový súd dostatočným spôsobom prihliadol i na postoj odporcu v súvislosti so zvolenou formou štúdia a s tým súvisiacim nárastom životných nákladov, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd taktiež v celom rozsahu stotožnil, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ani jeden z účastníkov nemal v odvolacom konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.