Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/393/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa Z. D., nar. XX. X. XXXX, bytom F. D., N. XXXX/X proti odporcovi B. D., nar. X. X. XXXX, bytom F. D., S. XXX/ XX, zastúpenému JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v F. Z., O. XXX, v konaní o návrhu na zníženie výživného a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. -40 zo dňa 14. januára 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného, ako i vzájomný návrh odporcu na zvýšenie výživného.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. -14 zo dňa 26. 1. 2009) nedošlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Na strane navrhovateľa síce došlo k zvýšeniu jeho príjmu asi o 100,- eur mesačne, ale na druhej strane sa zmenili jeho bytové podmienky, keď už nebýva v spoločnej domácnosti s matkou a musí znášať náklady, vrátane energií sám. Odporca na druhej strane študuje na vysokej škole, ktorú sám označil ako nadštandardnú a v súvislosti s tým mu vznikajú výdavky na školné vo výške 840,- eur ročne, pričom neodôvodnil potrebu študovať uvedenou nadštandardnou formou štúdia, naopak študuje už na druhej vysokej škole, pričom sa nejedná o kontinuálne pokračovanie a táto skutočnosť nemohla byť hodnotená v neprospech navrhovateľa ako dôvod pre zvýšenie výživného.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania s prihliadnutím na úspech účastníkov v konaní.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, obaja účastníci konania.

Navrhovateľ žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý, zmeniť a tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť pôvodne určené výživné. Prvostupňový súd síce v dôvodoch rozhodnutia konštatuje nárast jeho príjmu o 100,- eur mesačne, ale súčasne dostatočným spôsobom nezohľadnil jeho výdavky na bývanie a stravu, s ktorými mu v minulosti vypomáhala matka. V priebehu konania predložil všetky požadované doklady, ako i potvrdenia od Sociálnej poisťovne o výplatách

dôchodku a vykonávaní zrážok, z ktorých je zrejmé, že ani zrážky nemôžu byť vykonávané v takej výške ako bolo pôvodne určené výživné.

Odporca vo svojom odvolaní žiadal rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol jeho návrh na zvýšenie výživného zamietnutý, zrušiť a v tejto časti vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, a preto je jeho rozhodnutie predčasné. Navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že nemá žiadny majetok a po svojej matke sa nezúčastnil dedičstva, nakoľko mu jeho dve sestry po rozvode manželstva mali pomôcť zariadiť byt a zaplatiť zálohu vo výške 500,- eur. Tieto skutočnosti tvrdené navrhovateľom pred súdom nijakým spôsobom ale navrhovateľ nepreukázal a ani súd na tieto skutočnosti nevykonal žiadne dokazovanie. V dôvodoch rozhodnutia súd poukazuje na príjem odporcu z brigádnickej činnosti, ale tento príjem nie je pravidelný a jednalo sa len o práce na základe dohody počas letných prázdnin.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania ( ) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ).

Ak navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania poukazoval na svoje ďalšie pohľadávky a s tým súvisiace zrážky z príjmu, na tieto okolnosti ani odvolací súd prihliadnuť nemohol, lebo sa jedná o výlučne jeho pohľadávky, ktoré mu vznikli neplnením, či už zmluvných povinností alebo povinností vyplývajúcich z rozhodnutí príslušných orgánov. Na tomto mieste je zároveň potrebné zdôrazniť, že pokiaľ zákonná úprava v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá každému rodičovi bez ohľadu na výšku jeho príjmu a jeho majetkové pomery (t.j. i rodičovi bez akéhokoľvek príjmu, objektívne nezamestnanému) platiť na nezaopatrené dieťa, t.j. i na dieťa bezprostredne po narodení výživné vo výške 30 % životného minima, možno považovať i súdom určené výživné vo výške 82,98 eur na dieťa vo veku 25 rokov za minimálne, postačujúce sotva na zabezpečenie základných potrieb.

V ďalšom prvostupňový súd dostatočným spôsobom prihliadol i na postoj odporcu v súvislosti so zvolenou formou štúdia a s tým súvisiacim nárastom životných nákladov, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd taktiež v celom rozsahu stotožnil, a preto rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ani jeden z účastníkov nemal v odvolacom konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.