Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-82-2015.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/82/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, zastúpeného Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, 811 09, proti povinnej: W. O., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, dátum úmrtia: XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. II XXX/XX, B., XXX XX, vedenej pod sp. zn. EX 24093/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie príslušenstva oprávneného, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Er/847/2014-16 zo dňa 03.12.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 7113/06 zo dňa 23.01.2007. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Okresný súd poukázal aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a na judikatúru Európskeho súdneho dvora. Konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy k smernici v tom význame, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania, ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemal možnosť relevantne sa proti návrhu zo strany veriteľa brániť, resp. zúčastniť sa konania pred rozhodcovským súdom. Na základe uvedeného mal súd za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase
jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 O.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Lučenec. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (ods.2).
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Neodstrániteľný je nedostatok, ktorého odstránenie za danej právnej úpravy nie je možné. Za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu (§ 7 O.s.p.), litispendencia (§ 83 O.s.p.), res iudicata (§ 159 ods. 3 O.s.p.), nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p., prípadne postúpiť vec inému orgánu.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 prvá veta O.z., spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 druhá veta O.z., smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.Ods. 2 prvá veta, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Zo spisového materiálu zistil odvolací súd nasledovný skutkový stav.
Dňa 30.05.2014 bola spísaná súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým zápisnica o návrhu oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o. na vykonanie exekúcie. Tento návrh na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol doručený Okresnému súdu Lučenec dňa 26.09.2014. V návrhu označená povinná W. O. narodená XX.XX.XXXX, však dňa XX.XX.XXXX zomrela. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov z dňa 10.12.2014 a taktiež z šetrenia súdu vykonaného dňa 14.01.2015. Nahliadnutím do dedičského spisu sp.zn. 9D/399/2014 bolo zistené, že povinná W. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. II XXX/ XX, B., XXX XX zomrela a predmetné dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť. Prípadní dediči nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná.
Exekučný súd vykonal lustráciu a následné nahliadnutie do dedičského spisu až po vydaní prvostupňového rozhodnutia.
Súd kedykoľvek za konania skúma, či sú splnené podmienky za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak podmienky konania nie sú splnené, musí súd vykonať opatrenia na odstránenie prekážok a ak to nie je možné, súd konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné prekážky konania patrí okrem iných i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. V zmysle § 19 O.s.p. má ju ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 O.z;.
Je nepochybné, že povinná Ida O., nar. XX.XX.XXXX zomrela v priebehu exekučného konania, a teda dôsledkom smrti povinnej je strata spôsobilosti byť účastníkom konania (19 O.s.p.). Návrh oprávneného, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie i uznesenie okresného súdu obsahujú označením zomrelej ako povinnej nedostatok, ktorý predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Povinná z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania a z hľadiska hmotného práva prestáva byť aj dlžníkom (podľa zásady „mors omnia iura solvit“ - smrť oslobodzuje od všetkých záväzkov“).
Potom, i keď úmrtie povinnej bolo zistené a náležite preukázané až lustráciou v Registri obyvateľov po neúspešnom pokuse o doručenie uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 13 Er/847/2014-16 zo dňa 03.12.2014 povinnej, ktorým tento súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, nemožno v záujme dodržania zákonnosti preskúmavať po vecnej stránke takéto rozhodnutie prvostupňového súdu, ale odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, ktorý v ďalšom konaní, ako súd exekučný exekučné konanie zastaví z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie účastníka na strane povinného.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.