Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozhodnutie_6P-32-2015.pdf
PDF · 75.07 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/32/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa R. P., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, A., dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., odborom sociálnych vecí a rodiny, oddelením sociálno- právnej ochrany detí a sociálnej kurately, dieťa rodičov E. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, A., občianka SR a I. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, A., toho času bytom E. X, A., občan SR v konaní o zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Lučenci č.k. 4P/41/2014-18, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.08.2014 tak, že maloletú R. P., narodená XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca I. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX, prechodne E.É. X, A., ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Matka E. T., narodená XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej R. P. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima.
Takto určené výživné je matka p o v i n n á zasielať k rukám otca, vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podaným návrhom žiadal, aby súd zveril maloletú R. P. do jeho osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 4P/41/2014-18, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.04.2014 bola maloletá R. P. zverená do osobnej starostlivosti matky. Dcéra R. P. dňa XX.XX.XXXX porodila syna J. a následne po dovŕšení 16 roku veku jej boli priznané súdom rodičovské práva a povinnosti. V čase podania návrhu žila s matkou v spoločnej domácnosti v jednoizbovom byte, kde s ňou žili ešte traja ďalší súrodenci - maloleté deti, nemala kľud pri spaní a denný a nočný režim maloletého dieťaťa bol veľmi narušený. Navrhovateľ uviedol, že má trvalý pobyt tiež na adrese E. XX, ale má prenajatý dvojizbový byt na E. X v A., kde môže maloletá dcéra R. so synom J. bývať. Otec uviedol, že je zamestnaný, takže v byte počas jeho pracovnej doby bude mať dcéra kľud, poukázal na to, že z uvedeného bytu je aj väčšia dostupnosť matky s dieťaťom k lekárovi v prípade potreby. V E., kde doteraz bývala nie je obchod, autobus chodí len obmedzene, takže v A. bude mať v každom ohľade komfortnejšie bývanie.
Matka maloletej R. na pojednávaní súhlasila s uvedeným návrhom, tlmočila aj súhlas dcéry R.. Otec na pojednávaní uviedol, že dcéra R. sa môže kedykoľvek stretávať s matkou podľa potreby a dohody rodičov.
Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa zákonného ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa zákonného ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa zákonného ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa zákonného ustanovenia § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, rodným listom maloletého dieťaťa, písomným vyjadrením matky zo dňa 05.06.2015, vypracovanou správou o prešetrení pomerov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A., výsluchom účastníkov konania a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4P/41/2014, na základe čoho dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Súd návrhu navrhovateľa - otcovi maloletého dieťaťa vyhovel vzhľadom k tomu, že otec má vytvorené vhodnejšie podmienky k tomu, aby maloletá R. spolu aj s jej dieťaťom - maloletým J. mohla zabezpečovať starostlivosť o dieťa. V spoločnej domácnosti kde doteraz žila s matkou, ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti v jednoizbovom byte bývajú ešte tri ďalšie maloleté deti, v dôsledku čoho je narušený režim dieťaťa.
Maloletá R. je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eura mesačne a prídavku na jedno nezaopatrené dieťa v sume 23,52 eura mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 17P/73/2014-17 zo dňa 25.11.2015 boli maloletej R. priznané rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému J. P., narodený XX.XX.XXXX, matka maloletej R. - E. T. bola ustanovená za jej poručníčku. Matka maloletej R. je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny A. ako uchádzačka o zamestnanie. Bola jej priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 121,91 eura mesačne. Zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. súd zistil, že poberá prídavky na tri nezaopatrené deti v sume 70,56 eura mesačne. Iný príjem nemá. V súlade s citovaným zákonným ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine súd zaviazal matku maloletej R. na platenie výživného v rozsahu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza č. 14, 984 37, Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.