Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/103/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Mariána Dunčka, v trestnej veci proti obžalovanej M. U., nar. XX.XX.XXXX v Q. nad Q., trvale bytom Q. nad Q., K M. XXX/XX, t. č. na slobode, pre trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovanej a prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou (ďalej len „prokurátor") v neprospech obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11. mája 2021 pod sp. zn. , v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. septembra 2021 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. novembra 2022 v Trenčíne jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa s a odvolania prokurátora a obžalovanej M. U. z a m i e t a j ú, pretože nie sú dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. zo dňa 11. mája 2021 (ďalej len „súd prvého stupňa“), v spojení s opravným uznesením súdu prvého stupňa sp. zn. zo dňa 20. septembra 2021, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. marca 2018 pod č. k. -55, doručenej okresnému súdu dňa 29. marca 2018 (pôvodne pre trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona bola obžalovaná M. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“) uznaná vinnou zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby od roku 2014 do dňa 06.03.2017 v mieste trvalého bydliska v byte v Q. nad Q., ul. K M. č. XXX/XX a iných miestach v Meste Q. nad Q., kde sa zdržiavala a prebývala, spôsobovala svojej dcére maloletej Š. P. nar. XX.XX.XXXX fyzické a psychické utrpenie najčastejšie v stavoch, kedy sa nachádzala pod vplyvom alkoholu, a to tým spôsobom, že maloletú emočne zanedbávala, neprejavovala o ňu dostatočný záujem, počas uvedeného obdobia maloletú Š. P. dňa X.XX.XXXX v presne nezistenom čase najmenej jedenkrát päsťou udrela do oblasti tváre po čom bola maloletá dňa 06.03.2017 hospitalizovaná na detskom oddelení Nemocnice Bánovce -3. Súkromná nemocnica s. r. o., ktorým konaním jej spôsobila ľahké zranenie vo forme zmliaždenie nosa ľahkého stupňa s krvnou podliatinou na koreni nosa s dobou liečenia 5 až 6 dní, ďalej v presne nezistenom čase asi v mesiaci február 2017 po tom, ako sa mal. Š. P. v noci pomočila, ju nechala celú noc v posteli pomočenú, počas dňa spala, o maloletú sa nedostatočne starala, pričom maloletá bola nútená aj do školy sa vychystávať sama, nechávala mal. Š. P. nar. XX.XX.XXXX hladnú, v dôsledku čoho maloletá Š. P. nar. XX.XX.XXXX trpí syndrómom týranej osoby, príčinou ktorého je správanie sa a zaobchádzanie matky maloletej, u ktorej sa čiastočne rozvinul syndróm CAN (Child Abuse & Neglect) ako súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb, najmä potrieb biologických, emočných, pocitu bezpečia, istoty a tým

k závažnému narušeniu a až trvalému poškodeniu vývoja, osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov dieťaťa, pričom z hľadiska foriem syndrómu CAN možno u maloletej Š. P. nar. XX.XX.XXXX hovoriť o zanedbávaní - jej ponechaní ako malého dieťaťa bez adekvátneho dozoru, dostatočnej lekárskej starostlivosti, nedostatočnej a nepravidelnej stravy, tiež psychického a emocionálneho týrania vo forme nadávok a kriku opakujúceho sa neprimeraného fyzického trestania maloletej, ktoré konanie svojej matky maloletá Š. P. pociťovala ako ťažké príkorie, a ktoré u nej zároveň vyvolávalo strach a stres.

Za to bola obžalovaná M. U. odsúdená podľa § 208 odsek 1, § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon jej bol podľa § 51 odsek 1, § 49 odsek 1 písm. a), § 51 odsek 2 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 odsek 2 Tr. zákona s použitím § 51 odsek 3 písm. b) Tr. zákona súd prvého stupňa obžalovanej uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických látok (správne má byť alkoholických nápojov), pričom podľa § 73 odsek 2 písm. d) Tr. zákona jej súčasne uložil aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

Proti výrokom o vine a treste uvedeného rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obžalovaná, ktoré odôvodnila prostredníctvom ustanovenej obhajkyne. Nezákonnosť rozsudku vidí v tom, že súd rozhodol o jej vine napriek tomu, že vykonaným dokazovaním nebolo bez pochybností dokázané, či svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa Tr. zákona, čím došlo k porušeniu procesného pravidla in dubio pro reo. Obžalobný návrh nie je označený v súlade s , nakoľko v ňom absentujú základné náležitosti a to uvedenie miesta, času, spôsobu spáchania skutku, ktorý sa jej kladie za vinu tak, ako to predpokladá . Doposiaľ nebola priestupkovo postihnutá ani súdne trestaná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by sa stal skutok, za ktorý je obžalovaná, dokonca výsluchom znalca PhDr. G. bolo vyvrátené ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, vyhrážanie, citové vydieranie a v žiadnom prípade neboli preukázané ostatné predpoklady naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, ktorý jej bol kladený obžalobou za vinu. Maloletú ľúbi, vždy sa k nej správala pekne, starala sa o ňu v rámci jej možností, obliekala ju, poskytovala jej stravu, zabezpečila jej čisté oblečenie, pravidelne kúpala a maloletá pri rozhovoroch so znalcami sama popisovala s ňou aj kladné zážitky. Znalec PhDr. G. potvrdil, že psychické týranie, manipulácia, citové vydieranie ani cielené ubližovanie z jej strany nebolo zistené, že syndróm týranej osoby (CAN) nie je úplne rozvinutý. Ani jeden zo znalcov neuviedol konkrétny príklad z jej života a jej dcéry, ktoré by mohol alebo na základe ktorého by bolo možné konštatovať opakované fyzické, psychické alebo iné domáce násilie. V rámci celého trestného konania sú spomínané len známky pravdepodobnosti, domnienky, ktoré samy o sebe nepostačujú na to, aby bola uznaná vinnou. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že jej dcéra ju ľúbi, naďalej si predstavuje, že s ňou bude žiť a bývať. Nebola preukázaná sústavnosť, trvalosť a už vôbec nie hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Namietla použitie znaleckého posudku č. 49/2017 vypracovaného PhDr. J. Q., nakoľko vychádza z výpovedí svedkov M. U., D. U. a D. D., ktoré sú nepoužiteľné, keďže boli vykonané pred vznesením obvinenia na jej osobu a z rovnakého dôvodu namietla aj čítanie záznamov ÚPSVaR (č. l. 1-8) na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2021. Znalecký posudok č. 49/2017 obsahuje kapciózne otázky na znalca, je priamo uvádzaná ako pôvodca negatívneho správania voči dcére bez akýchkoľvek usvedčujúcich dôkazov a vznesenia obvinenia voči nej. Nebolo ničím preukázané, že by mali jej fyzické útoky voči maloletej poškodenej vôbec takú intenzitu, aby ich bolo možné hodnotiť ako ujmu na zdraví. Ani znalec PhDr. J. Q. a ani znalec PhDr. I. G. známky fyzického utrpenia vo svojich znaleckých posudkoch nikde nepopisujú. Každopádne fyzické utrpenie maloletej F. U. spôsobované nebolo. Vyjadrenie znalca PhDr. G. v znaleckom posudku č. 5/2019 vyznieva nejednoznačne a nemožno si z toho vyvodiť jednoznačný záver o údajnom telesnom týraní maloletej F. U.. Maloletá F. U. ju nevníma celkovo ako negatívnu osobu, ba priam naopak, podľa jej vyjadrenia ju stále vníma ako najdôležitejšiu osobu v jej živote. Túto skutočnosť vníma rovnako ako jej maloletá dcéra, a to tak, že je pre ňu tou prvoradou a najdôležitejšou osobou v jej živote. Poukázala na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 63/2009, označené ako stanovisko 30/2010. Konštatovala, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že skutok, ktorý je jej kladený za vinu spáchala, pretože existujú prinajmenšom vážne pochybnosti o tom, že takto formulovaný skutok spáchala ona a už vôbec nebolo bez pochybností preukázané, že sa skutok stal, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa a v nadväznosti na veta druhá

zrušil vo výroku o vine a o treste, a aby ju podľa z dôvodu uvedeného v , a spod obžaloby oslobodil.

Proti výrokom o vine a treste rozsudku podal v zákonnej lehote v neprospech obžalovanej odvolanie aj prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou. Považuje ho za nesprávny, vydaný na základe nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu. Zastáva názor, že súd prvého stupňa sa pri hodnotení vykonaných dôkazov nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, v dôsledku čoho vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne. Hoci znalci z odboru psychológie dospeli k záveru, že intenzita jednotlivých útokov na záujmy chránené zo strany obžalovanej bola relatívne nízka, s poukazom na skutočnosť, že k takémuto správaniu sa obžalovanej ako matky maloletého dieťaťa dochádzalo každý mesiac počas obdobia približne 4 a pol roka. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že túto nižšiu intenzitu jednotlivých útokov hromadného trestného činu je potrebné zohľadniť pri kvalifikácii skutku len v základnej, nie však kvalifikovanej skutkovej podstate. Kvalifikačný prvok po dlhší čas spravidla akceptuje už obdobie okolo 6 mesiacov a čím je intenzita útokov nižšia, tým dlhšie obdobie napĺňa kvalifikačný prvok po dlhší čas, pričom vo všeobecnosti sa trvanie páchania skutku počas obdobia približne 2 rokov takmer vždy považuje za naplnenie kvalifikačného pojmu po dlhší čas, a to aj keď je intenzita a periodicita čiastkových útokov nižšia. Ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, tým kratší obdobie bude potrebné na naplnenie kvalifikačného prvku po dlhší čas, čo je v prípade zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa Tr. zákona taktiež naplnené, nakoľko uvedený trestný čin je už v základnej skutkovej podstate zločinom, a teda v prípade hromadného trestného činu (zločinu), ktorého čiastkové útoky, aj keď samé o sebe nižšej intenzity, páchané pravidelne každý mesiac počas obdobia 4 a pol roka, nemožno vyhodnotiť inak, ako páchanie skutku po dlhší čas v zmysle Tr. zákona. Navrhol, aby odvolací súd podľa , zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, a aby podľa vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Prokurátor v písomnom vyjadrení k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovanej tvrdil, že v predmetnej trestnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom vykonané dôkazy vo svojom súhrne tvoria logickú a ucelenú reťaz, ktorá preukazuje spôsobovanie utrpenia v zmysle ťažkého príkoria maloletej poškodenej obžalovanou, ktorá je okrem čiastočného priznania samotnou obžalovanou, usvedčovaná nielen výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi, ale tiež znaleckým posudkom z odboru psychológie znalca PhDr. Q., kontrolným znaleckým posudkom z odboru psychológie znalca PhDr. G., ako aj znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria. Skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná ani priestupkovo postihnutá je významná z hľadiska určovania primeraného trestu súdom, avšak sama o sebe nie je spôsobilá vylúčiť spáchanie žalovaného trestného činu obžalovanou. K otázke spôsobilosti obžalovanej páchať na maloletej poškodenej psychické formy týrania uviedol, že s touto otázkou sa už vysporiadal prvostupňový súd vo svojom rozsudku a obžalovaná nebola uznaná vinnou za vyslovene sofistikované formy psychického týrania, ale iba za psychické formy týrania v zmysle emočného zanedbávania, zanedbávania starostlivosti o maloletú a ďalších, pričom v súvislosti s týmito formami psychického týrania, ktoré u maloletej viedli k rozvinutiu syndrómu CAN (resp. takmer úplnému rozvinutiu syndrómu CAN) ani jeden zo znalcov, čo i len náznakom nevylúčil spôsobilosť obžalovanej na páchanie takýchto foriem psychického týrania, práve naopak. Samotný kladný vzťah maloletej poškodenej k obžalovanej, ako aj obžalovanej k maloletej nevylučuje jednotlivé útoky obžalovanej voči maloletej a tento poznatok je v súlade so závermi znalcov z odboru psychológie, ktorí skonštatovali striedanie fáz, kedy sa obžalovaná snažila zabezpečovať starostlivosť o maloletú v rámci svojich schopností, s fázami, kedy jej spôsobovala psychické či fyzické utrpenie, ktoré korelovali s fázami konzumácie alkoholu. Úlohou znalcov z odboru psychológie nie je zabezpečovať dôkazy o jednotlivých útokoch obžalovanej na záujem chránený Tr. zákonom, ale z odborného psychologického hľadiska posúdiť, či orgánmi činnými v trestnom konaní zistené konanie, ako aj nekonanie obžalovanej možno z psychologického hľadiska vyhodnotiť ako spôsobovanie príkoria, utrpenia poškodenej osoby, či je u poškodenej osoby prítomná posttraumatická stresová porucha, či rôzne syndrómy a symptómy, ktoré sú následkom správania sa obžalovanej voči poškodenej. Ohľadom nepoužiteľnosti znaleckého posudku PhDr. Q. prokurátor uviedol, že nemožno zamieňať nemožnosť čítania výpovedí svedkov z fázy pred vznesením obvinenia v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní (hoci ani táto nemožnosť čítania výpovedí nie je absolútna) s povinnosťou znalca, aby sa po pribratí riadne oboznámil s obsahom spisu, ako jedným z podkladov pri svojej príprave na vypracovanie znaleckého posudku. Pokiaľ by jednotlivé

útoky dosiahli takú intenzitu, že tieto by z hľadiska trestného práva napĺňali znak ťažkej ujmy na zdraví, táto skutočnosť by musela byť automaticky premietnutá do právnej kvalifikácie skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1, odsek 3 písm. a) Tr. zákona, pričom ujma na zdraví nižšej intenzity je obsiahnutá už v základnej skutkovej podstate, ktorej naplnenie si ani nevyžaduje, aby bitím, kopaním (prípadne inými formami fyzických útokov proti telesnej integrite poškodenej osoby) bola spôsobená ujma na zdraví. Navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné, postupom podľa . Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok (podľa per analogiam) v neprítomnosti zástupcu maloletej poškodenej (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou) v rámci konečného návrhu uviedla, že sa stotožňuje s podaným odvolaním podriadeného prokurátora v celom rozsahu, ako aj s jeho písomným vyjadrením k odôvodneniu odvolania obžalovanej a navrhla, aby odvolací súd rozhodol tam spôsobom uvedeným. Odvolanie obžalovanej navrhla podľa ako nedôvodné, zamietnuť.

Ustanovená obhajkyňa obžalovanej v konečnom návrhu poukázala na písomné odôvodnenie ich odvolania, na ktorom aj naďalej zotrváva. Nesúhlasí s právnym názorom prokurátora uvedeným vo vyjadrení k odôvodneniu odvolania obžalovanej a v tomto smere poukázala podrobnejšie na okolnosti celého prípadu a špecifický spôsob vedenia života obžalovanej, ktorá žije v uzavretej rómskej komunite, kde je zaužívaný a praktizovaný odlišný spôsob vedenia riadneho života bez použitia elektriky a pod. a zdôraznila tiež skutočnosť, že za žalované obdobie bola obžalovaná s maloletou podrobne monitorovaná úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý od svojho monitoringu v roku 2014 do 06.03.2017 nezistil vážne nedostatky v starostlivosti o maloletú. Navrhla rozhodnúť spôsobom ako v písomnom odôvodnení ich odvolania a odvolanie prokurátora navrhla ako nedôvodné, zamietnuť podľa .

Obžalovaná v konečnom návrhu uviedla, že F. neubližovala a v ostatnom sa stotožnila so všetkým, čo uviedla jej ustanovená obhajkyňa.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaných odvolaní napadnutý rozsudok v intenciách , pričom zistil, že odvolania prokurátora a obžalovanej nie sú dôvodné.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo v súlade s a v ktorom nedošlo k žiadnym relevantným pochybeniam, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a urobil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa <aspi://module='ASPI'&link='301/2005%20Z.z. %25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením aj podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil. Súd prvého stupňa, bez procesného pochybenia (narušenia skutkovej totožnosti žalovaného skutku v obžalobe), správne upravil na podklade vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní pôvodne žalovaný skutok. Skutočnosť, že sa obžalovaná (žiada oslobodiť spod obžaloby) a prokurátor (navrhuje prísnejšie posudzovaniu skutku v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu) nestotožňujú so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú zo spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery

vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný a presvedčivo zistený skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani pri právnej kvalifikácii skutku súdom prvého stupňa, kedy prokurátor nielen pri podaní obžaloby, ale aj v rámci odvolania žiadal konanie obžalovanej subsumovať (podriadiť) pod (prísnejšiu) kvalifikovanú skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby /§ 208 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona/.

Páchanie trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas) nemožno samo osebe použiť na všetky skutkové situácie, kedy páchateľ preukázateľne protizákonne konal určitý čas. Z uvedeného dôvodu je preto pri preskúmavanej veci nevyhnutné zohľadniť rozhodné skutočnosti, ktorými sú preukázateľná dĺžka trestnoprávne relevantného konania obžalovanej premietnutá do skutkovej vety výroku o vine v spojení s dôsledným zistením, akého konkrétneho konania (fyzického, psychického, prípadne oboch súčasne) sa obžalovaná voči maloletej poškodenej v zistenom časovom období skutočne dopustila. Pri dokazovaní týchto skutočností dôvodné a zákonné použitie prísnejšieho ustanovenia zákona (§ 208 odsek 3 Tr. zákona) prichádza do úvahy len vtedy, keď by na posúdenie závažnosti konania obžalovanej nepostačovalo použitie základnej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu (§ 208 odsek 1 Tr. zákona).

Trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je už v jeho základnej skutkovej podstate (§ 208 odsek 1 Tr. zákona) zločinom so sadzbou trestu odňatia slobody v rozpätí tri roky až osem rokov, pričom kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu (§ 208 odsek 3 Tr. zákona) je tiež zločinom (rozpätie sadzby trestu odňatia slobody sedem rokov až pätnásť rokov).

Odvolací súd následne v zhode so skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že konanie obžalovanej tak, ako vyplynulo zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, vykazuje znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby iba v základnej forme podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona. Je to odôvodnené jednak tým, že obžalovaná predovšetkým psychicky týrala svoju maloletú dcéru (maloletú poškodenú) v rozhodnom období (od roku 2014 do dňa 06. marca 2017), kedy maloletá poškodená bola dňa 06. marca 2017 hospitalizovaná v nemocnici, ako aj tou skutočnosťou, že o maloletej poškodenej bolo následne rozhodnuté v civilnom procese. Okresný súd Bánovce nad Bebravou totiž v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného výrokom pod bodom III. uznesenia, sp. zn. zo dňa 09. marca 2017 (právoplatného vo výroku pod bodom III. dňa 09. marca 2017) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú poškodenú odňal z osobnej starostlivosti obžalovanej s tým, že sa nariadil pobyt maloletej poškodenej v Detskom domove rodinného typu, so sídlom Nové Mesto nad F., B. XXX/XX, najdlhšie v trvaní 6 (šesť) mesiacov na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov u maloletej poškodenej. Odchodom maloletej poškodenej zo spoločnej domácnosti podľa názoru odvolacieho súdu už konanie obžalovanej nedosahovalo takej intenzity (pre neprítomnosť akéhokoľvek prípadného fyzického týrania a zníženú možnosť psychického týrania), že by ho bolo možné posudzovať ako trestný čin. Vzhľadom na preukázateľnú dĺžku konania obžalovanej, ktoré nedosahovalo trestnoprávnu relevanciu každý deň (opakovalo sa približne jedenkrát za mesiac) s prihliadnutím i na závažnosť takéhoto konania (jednotlivé formy uvedené v skutkovej vete výroku o vine), nie je dôvodné skutok právne kvalifikovať i podľa prísnejšieho ustanovenia zákona (§ 208 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona).

Časové obdobie vymedzené súdom prvého stupňa, v priebehu ktorého sa obžalovaná voči maloletej poškodenej dopúšťala konania v rozpore so zákonom (trestným právom), i keď to na maloletú poškodenú malo, a aj v budúcnosti ešte bude mať nepriaznivý vplyv aj na jej psychickú stránku (vývin), bolo potrebné posúdiť komplexne v súvislosti s preukázaným fyzickým a psychickým utrpením (nižšia intenzita trestnoprávne relevantného konania spojená s nižšou „frekvenciou“- opakovaním útokov, neúplný rozvoj syndrómu CAN - syndrómu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa).

Pre súdom prvého stupňa správne preukázaný skutkový stav, s ktorým sa aj odvolací súd stotožnil, nie je možné považovať uvedené zistené časové obdobie za tak dlhé, ktoré by súčasne s prihliadnutím na opakovanie konania obžalovanej v rozpore so zákonom voči maloletej poškodenej vo

vzťahu k ustanoveniu § 208 odsek 1 Tr. zákona nebolo možné považovať za priemerné (obvyklé) a ktoré by zároveň odôvodňovalo naplnenie kvalifikačného znaku po dlhší čas /§ 208 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek 3 písm. d) v nadväznosti na § 138 písm. b) Tr. zákona/. Takýto skutkový záver je tiež podporený tým, že situácia v rodine maloletej poškodenej bola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou monitorovaná od roku 2014, pričom podľa svedkyne L.. V. L. sa konanie obžalovanej voči maloletej poškodenej vystupňovalo v období február - marec 2017.

Súd prvého stupňa postupoval procesne správne a preto vzhľadom na ním vykonané dôkazy, najmä výpoveď svedkov L.. V. L. (zástupkyne opatrovníka maloletej poškodenej - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou), L.. L. F. (pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou), L.. C. Q. (bola osobne prítomná pri terénnej sociálnej práci), znalca L.. L. B., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 260/2017 zo dňa 28. decembra 2017 (zistil závislosť obžalovanej na alkohole), znalca MUDr. T. C. (vyjadril sa k záverom znalca MUDr. L. B.), znalca MUDr. J. Q., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 49/2017 zo dňa 05. júla 2017 (konštatoval spôsobenie fyzického a psychického utrpenia maloletej poškodenej konaním obžalovanej), znalca PhDr. I. G., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 5/2019 zo dňa 15. februára 2020 (usúdil kontakt maloletej poškodenej s agresívnymi akciami voči jej osobe, zistil neúplne rozvinutý syndróm CAN), oboznámený znalecký posudok č. 28/2017 zo dňa 27. apríla 2017 znalca MUDr. T. L. (určil zranenia maloletej poškodenej) a uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, sp. zn. zo dňa 09. marca 2017 (právoplatné vo výroku pod bodom III. dňa 09. marca 2017, ktorým výrokom bolo nariadené neodkladné opatrenie vo vzťahu k maloletej poškodenej), odvolací súd považuje obranu obžalovanej a jej tvrdenia uvádzané v odvolaní, pokiaľ ide o jej vinu vo vzťahu k žalovanému skutku, za vyvrátené.

Odvolacie námietky obžalovanej vo vzťahu k výroku o jej vine spočívajúce v tom, že nebolo ničím preukázané, že by mali jej fyzické útoky voči maloletej poškodenej takú intenzitu, aby ich bolo možné hodnotiť ako ujmu na zdraví a že maloletá poškodená ju nevníma celkovo ako negatívnu osobu, ale ako najdôležitejšiu osobu v jej živote, rovnako nie sú dôvodné. Samotné poškodenie zdravia maloletej poškodenej bolo totiž určené znalcom MUDr. T. L. vo vyššie uvedenom znaleckom posudku. Okrem toho je potrebné uviesť, že predpokladom trestnosti činu v preskúmavanej veci /§ 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona/ je už samotné preukázané týranie zo strany obžalovanej voči maloletej poškodenej, ktorej bolo bezpochyby spôsobované fyzické i psychické utrpenie. Pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje, aby takýmto konaním obžalovanej vznikli následky na zdraví maloletej poškodenej. Prípadné zľahčovanie trestnoprávne relevantného konania obžalovanej maloletou poškodenou, ktorá vníma obžalovanú ako najdôležitejšiu osobu v jej živote, tiež nevyvracia vinu obžalovanej zo žalovaného skutku. Takýto postoj maloletej poškodenej (blízkej osoby obžalovanej) je daný rodinnoprávnymi väzbami, kedy naviac samotná maloletá poškodená s prihliadnutím na stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej jej veku by bez pomoci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (v danom prípade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou) vykonávanej tiež v rámci tzv. terénnej sociálnej práce, prípadne iných do veci zainteresovaných oprávnených subjektov, sa mohla len ťažko dostať z prostredia, ktoré je v súčasnosti pre ňu nevhodné.

Odvolací súd preto dospel k záveru o správnom zistení skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, pričom sa v plnej miere stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov i právnych záverov tak, ako to vyjadril súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, kde postupoval v súlade so zákonom s tým právnym záverom, že konanie obžalovanej správne právne posúdil ako trestný čin zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v základnej skutkovej podstate podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona. Všetky usvedčujúce dôkazy, konštatované súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k uznanej vine obžalovanej sa aj podľa záverov odvolacieho súdu nepochybne navzájom podporujú a tvoria ucelenú reťaz.

Následne odvolací súd, keď nezistil dôvod na zrušenie výroku o vine ďalej preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad ( ). Zistil, že pri ukladaní trestu odňatia slobody súd prvého stupňa dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom správne

obžalovanej priznal existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život) pri absencii (neprítomnosti) akejkoľvek priťažujúcej okolnosti. Pre pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (1:0) bolo nevyhnutné pri ukladaní trestu odňatia slobody vychádzať z upraveného rozpätia trestnej sadzby (3 roky až 6 rokov a 4 mesiace), nakoľko bolo potrebné znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 odsek 3 Tr. zákona vo vzťahu k ustanoveniu § 208 odsek 1 Tr. zákona).

Po ustálení skutkového stavu a právneho záveru preskúmavanej trestnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súdom prvého stupňa obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovanej v určenej skúšobnej dobe a obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických látok (správne má byť alkoholických nápojov), zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 odsek 1, odsek 3 a odsek 4 Tr. zákona a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistenú poľahčujúcu okolnosť, nezistenú priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie protiprávneho konania obžalovanej spoločnosťou.

Ochranné protialkoholické liečenie v súdom prvého stupňa uloženej ambulantnej forme zasa vystihuje základné zásady ukladania tohto ochranného opatrenia (§ 35 odsek 1, odsek 2 a odsek 5 Tr. zákona), predovšetkým tie skutočnosti, že takto špecifikované ochranné opatrenie v spojení s vyššie uvedeným trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom a obmedzením, zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou účinnejšie ako samotný výkon trestu odňatia slobody s tým, že vystihuje tiež potrebu ochrany spoločnosti pred obžalovanou, pričom prihliada aj na potrebu liečenia obžalovanej a dovŕšenia jej nápravy.

Uložený trest a ochranné opatrenie bude vplývať na obžalovanú, aby počas plynutia skúšobnej doby viedla riadny život (predovšetkým nedopúšťala sa akýchkoľvek úmyselných trestných činov a priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu) s tým, že súčasne bude dôsledne dodržiavať súdom prvého stupňa uložené obmedzenie a podrobí sa uloženému ochrannému (protialkoholickému) liečeniu. Negatívne konštatovanie tejto skutočnosti (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe) zo strany súdu by potom následne znamenalo, že obžalovaná by si trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, ktorého výkon jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, musela skutočne vykonať.

Z týchto uvedených dôvodov preto odvolania prokurátora a obžalovanej odvolací súd nepovažoval za dôvodné a podľa ich preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok (sťažnosť).