Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/18/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu SKKS, k.s. so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 868 671, správcu konkurznej podstaty úpadcu Tsinvest, s.r.o. v konkurze so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36 818 062, právne zastúpeného Advokátska kancelária Korytár s.r.o. so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO 47 243 279, proti žalovanému S.P.D. develop s.r.o. so sídlom Záblatská 11, 911 05 Trenčín, IČO 36 345 598, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -199 zo dňa 7. mája 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že právny úkon úpadcu, ktorým dňa 30.7.2012 uhradil pohľadávku žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným a bola fakturovaná faktúrou č. 120104001 zo dňa 30.4.2012, úpadcom evidovaná ako faktúra č. 121104008, v sume 40 924,32 eur, je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40 924,32 eur a na náhradu trov konania. Uplatnené nároky žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 27.7.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 148/2012 zo dňa 2.8.2012, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36 818 062 a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Dňa 14.5.2012 Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 96/2012 zo dňa 21.5.2012, povolil reštrukturalizáciu dlžníka - úpadcu a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. Dňa 30.4.2012 vystavil žalovaný faktúru č. 120104001 na sumu 40 924,32 eur, ktorú úpadca dňa 30.7.2012 uhradil žalovanému (úpadca faktúru evidoval pod č. 121104008) v sume 40 924,32 eur za vykonané stavebné práce. Žalobca v žalobe taktiež poukázal na to, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu podľa § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s § 9 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), pretože konateľ a spoločník úpadcu Ing. G. M. je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného. Podľa informácií správkyne v reštrukturalizácii Ing. N. L., správkyňa nedala na tento právny úkon úpadcu voči spriaznenej osobe súhlas. Žalobca s poukazom na § 130 ods. 1, 4, § 57 ods. 1, 4 ZoKR uviedol, že úpadca počas reštrukturalizácie bez súhlasu reštrukturalizačnej správkyne plnil svojej spriaznenej osobe. Tento právny úkon prima facie ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok všetkých nezabezpečených veriteľov, keďže znižuje hodnotu majetku úpadcu určeného na uspokojenie konkurzných veriteľov. Uviedol, že na úspešné uplatnenie odporovateľnosti ZoKR vyžaduje splnenie vecného hľadiska (vykonanie právneho úkonu dlžníka podliehajúceho súhlasu správcu, bez jeho súhlasu) a časového hľadiska (vykonanie právneho úkonu dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie, ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz). Tieto zákonné podmienky sú splnené. Preukázanie úmyslu úpadcu ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov,

ani poznania tohto úmyslu osobou, ktorá získala z právneho úkonu prospech, sa nevyžaduje. V zmysle § 63 ods. 2 prvej vety ZoKR následkom rozhodnutia súdu o určení právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka je povinnosť veriteľa / žalovaného vrátiť plnenie do dotknutej podstaty, a preto žalobca zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 40 924,32 eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd prvého stupňa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.5.2012, sp. zn. (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 96/2012 zo dňa 21.05.2012) povolil reštrukturalizáciu dlžníka TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36 818 862 a do funkcie správcu ustanovil Ing. N. L.. Uznesením zo dňa 27.7.2012 sp. zn. (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 148/2012 zo dňa 2.8.2012) Okresný súd Trenčín zastavil reštrukturalizačné konanie dlžníka TSinvest s.r.o., začal konkurzné konanie označeného dlžníka a vyhlásil konkurz na jeho majetok. Do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Faktúrou č. 120104001 zo dňa 30.4.2012 vyfakturoval žalovaný ako dodávateľ spoločnosti TSinvest s.r.o. ako odberateľovi stavebné práce v zmysle zmluvy o dielo v sume 40 924,32 eur. Faktúra bola splatná dňa 14.5.2012. Podľa výdavkového pokladničného dokladu č. 12HV0700 zo dňa 30.7.2012 úpadca TSinvest s.r.o. uvedenú faktúru uhradil v sume 40 924,32 eur, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisu z pokladničnej knihy úpadcu od 1.1.2012 do 3.8.2012 a z účtovného denníka úpadcu (str. 10). Ing. N. L. ako správca e-mailom zo dňa 1.10.2012 oznámila, že v zmysle bodu IV uznesenia č.k. -569 zo dňa 14.5.2012 o určení rozsahu právnych úkonov dlžníka podliehajúcich súhlasu správcu, správca udelil súhlas s uzatvorením nájomnej zmluvy zo dňa 25.7.2012. Súd prvého stupňa zdôraznil, že odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Jedným zo všeobecných predpokladov odporovateľnosti je existencia právneho úkonu dlžníka. Odporovateľnosťou je možné napadnúť len právne úkony a nie iné konanie, ktoré dlžník vykonal, ak nie je právnym úkonom. Definícia právneho úkonu je obsiahnutá v § 34 Občianskeho zákonníka. Konanie subjektu, ktoré tejto definícii nezodpovedá, nemožno považovať za právny úkon. Žalobca žalobou odporoval „právnemu úkonu úpadcu, ktorým dňa 30.7.2012 uhradil pohľadávku žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným a bola fakturovaná faktúrou č. 120104001 zo dňa 30.4.2012, úpadcom evidovaná ako faktúra č. 121104008, v sume 40 924,32 eur“. Súd prvého stupňa uzavrel, že z výdavkového pokladničného dokladu č. 12HV0700 zo dňa 30.7.2012 a z predloženej časti pokladničnej knihy úpadcu je zrejmé, že úkon, ktorým úpadca uhradil predmetnú faktúru predstavoval určitú faktickú činnosť, ktorej obsahom bolo vyplatenie finančných prostriedkov v sume 40 924,32 eur. Takúto faktickú činnosť však nemožno v zmysle § 34 Obč. zák. považovať za právny úkon, i keď sa ňou môže právny úkon vykonávať. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.8.2006, sp. zn. . Uvedená faktická činnosť môže viesť k plneniu záväzku, ktoré je právnym úkonom dlžníka smerujúcim k splneniu záväzku, a teda môže spôsobiť jeho zánik, avšak len za predpokladu naplnenia zákonom stanovených predpokladov. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné rozlišovať medzi plnením a splnením záväzku, keďže splnenie záväzku je jedným zo spôsobov zániku záväzku, na rozdiel od plnenia záväzku. Z vymedzenia žalovaného úkonu v petite žaloby je zrejmé, že predmetom odporovateľnosti nie je plnenie alebo splnenie určitého záväzku, ktoré by predstavovalo právny úkon (žalobca takto konanie úpadcu nedefinoval, ani nevymedzil, resp. tieto pojmy vôbec nerozlíšil), ale iba platba na faktúru, teda poskytnutie finančných prostriedkov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 57 ods. 1 a § 130 ods. 1 ZoKR zamietol z dôvodu, že predmetom odporovateľnosti môže byť len právny úkon dlžníka, nie iné konanie úpadcu, ktoré žalobca vymedzil v petite žaloby a ktoré nie je právnym úkonom. S poukazom na dôvod, pre ktorý súd prvého stupňa žalobu zamietol, považoval žalobcom navrhnuté dôkazy, výsluch Ing. G. M. a oboznámenie sa s konkurzným spisom sp. zn. za nadbytočné, a preto ich súd prvého stupňa nevykonal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, si právo na náhradu trov konania neuplatnil, v konaní mu trovy nevznikli, preto súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V zákonnej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobca, ktorým napadol tento rozsudok v celom rozsahu z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého v konaní došlo k vadám upraveným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na znenie § 34 a § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že v právnej teórii a aplikačnej praxi je plnenie dlhu jednostranným právnym úkonom predstavujúcim jeden z najbežnejších právnych dôvodov zániku záväzku. Splniť dlh znamená uhradiť pohľadávku. Žalobca neodporuje fyzickej činnosti, ktorou konateľ úpadcu Ing. G. M. fyzicky vybral vlastnými rukami z pokladnice úpadcu peniaze, sám sebe ich podal a následne ich fyzicky vlastnými rukami vložil do pokladnice žalovaného. Právnemu úkonu, ktorému žalobca odporuje je splnenie dlhu, t.j. uhradenie pohľadávky zo dňa 30.7.2012, ktorým došlo k zániku pohľadávky žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným. V období júl - august 2012 došlo k splneniu viacerých dlhov, preto žalobca v žalobe uviedol, že táto pohľadávka uhradená právnym úkonom, bola fakturovaná faktúrou č. 120104001 zo dňa 30.4.2012, úpadcom evidovaná ako faktúra č. 121104008, vo výške 40 924,32 eur. Poukázal, že vôbec nerozumie úvahám súdu prvého stupňa v časti pojmovej analýzy „plnil“ a „splnil“ a tej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej súd prvého stupňa uviedol „žalobca neodporuje plneniu alebo splneniu určitého záväzku, ktoré by predstavovalo právny úkon, ale iba platbe na faktúru“. Takto zistený skutkový stav je podľa názoru žalobcu v priamom rozpore s explicitne vyjadreným nárokom v žalobe a vyjadrením obsiahnutým v zápisnici z pojednávania. Poukaz súdu prvého stupňa na rozhodnutie NS ČR sp.zn. je neadekvátny, ktorého skutkový stav a žalobu nemožno pomerovať k jeho vymedzeniu v tomto konaní. Súd prvého stupňa vec neprávne právne posúdil. Absenciou akéhokoľvek zrozumiteľného odôvodnenia dochádza k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa odvolaniu žalobcu nevyjadril, na adrese zapísanej v obchodnom registri doručované odvolanie neprevzal (§ 48 ods. 2 O.s.p.).

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. predstavuje skutkovú vadu rozhodnutia, v danej veci nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. predstavuje hmotnoprávnu vadu rozhodnutia. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale nesprávne ju aplikoval na zistený skutkový stav.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že úpadca dňa 30.7.2012 zaplatil žalovanému v hotovosti jeho pohľadávku vo výške 40 924,32 eur, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom a žalovaným. Túto pohľadávku zo zmluvy o dielo žalovaný fakturoval úpadcovi faktúrou č. 120104001 zo dňa 30.4.2012 a táto faktúra bola splatná dňa 14.5.2012. Úpadca zaevidoval faktúru vystavenú žalovaným pod č. 121104008. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 14.5.2012, sp.zn. , povolil reštrukturalizáciu dlžníka TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36 818 062, účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňa 22.5.2012. V uznesení Okresný súd Trenčín presne vymedzil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehali súhlasu správcu. Uznesením zo dňa 27.7.2012, sp.zn. bolo reštrukturalizačné konanie zastavené, bolo začaté konkurzné konanie a zároveň bol na majetok označeného dlžníka vyhlásený konkurz. Účinky zastavenia reštrukturalizačného konania, začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu nastali dňa 3.8.2012. V období od povolenia reštrukturalizácie do jej zastavenia nedala reštrukturalizačná správkyňa súhlas na peňažné plnenie dlžníka/úpadcu v prospech žalovaného vo výške 40 924,32 eur ako zaplatenie peňažnej pohľadávky žalovaného zo zmluvy o dielo uzavretej medzi dlžníkom/úpadcom a žalovaným (faktúra č. 120104001 zo dňa 30.4.2012).

Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobe (v petite žaloby) pohľadávka žalovaného vo výške 40 924,32 eur mala vzniknúť zo zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej mal žalovaný vykonať pre úpadcu stavebné práce. Zmluva o dielo sa v spise nenachádza. Na pojednávaní dňa 20.12.2013 súd prvého stupňa postupom podľa § 118 ods. 2 O.s.p. uviedol, že doteraz nebolo preukázané ukrátenie veriteľa podľa § 57 ods. 4 ZoKR, že nie je zrejmé, aký majetok zostal úpadcovi po vykonaní úhrady, že nebola preukázaná pohľadávka veriteľa existujúca v čase vykonania úhrady a prihlásená v konkurze a že nebol riadne preukázaný zmluvný vzťah, na základe ktorého bola realizovaná úhrada. Súd prvého stupňa po postupe podľa § 118 ods. 2 O.s.p. vykonal opätovne poučenie podľa § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dôkaz zmluvou o dielo, na základe ktorej bola vystavená faktúra č. 120104001 s tým, že zároveň uviedol, že nie je podstatné, či zmluva o dielo bola vyhotovená písomne a nemá vedomosť o tom, či žalobca ako správca úpadcu touto zmluvou v písomnej forme disponuje. Preto v tejto súvislosti právny zástupca žalobcu navrhol vykonať výsluch Ing. G. M., ktorý dňa 30.7.2012 konal v mene úpadcu aj v mene žalovaného ako štatutárny orgán. Súd prvého stupňa pojednávanie odročil za účelom výsluchu R.. G. M. a doplnenia dôkazov žalobcom. Volaný svedok Ing. G. M. sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil písomne z dôvodu práceneschopnosti a predložil doklad o jej existencii. Žalobca predložil súdu prvého stupňa záznam pohľadávok úpadcu, súpis oddelenej podstaty úpadcu a súpis všeobecnej podstaty úpadcu na preukázanie skutočností, o ktorých súd prvého stupňa uviedol, že nie sú preukázané. Spolu s predloženými listinami žalobca poukázal na to, že bez ohľadu na to, či sa v konaní preukáže alebo nepreukáže existencia akéhokoľvek zmluvného vzťahu, nie je sporné, že peniaze sa žalovanému vyplatili (aj keby v danom prípade išlo o plnenie bez právneho dôvodu), a teda k právnemu úkonu, ktorému žalobca odporuje došlo, pričom tento právny úkon je jednoznačne a nezameniteľne označený. Na pojednávaní dňa 7.5.2014 súd prvého stupňa rozhodol, že výsluch R.. G. M. nevykoná, svoj postup odôvodnil aj v rozsudku.

Preskúmaním obsahu súdneho spisu a rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa bez následného skúmania zákonných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, riešil v konaní, v ktorom žalobca uplatnil právo právnemu úkonu odporovať podľa § 57 ods. 1 ZoKR, najprv otázku, či úkon úpadcu, ktorým dňa 30.7.2012 uhradil pohľadávku žalovaného vo výške 40 924,32 eur, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom a žalovaným, je právnym úkonom alebo faktickou činnosťou úpadcu, ktorej obsahom bolo vyplatenie finančných prostriedkov. Odvolací súd konštatuje, že právny záver súdu prvého stupňa opierajúci sa aj o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.8.2006 (správne má byť uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky ako uviedol žalobca v odvolaní) o tom, že úpadca vykonal faktickú činnosť vyplatenia finančných prostriedkov, ktoré žalobca vymedzil v petite žaloby a ktoré nie je právnym úkonom, nemá oporu v skutkovom stave zistenom v rozsahu vykonaného dokazovania a následné právne posúdenie nie je správne.

Podľa názoru odvolacieho súdu doposiaľ preukázaný skutkový stav v danej veci dáva podklad pre právny záver, že dlžník/úpadca uskutočnil v prospech žalovaného právny úkon, ktorým uspokojil pohľadávku zo zmluvy o dielo. Odporovateľným právnym úkonom je tu jednostranný právny úkon dlžníka/úpadcu, ktorým je splnenie pohľadávky v priebehu reštrukturalizácie bez súhlasu reštrukturalizačného správcu. Súhlasu správcu podliehali všetky právne úkony vymedzené vo výrokovej časti uznesenia Okresného súdu Trenčín 14.5.2012, sp.zn. , o povolení reštrukturalizácie dlžníka/úpadcu, okrem iného aj akékoľvek peňažné plnenie zo strany dlžníka alebo jeho viaceré peňažné plnenia voči tomu istému subjektu v priebehu jedného roka vo výške presahujúcej sumu 20 000 eur, ak nejde o plnenia vyplývajúce z právnych úkonov schválených správcom. Právoplatné uznesenie súdu s účinkami povolenia reštrukturalizácie spĺňa podmienky § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. Zo správy reštrukturalizačného správcu zo dňa 1.10.2012 (Ing. N. L.) nevyplýva, že by správca udelil súhlas úpadcovi k splneniu (zaplateniu) pohľadávky žalovaného vo výške 40 924,32 eur a ani skutočnosť, že by schválil zmluvu o dielo, ktorá mala byť uzavretá medzi úpadcom a žalovaným, správcom. Tento skutkový stav tvrdil žalobca v žalobe a z hľadiska § 79 ods. 1 O.s.p. (náležitosti žaloby) ide o prejav tzv. povinnosti tvrdenia spočívajúci v pravdivom opísaní rozhodujúcich skutočností. Petit žaloby, v ktorom je obsiahnutý návrh žalobcu na rozhodnutie, zodpovedá právnej úprave odporovania jednostrannému právnemu úkonu dlžníka/úpadcu o vyslovenie neúčinnosti splnenia pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 59 ods. 1 ZoKR, ktorý upravuje odporovanie zvýhodňujúceho právneho úkonu. Za zvýhodňujúci právny úkon považuje právna úprava aj úplné alebo čiastočné splnenie peňažnej pohľadávky, i keď za inej situácie ako v danej veci. Odvolací súd poukazuje

na citované zákonné ustanovenia najmä z dôvodu, že právna úprava konkurzu a reštrukturalizácie priamo uvádza splnenie peňažnej pohľadávky dlžníkom ako právny úkon.

Za splnenia hypotézy právnej normy, § 130 ods. 4 ZoKR, žalobca využil právnu možnosť odporovať právnemu úkonu dlžníka podľa § 57 a nasl. ZoKR, podaním žaloby, pretože na majetok dlžníka bol počas reštrukturalizácie vyhlásený konkurz. Splnením podmienok odporovania právnemu úkonu dlžníka/ úpadcu sa súd prvého stupňa v konaní nezaoberal, dokazovanie v potrebnom rozsahu nevykonal a preto nevykonal ani právne posúdenie práva žalobcu na odporovanie právneho úkonu. Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacích dôvodov vymedzených žalobcom, i keď nie všetkých, správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa za súčasného splnenia podmienok citovaného ustanovenia zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého v konaní došlo k vadám upraveným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tým, že sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom a podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože ich existenciu v postupe súdu prvého stupňa ako vady konania a ako vady rozhodnutia nezistil. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že absenciou akéhokoľvek zrozumiteľného odôvodnenia dochádza k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti vymedzené v § 157 ods. 2 O.s.p. Skutočnosť, že sa žalobca ani odvolací súd nestotožnil so skutkovým stavom, s úvahami súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, ako aj s právnym posúdením veci, neznamená absenciu zákonných náležitostí odôvodnenia s následkom odňatia možnosti účastníka konania konať pred súdom.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. rozhodne vo veci opätovne. Za dôsledného uplatnenia postupu podľa § 118 O.s.p., § 118a O.s.p. a § 123 O.s.p. súd prvého stupňa prejedná vec žalobcu proti žalovanému o odporovanie právneho úkonu podľa § 57 a nasl. ZoKR, v rámci ktorého vykoná dokazovanie podľa návrhov účastníkov konania s tým, že rozhodne, ktoré dôkazy vykoná podľa § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. a uvedie, ktoré dôkazy nevykoná podľa § 118 ods. 2 O.s.p. Vykonané dôkazy vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. Súd prvého stupňa odôvodní svoje rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.