Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/192/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P. O. BOX 41, proti odporkyni: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Y. G., súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu, v konaní o zaplatenie 158,78 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh navrhovateľa zo dňa 08.04.2015 sa zamieta.

II. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 07.05.2015, si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie dlhu, ktorý jej vznikol zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú účastníci uzatvorili dňa 26.01.2010, a to v celkovej sume 158,78 €. Z čoho pozostáva celkovo uplatnená suma 158,78 € navrhovateľ nevysvetlil a nijakým spôsobom nepreukázal (istina úveru, úroky za poskytnutie úveru, úroky z omeškania, poplatky a pod.). Navrhovateľ si uplatnil aj právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania od 20.11.2014 z dlžnej sumy 158,78 €, ako aj právo na náhradu trov konania.

Pobyt odporkyne sa zistiť nepodarilo, a preto jej súd ustanovil podľa § 29 ods. 2 opatrovníka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:

Účastníci dňa 26.01.2010 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 896,24 €. Odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť 30-imi mesačnými splátkami dohodnutými vo výške 54,77 €, a to vždy do 22. dňa každého mesiaca, a to spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 68,83 % ročne. Výpisom z úverovej karty odporkyne, ktorý sa týkal spornej úverovej zmluvy, bolo preukázané, že odporkyňa dohodnuté splátky úveru vo výške 54,77 € riadne plnila až do dňa 22.01.2012.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa používajú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

Podľa § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstate prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

V spornej úverovej zmluve, ktorú účastníci uzatvorili dňa 26.01.2010 na základe tlačiva, ktoré vopred pripravil navrhovateľ, sa odporkyňa zaviazala úver poskytnutý vo výške 896,24 € vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach spolu s úrokom za poskytnutie úveru vo výške 68,83 % ročne.

Podľa štatistických údajov W. F. L. za obdobné spotrebiteľské úvery poskytované na obdobie od 1 do 5 rokov požadovali banky v čase uzatvorenia spornej úverovej zmluvy, teda v januári 2010 úroky vo výške 11,16 % ročne. Vzhľadom na to, že navrhovateľ poskytuje úvery rizikovejším skupinám obyvateľstva, bolo by možné akceptovať aj vyšší úrok než úrok, za ktorý obvykle poskytujú úvery banky, nie však úrok, ktorý je šesťkrát vyšší. Takto dohodnutý úrok za poskytnutie úveru je nemorálny a nečestný (ustanovenie § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z tohto dôvodu súd dohodu o úroku za poskytnutie úveru v spornej úverovej zmluve považuje pre rozpor s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Porovnávanie s úrokmi, za ktoré poskytujú úvery niektoré nebankové a úžernícke spoločnosti, by bolo v danom prípade nelogické a smiešne. Je možné pripustiť, že pokiaľ by súdy z úradnej povinnosti nechránili spotrebiteľov pri poskytovaní finančných služieb, postupne by sa neprimerané až úžernícke úroky mohli časom stať obvyklými.

Pretože dohoda o výške úroku za poskytnutie úveru je podstatnou (definičnou) náležitosťou zmluvy o úvere a dohodnutá výška úroku za poskytnutie úveru v danom prípade odporuje ustanoveniu § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a najmä dobrým mravom (§ 3 Občianskeho zákonníka), je z týchto dôvodov neplatná a tento dôvod neplatnosti je potrebné vztiahnuť na celú spornú zmluvu a neplatná je v tomto prípade celá úverová zmluva.

Vzhľadom na určenie, že celá sporná zmluva je neplatná, finančné vzťahy medzi účastníkmi je potrebné vyporiadať na základe § 451 a nasledovných ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Navrhovateľ sa v danom prípade bezdôvodne obohatil tým, že odporkyňa mu plnila na základe neplatných zmlúv o úvere a navrhovateľ je povinný majetkový prospech (pokiaľ mu takýto majetkový prospech vznikol) vydať. Z návrhu navrhovateľa, ako aj z úverového účtu klienta vyplýva, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 896,24 € a odporkyňa na dlh z úveru zaplatila sumu 1 484,32 €, teda navrhovateľovi zaplatila o 588,08 € viac, než bola povinná zaplatiť. Z uvedeného vyplýva, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia by mohlo vzniknúť odporkyni a nie navrhovateľovi, a preto súd návrh navrhovateľa, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 158,78 € spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 20.11.2014 až do zaplatenia, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá bola v spore úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože odporkyňa si toto právo neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).