Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-6-2014.pdf
PDF · 100.27 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 811 00 Bratislava proti žalovanej: W. O., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, XXX XX F., o zaplatenie 1.326,30 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca, spoločnosť: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.4.2013 domáhal toho, aby bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.326,30 € s príslušenstvom (úrokom z omeškania) a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 5.12.2007 bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.366,23 € splatný v 18 mesačných splátkach vo výške 68,28 €. Žalovaná túto povinnosť nesplnila a neuhradila sumu 975,97 €. Pohľadávka žalobcu (pozn. súdu - pôvodného žalobcu) ku dňu 21.3.2013 predstavuje suma 1.326,30 €, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 955,97 € a zmluvnej pokuty vo výške 370,30 €. Dňa 12.12.2011 uzavrel pôvodný žalobca ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. , IČO: 35 923 130 ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi (pôvodnému žalobcovi) postúpená splatná pohľadávka voči žalovanej zo zmluvy o úvere vo výške 1.346,30 €.
Právny zástupca pôvodného žalobcu bol výzvou zo dňa 25.4.2014 súdom vyzvaný, aby (okrem iného) presne špecifikoval jednotlivé nároky, ktoré si voči žalovanej uplatňuje (je potrebné uviesť, z akých položiek pozostávajú uplatnené sumy a z akého právneho titulu ich žalobca uplatňuje, vo vzťahu k úrokom, resp. zmluvnej pokute, na základe akého ustanovenia sú uplatnené, ich výška, z akej dlžnej sumy sú vyčíslené a za aké obdobie), aby ďalej uviedol, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich záväzkov. Výzva bola právnemu zástupcovi pôvodného žalobcu doručená dňa 2.5.2014, tento na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval.
V priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a povinností, konkrétne pôvodný žalobca spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o. uzatvoril so súčasným žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014, preto súd uznesením č.k. 15C/6/2014-61 zo dňa 20.11.2014, právoplatným dňa 20.12.2014 pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu.
Právny zástupca žalobcu bol výzvou zo dňa 1.12.2014 súdom vyzvaný, aby (okrem iného) presne špecifikoval jednotlivé nároky, ktoré si voči žalovanej uplatňuje (je potrebné uviesť, z akých položiek pozostávajú uplatnené sumy a z akého právneho titulu ich žalobca uplatňuje, vo vzťahu k úrokom, resp. zmluvnej pokute, na základe akého ustanovenia sú uplatnené, ich výška, z akej dlžnej sumy sú vyčíslené a za aké obdobie), aby ďalej uviedol, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením svojich záväzkov. Výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 4.12.2014. Právny zástupca žalobcu dňa 22.12.2014 doručil súdu vyjadrenie k výzve zo dňa 16.12.2014, v ktorom v prvom odseku uviedol, že predkladá súdu platobnú históriu žalovanej, z ktorej sú zrejmé uhradené mesačné splátky žalovanej a tiež je zrejmý dátum, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s platením dlhu. Vo zvyšnej časti vyjadrenia právny zástupca žalobcu sa vyjadroval k problematike spotrebiteľskej zmluvy (predmetnej zmluvy v tomto konaní), keď mal zato, že žalobca si v predmetnej veci neuplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalovaná bola v zmluve o poskytnutie pôžičky označená ako fyzická osoba podnikateľ.
Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu ospravedlnil, súhlasil, aby súd rozhodol bez ich účasti. Súd vec prejednal preto bez ich účasti postupom v zmysle v § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluvou o pôžičke, zmluvami o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, prehľadom úhrad a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2011, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5.1.2012 ako i zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci.
Dňa 5.12.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu, spoločnosť: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 823 130 so žalovanou, označenou ako živnostník, zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 41.159,-Sk (1.366,23 €), ktorú sa zaviazala žalovaná splácať v 18 mesačných splátkach po 2.057,- Sk (68,28 €). Ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená 61,64 %. Spôsob splácania splátok bol dohodnutý poštovou poukážkou.
Prehľad úhrad (platobná história) obsahovalo množstvo číselných údajov o type, dátume, splátke, pokute, úhrade, pohľadávke, stave úhrady. Uvedený prehľad nebol nikým podpísaný (opečiatkovaný, resp. verifikovaný), bol označený na meno a priezvisko žalovanej. Jednalo sa o súbor (neprehľadných) číselných údajov vo forme tabuľky.
Z výsluchu žalovanej súd zistil, že si je vedomá, že nesplácala, je ochotná to splácať v súčasnosti, avšak je materskej, nevie, aký bude jej príjem od septembra 2015. Čo sa týka žalovanej sumy, túto si neprepočítavala, vie len, že neplatila, s tými úrokmi je možné, že vznikla takáto žalovaná suma.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. dňu uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 79 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“), návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 4 prvá veta Os.p., súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť a túto ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa súd spravoval nasledovnými úvahami.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotnoprávnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané, povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neuviedol skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah a dôvodnosť uplatneného nároku. Z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe vyplynulo, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 5.12.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 18 splátkach po 68,28 €, túto povinnosť si nesplnila a neuhradila sumu 975,97 €. Ďalej len bolo čo sa týka žalovanej sumy uvedené, že ku dňu 21.3.2013 (deň vypracovania žaloby) predstavuje pohľadávka žalobcu suma 1.326,30 €, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 955,97 € a zmluvnej pokuty 370,33 €. Nebolo vôbec uvedené, či suma 955,97 € tvorí len dlžnú istinu, alebo aj dlžné úroky, prípadne iné príslušenstvo pohľadávky, atď. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zo žaloby nie je vôbec zrejmé, a to ani po opakovanej výzve súdu právnym zástupcom žalobcu, resp. pôvodného žalobcu, akým spôsobom žalobca dospel k jednotlivým nárokom žalovanej sumy, t.j. k jednak k sume 955,97 € a jednak k sume 370,33 €, ktoré si voči žalovanej uplatňuje, na základe akého ustanovenia ich žalobca uplatnil, prečo práve v takejto výške, atď. Právny zástupca síce doručil súdu vyjadrenie na predmetnú výzvu súdu, ale v tejto len v prvom odseku uviedol, že predkladá súdu platobnú históriu žalovanej, z ktorej sú zrejmé uhradené mesačné splátky žalovanej a tiež je zrejmý dátum, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s platením dlhu, čiže ani sám právny zástupca žalobcu sa nevyjadril konkrétne, odkázal na platobnú históriu, pričom práve žalobca musí mať vedomosť, akým spôsobom sformuloval svoj nárok uplatnený žalobným návrhom. V žalobe absentuje dôležité tvrdenie, čo tvorí žalovanú sumu, resp. akým spôsobom ju žalobca vypočítal. Dôležitosť uvedeného tvrdenia je opodstatnená tým, aby sa predišlo prípadnému duplicitnému priznaniu plnenia z toho istého zmluvného vzťahu, resp. právneho titulu. Nemožno vylúčiť, že sa veriteľ v ďalšom konaní môže domáhať zaplatenia konkrétnej sumy z toho istého zmluvného vzťahu (veriteľ sa môže domáhať na základe rovnakého zmluvného vzťahu viacerými žalobami zaplatenia súm postupne). V takom prípade však nie je možné posúdiť, či žalovaná suma, ktorej zaplatenia sa domáha v ďalšom konaní, neboli veriteľom uplatnené a súdom priznané už v skôr začatom konaní, v ktorom však žalobca žalovanú sumu nešpecifikoval. Z hľadiska procesného práva je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku (v prejednávanej veci špecifikovaním čo tvorí žalovanú sumu - istina úveru, úroky, úroky z omeškania, poplatky, atď.?) bola vylúčená možnosť zámeny s iným nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom na pripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43 O.s.p. Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že si žalobca v požadovanom rozsahu nesplnil povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal ani príslušenstvom istiny. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, napriek tomu, že bol predvolaný na pojednávanie, na ktorom mal vytvorený priestor pre doplnenie (špecifikovanie) žaloby, sa pojednávania nezúčastnil a nepožiadal ani o odročenie z dôležitého dôvodu. Absencia vyššie uvedených skutkových tvrdení neumožňuje súdu preskúmať rozsah uplatneného nároku. I keď žalobcovi vzniklo právo na plnenie z predmetného zmluvného vzťahu (čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné), pri absencii skutkových tvrdení nemožno určiť výšku nároku žalobcu a priznať ani len časť plnenia, a to pre jej nepreskúmateľnosť. Ani skutočnosť, že žalovaná nerozporuje výšku žalovanej sumy a je si vedomá dlhu, nemôže zbaviť žalobcu povinnosti tvrdenia rozhodujúcich skutočností a riadneho a nezameniteľného skutkového vymedzenia nároku, ktorá zaťažuje žalobcu. Hoci žalovaná nerozporovala výšku žalovanej sumy, súd má dôvodné a závažné pochybnosti o uvedenej skutočnosti v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., keďže sa nemôže relevantne vyjadriť ku skutočnosti, zaplatenie akých nárokov z úverovej zmluvy je predmetom prebiehajúceho konania. Z týchto dôvod súd žalobe v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si návrhom neuplatnila priznanie náhrady trov tohto konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)