Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_6P-45-2015.pdf
PDF · 79.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/45/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. L. J., nar. XX.X.XXXX, dieťa rodičov, matky: Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom W., R. V. XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Lucia Krasová, advokátka, Námestovo, Bernolákova 403/50 a otca: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, mal. dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny - Úrad práce, sociálnych vecí rodiny Námestovo, v konaní o znížení výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/18/2013-80 zo dňa 06.06.2013 vo výroku o výživnom tak, že otec R. J., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého L. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 200,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky maloletého dieťaťa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedený Dexia Banke, a. s. pobočka Námestovo a to od 01.05.2015.
II. Vo zvyšnej časti návrhu súd zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.4.2015 otec mal. dieťaťa požiadal, aby súd znížil uloženú mu vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Námestovo tak, že mu uloží povinnosť prispievať na výživu mal. syna L. mesačne sumou 60,- Eur, počnúc od 1.5.2015. Návrh odôvodnil, že je momentálne nezamestnaný a nepoberá dávky v hmotnej núdzi.
Matka mal. dieťaťa sa k návrhu písomne vyjadrila, že so znížením výživného na syna nesúhlasí. Uviedla, že bývanie maloletého zabezpečuje v rodinnom dome svojich rodičov, kde má spolu so synom trvalé bydlisko. Náklady na bývanie oboch spočívajú v prispievaní na energie vo výške 80 ,- Eur. Výdavky na maloletého pozostávajú mesačne zo stravy 125,- Eur, družina 10,-Eur, oblečenie 20,-Eur, hygiena 15,- Eur, životné poistenie 11,34 Eur, lekár 10,-Eur, ďalej sú to ročné výdavky na školu 150,- Eur a na voľnočasové aktivity 150,- Eur. Vyčíslené mesačné náklady na syna tak predstavujú sumu 221,34 Eur. K tvrdeniam otca maloletého syna uviedla, že disponuje platným živnostenským oprávnením, živnosť však prakticky bezprostredne po rozhodnutí súdu o výživnom prerušil a tento krok matka maloletého dieťaťa považuje za účelový.
Súd vykonal pojednávanie za splnenia procesných podmienok dňa 28.7.2015.
Na pojednávaní vypočul oboch rodičov maloletého dieťaťa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/18/2013.
Otec dieťaťa uviedol, že momentálne pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti s príjmom mesačne v čistom cca 120,- až 140,- Eur, a tiež má príjem z brigádnej činností, keď ide niekomu s
niečím pomôcť na stavbu, takto si vie finančne prilepšiť asi o 100,- Eur. Pred dvoma týždňami uzavrel ďalšiu dohodu o pracovnej činnosti, v rámci ktorej sa bude v Oravskom Podzámku venovať pltníctvu. Jeho príjem bude závisieť od množstva vykonanej práce, jeho predstava je, že si takto privyrobí sumou 30,- Eur na deň, do práce takto bude chodiť dva krát do týždňa. Momentálne je evidovaný na úrade práce, živnosť prerušil ešte v roku 2013. Dôvodom prerušenia živnosti bol nedostatok práce, príjmy, ktoré dosahoval mu nestačili na oplácania živnosti, platenia výživného a tiež aj na jeho živobytie. Sumu, ktorú uviedol v návrhu t,j. 60,- Eur, by zvládal platiť bez akýchkoľvek problémov, bez toho, aby bol obmedzovaný. Doposiaľ si vyživovaciu povinnosť vo výške 220,- Eur plnil, výživné zasielal na účet odporkyne, všetky mesiace spätne do mája, júna má vyrovnané. Vyživovaciu povinnosť má iba voči synovi. Pokiaľ ide o zdravotné obmedzenia, zhoršil sa mu zrak, tiež ho častejšie bolieva hlava. Okrem nehnuteľností v katastri obci Klin, vlastní nejaké nehnuteľnosti v obci Oravské Veselé, tiež vlastní chatu, ale nie je vysporiadaná, nie je zapísaná na liste vlastníctva, ide vlastne o nadstavbu nad garážou.
Matka pokiaľ ide o jej príjmy a výdavky zotrvala na písomnom vyjadrení. Uviedla, že maloletý L.l ukončil 3. ročník Základnej školy v Námestove, má len bežné zdravotné problémy. Po uzavretí rodičovskej dohody, otec maloletého zo začiatku platil výživné včas a pravidelne, ale potom začal výživné platiť nepravidelne, pričom prehľad o platení výživného (výpis z účtu), predložila súdu založený na č.l. 43-45. K svojim príjmom uviedla, že momentálne je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti internetového predaja. Síce uviedla príjem 300 - 400,- Eur mesačne, ale takýto príjem nemá pravidelne každý mesiac. Okrem uvedeného príjmu poberá prídavky na maloletého a potom, je to výživné na syna. Iný príjem nemá.
V danom prípade súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, ako aj oboznámením sa s obsahom vyjadrenia otca, správou zo šetrenia vykonaného kolíznym opatrovníkom a listinnými dokladmi založenými v spise, ďalej s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3P/18/2013, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Naposledy o výživnom na mal. syna L. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/18/2013 zo dňa 06.06.2013, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol mal. L. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec mal. dieťaťa sa zaviazal prispievať na výživu syna sumou 220,- € mesačne. V čase rozhodovania súdu o výživnom na mal. L., jeho rodičia už žili oddelene, oddelene žili od 24.11.2012 a otec dobrovoľne platil na syna výživné vo výške 200,- Eur mesačne. Matka bola nezamestnaná, bez nároku na podporu a dávky v hmotnej núdzi. Spolu so synom L. bývala u svojich rodičov. Otec bol živnostník, uvádzal príjmy zo živnosti min. vo výške 500,- až 600,- Eur, býval v rodinnom dome, ktorého bol spoluvlastníkom spolu s dvoma dospelými deťmi z predchádzajúceho manželstva. Maloletý L. bol v čase rozhodovania súdu o výživnom žiakom prvého ročníka. Od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane maloletého, kde automaticky vzhľadom na jeho vek sa zvýšili aj jeho výdavky na jeho ošatenie, vzdelanie a zabezpečenie stravy. Tiež sa zmenili pomery na strane matky, ktorá začala podnikať, pričom uviedla, že jej príjem je 300-400 Eur mesačne, ide však o príjem nepravidelný, nakoľko podniká v oblasti internetového predaja. Tiež došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý je toho času nezamestnaný, prerušil živnosť a príjmy si zabezpečuje prácami na základe dohôd o pracovnej činností a formou brigád. Podľa názoru súdu, otec maloletého dieťaťa sa však sám svojim zavinením pripravil o väčší príjem, keď sa rozhodol pozastaviť živnosť. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že živnosť pozastavil z dôvodu dlhodobého nedostatku práce a nedostatočných príjmov. V tomto smere súd poukazuje na nelogické vyjadrenie otca dieťaťa, keď na súde prezentoval, že pred pozastavením živnosti mal dlhodobejšie problémy, živnosť pozastavil dňom 1. 10. 2013, avšak v čase uzatvorenia rodičovskej dohody dňa 6.6.2013 súdu uvádzal, že prevádzkovaním živnosti si vie zabezpečiť príjem min. 500 až 600,-Eur a dobrovoľne pred uzavretím dohody prispieval na výživu syna sumou 200,- Eur a v čase rozhodovania súdu dobrovoľne pristúpil k uzatvoreniu rodičovskej dohody a zaviazal sa platiť výživné vo výške 220 ,- Eur mesačne. Zároveň z bankového výpisu, ktorý predložila na pojednávaní matka dieťaťa vyplynulo, že otec dieťaťa ani v období po pozastavení živnosti, nemal väčšie problémy s platením výživného na syna vo výške 220,- Eur.
Podľa § 62 ods. 1,2,4 Zákona o rodine v platnom a účinnom znení plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine v platnom a účinnom znení pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav je možné konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, kedy bolo naposledy rozhodované o výške výživného na mal. L. sa nezmenili iba pomery na strane matky maloletého, ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti, ale zmenili sa aj pomery na strane otca (ale jeho vlastným pričinením). Preukázateľne sa zvýšili výdavky na maloletého v súvislosti s jeho vekom, čím sa u neho logicky zvýšili výdavky spojené so zabezpečením oblečenia, stravy a zabezpečením vzdelania. Matka výdavky len na syna vyčíslila na sumu 221,34 Eur. Pri zvažovaní aká výška výživného bude primeraná, aby zodpovedala možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a potrebám maloletého dieťaťa, ktoré sa podieľa na životnej úrovni oboch rodičov, a to aj s prihliadnutím na zmenu pomerov účastníkov konania, pričom súd bral do úvahy skutočnosť, že matka maloletého býva iba v podnájme u svojich rodičov, jej príjem je nepravidelný a má v osobnej starostlivosti syna, ktorému tak sama musí zabezpečiť životné istoty. Otec uvádzal príjem cca mesačne 470,- Eur ( dohoda o pracovnej činnosti cca 130,-Eur - ako vodič autobusu, dohoda o pracovnej činnosti - pltníctvo cca 240,-Eur a brigádna činnosť cca100,-Eur), súd však tiež bral do úvahy, že od 1.10.2013 pozastavil živnosť, z ktorej podľa názoru súdu dosahoval také príjmy, z ktorých mohol platiť výživné v rozsahu ako sa dobrovoľne zaviazal pri uzatváraní rodičovskej dohody, čomu tiež nasvedčuje prehľad platenia výživného otcom za predchádzajúce obdobie. Súd preto neveril tvrdeniam otca, že priznané príjmy sú jeho skutočným príjmom a iné príjmy nemá.
Oproti návrhu otca tak súd znížil výživné na mal. L. zo sumy 220,- Eur na sumu 200,- Eur. Výživné znížil s ohľadom na skutočnosť, že matka si momentálne zabezpečila príjem cca vo výške 350,- Eur mesačne, pričom v čase rozhodovania súdu žiaden príjem nemala. Keďže sa otec dieťaťa návrhom dožadoval zníženia výživného len na sumu 60,- Eur, súd jeho návrh v časti, v ktorej bol otec neúspešný zamietol, pretože ho považoval vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za nedôvodný. Súd znížil výživné od 1.5.2015 tak, ako to požadoval návrhom otec maloletého.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, predmetné konanie je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.), z toho titulu žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu jeho trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).