Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_9Co-234-2014.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/234/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobkyne: nesvojprávna K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, E.-D., zastúpená opatrovníkom T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, E.-D., zastúpený JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Martina 3A, Holíč proti žalovaným: 1. Mgr. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-D., 4. W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-D., 5. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-D., 6. Mgr. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-D., 7. I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-D., 8. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.- D., 9. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-D., 10. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-D., 11. S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, E.-D., 14. I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, E.-D., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Machová, s.r.o., IČO 36 864 544, so sídlom Čulenova 2A/2621, Skalica, o vyplatenie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 3C/141/2008-272 zo dňa 27. novembra 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa je povinná zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania žalovaných spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 249,06 eura na účet právnej zástupkyne žalovaných v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré im vzniklo z dôvodu užívania jej pozemku bez právneho dôvodu. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, žalobkyňa je vlastníčkou pozemku na parcele č. 1671/7 a žalovaní sú vlastníkmi susediaceho pozemku na parcele č. 1671/8 a na ňom postaveného bytového domu, pričom v ich prospech je zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez pozemok žalobkyne. Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd zaviazal žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie rokov 2006 až 2011, nakoľko títo užívali jej pozemok (parc. č. 1671/7) nad rámec zriadeného vecného bremena, na jej pozemku parkovali osobné automobily, sú tam umiestnené popolnice a žumpa, vešiak na sušenie bielizne a ohnisko na opekanie. Žalobkyňa pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzala z výšky spoluvlastníckych podielov žalovaných k ich bytom a uplatnila si 1,66 eura/m2 ročne. V konaní žalobkyňa síce označila zodpovednostné subjekty (žalovaných), ale nedokázala jednoznačne určiť ani preukázať rozsah majetkového prospechu jednotlivých žalovaných. Žalovaní popreli tvrdenie žalobkyne o obmedzovaní jej vlastníckeho práva nad rámec vecného bremena, priznali len využívanie popolníc a žumpy umiestnených na pozemku žalobkyne. Súd prvého stupňa bol názoru, že ide len o nepatrné obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne, ktoré neoddeliteľne súvisí s užívaním bytov ich vlastníkmi (žalovanými), a ktoré výrazným spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Vo zvyšnej časti žalobkyňa nepreukázala bezdôvodné obohatenie sa žalovanými. Súd prvého stupňa neprihliadal na predloženú fotodokumentáciu, nakoľko táto bola zhotovená v roku 2012 a 2013, pričom žalobkyňa
sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia za roky 2006 až 2011. Uzavrel, že žalobkyňa síce naznačovala vznik bezdôvodného obohatenia, ale dostatočne nepreukázala svoje tvrdenia. Nedokázala jednoznačne určiť, ktorý zo žalovaných a v akom rozsahu sa bezdôvodne obohatil na jej úkor a preto jej žalobu zamietol. Súd súčasne poukázal na skutočnosť, že ak je žalobkyňa obmedzovaná vo výkone svojho vlastníckeho práva zásahmi iných subjektov, je potrebné, aby sa ochrany svojho práva domáhala osobitnou žalobou. Právne vec posúdil podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2, § 456 a § 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (v ďalšom texte „OSP“) a procesne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevyporiadal sa s predloženými dôkazmi ani tvrdením žalobkyne, vychádzal len z účelového tvrdenia žalovaných. Rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je v rozpore s Ústavou SR, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, Dohovormi o ochrane základných práv a najmä so súdnou praxou a rozhodnutiami najvyššieho súdu SR. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konanie žalovaných na pozemku žalobkyne a obmedzenie jej vlastníckeho práva žalovanými označil ako nepatrné obmedzenie vlastníckeho práva. Obmedzenie vlastníckeho práva je zásadný zásah do vlastníckeho práva ako takého a je chránený Ústavou SR, ako aj Občianskym zákonníkom. Preto nie je možné konštatovať, že k obmedzeniu vlastníckeho práva prišlo nepatrne alebo akokoľvek deliť obmedzovanie vlastníckeho práva. Pre takéto konštatovanie neexistuje právny dôvod ani podklad. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu a súdnej praxe, ak niekto neoprávnene využíva nehnuteľnosť, potom vzniká ex lege nájomný vzťah voči týmto nehnuteľnostiam. Poukázala na rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS sp. zn. 31 Cdo/503/2011 podľa ktorého, ak nie je možné realizovať právo, patrí mu za to náhrada za obmedzenie jeho spoluvlastníckeho vlastníckeho práva. Pritom nie je rozhodujúce to, o čo sa dotyčný obohatil, podstatná je ujma vznikajúca vylúčenému spoluvlastníkovi. Veľký senát tiež potvrdil povinnosť vydať z tohto dôvodu bezdôvodné obohatenie. Súd by mal teda posudzovať obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne a nie v akom rozsahu k nemu zo strany žalovaných prichádzalo. Súd prvého stupňa ako aj samotní žalovaní uviedli, že konali nad rámec oprávnení plynúcich im z vecného bremena. Z tohto však nie je v rozsudku vyvodený žiadny právny záver. Samotní žalovaní uviedli, že nehnuteľnosti do „určitej miery“ využívali. To, že žalovaní nehnuteľnosti využívajú prakticky dodnes, preukázala fotodokumentáciou. Samotní žalovaní uviedli, že na predmet jej vlastníckeho práva bez jej súhlasu a bez právneho dôvodu vstupovali. Taktiež sa potvrdilo, že žalovaní na predmete jej vlastníckeho práva parkovali (i keď ako tvrdili, že len po dobu vyloženia nákupu a pod.) a parkujú. Žalovaní uviedli, že prechádzali a prechádzajú cez nehnuteľnosti opakovane. Vybudovali si na pozemku zariadenie na vešanie bielizne, v letných mesiacoch si robili na predmetnom pozemku piknik, opaľovali sa. Taktiež bola na jej pozemku vybudovaná žumpa pre žalovaných, nachádzajú sa na pozemku popolnice. Súd prvého stupňa mal tieto dôkazy vyhodnotiť ako permanentné porušovanie a zásahy do vlastníckeho práva, a nie opačne. Akceptovanie názoru, že nepatrné obmedzenie vlastníckeho práva pozemku, ktorý je ohraničený plotom a je znemožnené užívanie tejto plochy vlastníkom, by mohlo mať za následok trvalé vylúčenie vlastníka pozemku z výkonu jeho vlastníckych práv bez akejkoľvek náhrady. Súd prvého stupňa mal priznať vlastníkovi náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku ako je tomu v prípade platieb bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho bežnému nájomnému pri neexistencii zmluvného vzťahu. Žalovaní mali dokazovať, či oni skutočne neobmedzili jej ústavou garantované právo. Žalovaní opakovane tvrdia, že oni nehnuteľnosti neužívali, a to hoci k nim mali prakticky neobmedzený prístup a sami obmedzovanie (a nad rámec vecného bremena) vlastníckeho práva priznali.
Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pričom v odôvodnení svojho odvolania prenáša neunesenie dôkazného bremena na nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa, resp. súdu prvého stupňa vytýka, že tento v odôvodnení rozsudku konštatoval „nepatrné obmedzenie vlastníckeho práva“ s tým, že Občiansky zákonník, ani Občiansky súdny poriadok nedisponujú týmto termínom vzťahujúcim sa na prejednávanú vec. Žalobkyňa však vo svojom žalobnom návrhu, ako i v priebehu celého súdneho konania, odvodzovala vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. výšku jeho určenia, za užívanie jej pozemku, s odkazom na veľkosť spoluvlastníckych podielov žalovaných, pričom použila i ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žiadnym iným spôsobom v priebehu konania
neurčila výšku bezdôvodného obohatenia, s nevyhnutnosťou pri takto uplatnenom nároku jednoznačne určiť rozsah toho - ktorého žalovaného na užívaní jej nehnuteľnosti, špecifikovaný či už presným časovým obdobím, odkedy, dokedy jednotlivý žalovaný užíval akú konkrétnu veľkosť jej nehnuteľnosti, aká bola konkrétna hodnota tohto užívania a akým spôsobom bola stanovená, ďalej aký konkrétny majetkový prospech každý žalovaný získal, čo je nevyhnutným zákonným predpokladom pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka tak, ako sa ho domáhala žalobkyňa. Sama žalobkyňa už pred začatím súdneho konania prezentovala písomne svoju vôľu nenárokovať si za užívanie nehnuteľnosti žiadnu náhradu, a to v zmysle uzatvorenej Zámennej zmluvy zo dňa 24.8.2006. Podľa žalovaných je potrebné považovať odvolanie žalobkyne za nedôvodné a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov právneho zastupovania v odvolacom konaní za jeden právny úkon (spísanie vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne) á 200,85 eura, náhrada DPH 40,17 eura, plus 1 x paušálna náhrada á 8,04 eura, spolu 249,06 eura.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
- Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd poukazuje na nasledovné skutočnosti:
Predmetom konania na súde prvého stupňa bol nárok žalobkyne voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď síce označila zodpovednostné subjekty (žalovaných), ale nedokázala jednoznačne určiť ani preukázať rozsah majetkového prospechu, ktorý mal jednotlivým žalovaným vzniknúť, v dôsledku čoho žalobu zamietol.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zameral dokazovanie na zisťovanie rozsahu majetkového obohatenia, ktoré malo vzniknúť jednotlivým žalovaným, pričom dôkazné bremeno bolo na strane žalobkyne.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Užívanie pozemku nesporne má majetkovú hodnotu. Obohatenie, ktoré spočíva v užívaní cudzieho pozemku, nie je možné vrátiť v naturálnej forme. Je preto treba vychádzať z ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 451 a 454 Občianskeho zákonníka. Výška plnení za užívanie cudzej veci (pozemku) bez právneho dôvodu sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko, čo sám získal. Bezdôvodným obohatením preto nie je akýkoľvek prospech, ktorý by mohol vlastník veci jej prenajatím dosiahnuť, ale len ten prospech, o ktorý sa na úkor vlastníka iný subjekt užívaním jeho veci obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla práve formou nájmu; dôvodne sa teda táto náhrada dáva do pomeru s obvyklým nájomným. Ak je v daných pomeroch výška obvyklého nájomného závislá od účelu a spôsobu užívania, musí súd prihliadnuť na to, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, vec skutočne užíval a aké nájomné by za také užívanie veci bol nútený za normálnych okolností platiť (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 25 Cdo 263/99 zo dňa 10.01.2001).
Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V zmysle citovaného ustanovenia platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje (affimanti incumbit probatio). Účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho tvrdené právo patrí. Na druhej strane nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (tzv. negatívna dôkazná teória).
Odvolací súd z obsahu preskúmavaného spisu zistil, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaných vydania bezdôvodného obohatenia, pretože títo užívajú jej pozemok nad rámec vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez pozemok v rozsahu prístupovej cesty, pričom vychádzala z podielov jednotlivých žalovaných (ako vlastníkov bytov v bytovom dome) na spoločných častiach a zariadeniach domu a výšky bežného nájomného za pozemok (1,66 eura ročne za 1 m2). Opatrovník žalobkyne na pojednávaní uviedol, že presne nevie uviesť, kto a v akom rozsahu pozemok užíval. S poukazom na citované ustanovenie § 120 ods. 1 OSP bolo procesnou povinnosťou žalobkyne preukázať svoje tvrdenia. Vzhľadom k predmetu sporu, keď sa od jednotlivých žalovaných domáha vydania bezdôvodného obohatenia, bolo jej povinnosťou preukázať, kto zo žalovaných a v akom rozsahu sa obohatil. Žalobkyňa tieto skutočnosti nepreukázala a preto sa dostala do dôkaznej núdze. Nie je tiež možné preniesť dôkazné bremeno na žalovaných, ako to žiadala žalobkyňa vo svojom odvolaní. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom, že nemožno od žalovaných spravodlivo žiadať, aby preukázali reálnu neexistenciu určitej skutočnosti.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala skutočnosti na podporu svojho žalobou uplatneného nároku. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď žalobu zamietol.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke, odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné.
Odvolací súd preskúmal aj závislý výrok o trovách prvostupňového konania (§ 212 ods. 2 písm. b) OSP) a konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalovaní, v dôsledku čoho im v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania uplatnili ako trovy právneho zastúpenia za jeden právny úkon - vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne á 200,85 eura + DPH 40,17 eura + 1 x paušálna náhrada 8,04 eura, spolu 249,06 eura. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 OSP je žalobkyňa povinná zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne žalovaných.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.