Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-42-2022.pdf
PDF · 105.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/X, W. W., v konaní zast. JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so sídlom AK v Banskej Bystrici, Pod Rybou 5, o zaplatenie 448,52 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie pre zaplatenie sumy 292,32 Eur z a s t a v u j e .
Súd návrh žalobcu vo zvyšku z a m i e t a .
Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný žalovanému zaplatiť v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania platobného rozkazu pre zaplatenie sumy 448,52 Eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur a náhrady trov konania vo výške 26,50 Eur. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 01. 05. 2010 do 30. 11. 2021 a aj napriek písomnej výzve zo dňa 03. 11. 2021. Dlh žalovaného predstavuje sumu 448,52 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 431,52 Eur ako 93 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01. 05. 2010 do 30. 11. 2011, zo sumy 17 Eur ako zmluvnej pokuty v zmysle § 10 zákona č. 340/2012 Z.z. Zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1,85 Eur ako zaplatené poštové sadzby.
2. Tunajší súd vydal dňa 10. 06. 2022 pod č.k. 17C/42/2022 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 448,52 Eur a sumy 1,85 Eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na náhradu trov konania.
3. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobu považuje v plnom rozsahu nárokovanej sumy za nedôvodnú, pretože žalovaný zaplatil v mesiaci marec 2021 dlžnú sumu 167,04 Eur za obdobie 36 mesiacov spätne, t.j. od mesiaca marec 2018 do mesiaca február 2021 a od mesiaca marec 2021 si žalovaný zriadil v ČSOB, a.s. trvalý príkaz na mesačné platby vo výške 4,64 Eur a tieto platby sa realizujú do súčasnej doby. Na žalovanú sumu 448,52 Eur týkajúcu sa obdobia 93 mesiacov v období od mesiaca jún 2010 do mesiaca február 2018 si žalovaný uplatňuje námietku premlčania dlžnej sumy. Čo sa týka výzvy zo dňa 03. 11. 2021, ktorú
žalobca uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu, tak v danom prípade nevzniká povinnosť platenia zmluvnej pokuty v zmysle § 10 zákona č. 532/2010 a taktiež povinnosť platby poštových služieb. Navrhol návrh žalobcu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.
4. Žalovaný spoločne s odporom tunajšiemu súdu predložil potvrdenie o úhrade dlžnej sumy 167,04 Eur a platbu mesačných poplatkov od 03/2021 v sume 4,64 Eur.
5. Tunajší súd podaný odpor spoločne s uznesením zo dňa 27. 07. 2022 doručoval žalobcovi a žalobcu vyzval, aby sa v lehote 15 dní k podanému odporu vyjadril. Zásielka bola žalobcovi doručená dňa 27. 07. 2022, žalobca sa k podanému odporu nevyjadril.
6. Tunajší súd vytýčil termín pojednávania na deň 11. 10. 2022, ktorého sa žalobca nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a zároveň žiadal, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. V ospravedlnení žalobca uviedol, že čo sa týka úhrady sumy 167,04 Eur za obdobie 36 mesiacov spätne, t.j. od mesiaca marec 2018 do mesiaca február 2021 tak žalovaný v popise platby neuviedol za aké obdobie uhrádza nedoplatok a do poznámky uviedol „úhrada nedoplatku“, a preto bola platba 167,04 Eur zarátaná za najstaršie neuhradené mesačné predpisy. V prehľade predpisov a platieb je tabuľkovým spôsobom uvedené, za aké časové obdobie a akú sumu bol žalovaný povinný zaplatiť a zároveň sú uvedené aj platby, ktoré žalovaný žalobcovi uhradil. Poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Brne, sp. zn. 16Co 579/87 zo dňa 04. 02. 1988, podľa ktorého, ak dlžník neuvedie pri plnení dlhu, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, uhradí sa dlh najskôr splatný, aj keď by mohol byť premlčaný. V takomto prípade sa už dlžník nemôže následne dovolávať s úspechom premlčania dlhu, na ktorý bolo plnené uvedených spôsobom. Zároveň žalobca uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, tak žalobca zobral žalobu čiastočne späť v rozsahu 292,32 Eur, a teda po čiastočnom späťvzatí sa žalobca domáha zaplatenia istiny vo výške 139,20 Eur (30 neuhradených mesačných predpisov od 06/2019 do 11/2021), pokuty vo výške 17 Eur, poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur a náhrady trov konania.
7. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, a preto súd pojednával v zmysle § 180 C.s.p. bez prítomnosti žalobcu a žalovaného.
8. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 292,32 Eur pred začatím 1. pojednávania, tunajší súd konanie pre zaplatenie sumy 292,32 Eur v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. konanie zastavil.
9. Súd na tomto pojednávaní uviedol, že po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zastavení konania, predmetom konania zostala suma 139,20 Eur ako istiny, t.j. 30 neuhradených mesačných predpisov od 06/2019 do 11/2021, pokuta vo výške 17 Eur a poštové sadzby spojené s vymáhaním vo výške 1,85 Eur. Súd zároveň uviedol, že žalobca nevyšpecifikoval, za ktoré obdobie zobral žalobu čiastočne späť vo výške 292,32 Eur.
10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11. 10. 2022 uviedol, že žalovaný bol koncovým odberateľom elektriny aj v roku 2010, 2011, ako aj 2012. Žalovaný v mesiaci marec 2021 zaplatil žalobcovi sumu 167,04 Eur ako nedoplatok koncesionárskych poplatkov za obdobie 3 rokov spätne, t.j. za 36 mesiacov a k zaplateniu tejto sumy zo strany žalovaného došlo z toho dôvodu, že v mesiaci január 2021 obdržal od žalobcu výzvu, obsahom ktorej bolo konštatovanie, že žalovaný neplatí koncesionárske poplatky od roku 2010 a žalovaný na to reagoval písomnou odpoveďou, v ktorej uviedol, že nie si je vedomý tej skutočnosti, že je povinný platiť koncesionárske poplatky a v akej výške a vytýkal zároveň žalobcovi, že ho na túto skutočnosť nevyzval skôr. Na základe tejto výzvy žalovaný zaplatil teda v mesiaci marec 2021 určitú časť pohľadávky, pričom jeho úmyslom bolo zaplatiť takú časť požadovanej pohľadávky, ktorá by zahŕňala ešte nepremlčanú čiastku a podľa výpočtov žalovaného zaplatil túto sumu za obdobie 36 mesiacov, teda od mesiaca marec 2018 do mesiaca február 2021 a vyššiu čiastku požadovanej pohľadávky do marca 2018 nezaplatil z toho dôvodu, že si uplatnil námietku premlčania. Poukázal aj na ustanovenia Občianskeho zákonníka, z ktorých nevyplýva tá skutočnosť, že by sa plnenie z čiastočného dlhu, pokiaľ sa neuvedie presne obdobie, za ktoré sa tento dlh platí, malo platiť, že veriteľ automaticky počíta s tým, že sa platí najstaršia pohľadávka, aj keď premlčaná a v takomto prípade by sa už dlžník nemohol domáhať premlčania. Navrhol, aby súd na rozhodnutie Krajského súdu v Brne
z roku 1987 aj vzhľadom na odstup času, neprihliadal. Navrhol žalobu zamietnuť, uplatnil si náhradu trov konania a taktiež navrhol odročenie pojednávania za tým účelom, aby bolo 100 %-ne preukázané doručovanie výzvy zo strany žalobcu v januári 2021 a odpoveď žalovaného na túto výzvu žalobcovi.
11. Tunajší súd žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania vyhovel a pojednávanie odročil na deň 08. 11. 2022. Tunajší súd zároveň žalobcu vyzval, aby svoje vyjadrenie doplnil o skutočnosť, z akého dôvodu zobral žalobu čiastočne späť pre zaplatenie sumy 292,32 Eur a za ktoré obdobie.
12. Právny zástupca žalovaného zobral na vedomie, že v lehote 20 dní tunajšiemu súdu predloží výzvu žalobcu z januára 2021 a odpoveď žalovaného ako reakciu na túto výzvu.
13. Žalobca ani žalovaný sa pojednávania dňa 08. 11. 2022 nezúčastnili.
14. Žalobca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil hospodárnosťou konania a zároveň žiadal, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Zároveň na základe výzvy tunajšieho súdu v ospravedlnení uviedol, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného, a to v rozsahu 292,32 Eur (63 neuhradených mesačných predpisov od 05/2010 do 05/2019).
15. Tunajší súd preto pojednával v zmysle § 180 C.s.p. bez prítomnosti žalobcu a žalovaného.
16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 08. 11. 2022 vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava výpovede z predchádzajúceho pojednávania, ako aj písomných vyjadrení. Čo sa týka čiastočného späťvzatia žaloby a jeho vyjadrenia, má za to, že žalobca uznal vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a v danom prípade matematicky vychádza tá skutočnosť, že žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 139,20 Eur a vzhľadom k tomu, že zaplatil čiastku 167,04 Eur, zaplatil viac, ako by bol v zmysle podanej žaloby mal zaplatiť, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
17. Z výzvy žalobcu zo dňa 03. 11. 2021 na zaplatenie nedoplatku vyplýva, že žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie nedoplatku ku dňu 30. 11. 2021 vo výške 438,0 Eur, pričom žalobca nedoplatok na úhrade eviduje za kontrolované obdobie od 01. 06. 2010. Žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie tohto nedoplatku najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy s tým, že v nedoplatku je zahrnutý aj predpis na mesiac november 2021.
18. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaný žalobcovi neuhrádzal úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS v zmysle zákona č. 340/2012, a to za rok 2010, 2011, 2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020 a čiastočne za rok 2021 s tým, že v mesiaci marec žalovaný uskutočnil platbu vo výške 171,68 Eur, v mesiaci apríl, máj, jún, júl, august, september, október, každý mesiac zvlášť sumu 4,64 Eur. V mesiaci november 2021 úhrada vo výške 4,64 Eur uskutočnená nebola. Žalovanému bol výzva doručená dňa 12. 11. 2021 spoločne s prílohami.
19. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 03. 09. 2019 predloženého žalobcom vyplýva cena úradnej zásielky (doporučene + doručenka + do vlastných rúk) podanú cez ePodací hárok vo výške 1,85 Eur.
20. Z predloženého pohybu na účte, č. účtu G.: X. vyplýva, že do peňažného ústavu Č.X., Y..X.. bol zadaný trvalý príkaz na úhradu sumy 4,64 Eur dňa 15. 03. 2021, pričom táto úhrada vo výške 4,64 Eur je platená pravidelne každý mesiac a platba bola uhradená každý mesiac vo výške 4,64 Eur od 15. 03. 2021 a aj 15. 11. 2021, teda za rozhodné obdobie.
21. Súd z fotokópie detailu platby (č.l. 28) zistil, že majiteľka účtu O. P. odoslala elektronicky platbu dňa 26. 02. 2021 vo výške 167,04 Eur a ako účel platby je uvedené „Úhrada nedoplatku P. O., U. X, W. W.“ v prospech Rozhlas a televízia Slovenska Odbor výberu úhrad, Mlynská dolina, Bratislava.
22. Z oznámenia o kontrole platenia úhrady žalobcu zo dňa 15. 01. 2021 vyplýva, že žalobca vykonal kontrolu platenia úhrady v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z.z. s tým, že dlh žalovaného ku dňu 28. 02. 2021 predstavuje čiastku 598,56 Eur, pretože žalovaný ako odberateľ elektriny od 01. 05. 2010 mal
povinnosť platiť úhradu vo výške 4,64 Eur. Zároveň týmto oznámením žalobca žalovaného vyzval na zaplatenie nedoplatku vo výške 598,56 Eur najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia.
23. Z písomnosti „Nedoplatok za poskytované služby zákazníkom“ (č.l.70) vyplýva, že žalovaný žalobcovi oznamoval, že dňa 26. 01. 2021 si prevzal úradnú zásielku č. OA 32 297 005 3 SK prostredníctvom Slovenskej pošty a po otvorení zásielky zistil, že mu bola vyčíslená dlžná čiastka vo výške 598,56 Eur ako poplatok za služby zákazníkom. Po dohľadaní dokladov, Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny č. 1016430/4 nenašiel sumu, ktorá by bola vo výške 4,64 Eur, a preto si bol vedomý, že uvedená suma je súčasťou mesačného poplatku za dodávku elektrickej energie, ktorú platí každý mesiac. Zároveň žalobcu požiadal o vyjadrenie, prečo nebol upovedomený formou výzvy alebo upomienky o nezaplatení sumy 4,64 Eur mesačne po šesťdesiatich dňoch ako je uvedené v § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. Žiadal o vyjadrenie, prečo mu bolo doručené oznámenie dlhu po viac ako desiatich rokoch.
24. K „Oznámeniu o kontrole platenia úhrady“ zo dňa 15. 01. 2021 zaslané žalobcom žalovanému a k vyjadreniu žalovaného žalobcovi označené ako „Nedoplatok za poskytované služby zákazníkom“, ktoré predložil právny zástupca žalovaného, právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 31. 10. 2022 uviedol, že na základe „Oznámenia o kontrole platenia úhrady“ zo dňa 15. 01. 2021 zo strany žalobcu, žalovaný zaplatil 26. 02. 2021 žalobcovi sumu 167,04 Eur, čím jednoznačne a preukázateľne prejavil svoju vôľu zaplatiť žalobcovi nedoplatok za obdobie 36 mesiacov, ktoré bezprostredne predchádzalo obdobie, kedy túto platbu realizoval, t.j. konkrétne od mesiaca marec 2018 do mesiaca február 2021, nakoľko toto obdobie pokladal za nepremlčané a od mesiaca marec 2021 realizuje platbu mesačne na základe zadaného trvalého príkazu. Na predchádzajúce obdobie v trvaní 93 mesiacov, konkrétne od mesiaca jún 2010 do mesiaca február 2018 si uplatnil námietku premlčania. Vo vyjadrení poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona č. 340/2012 Z.z., že žalovaný je povinný platiť úhradu a bolo zistené, že žalovaný ku dňu podania návrhu na súd nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie 01/05/2010 - 30/11/2021 a je preto potrebné uviesť, že predmetný zákon je platný len od 14. 11. 2012 a v predchádzajúcom období bol platný a účinný zákon o koncesionárskych poplatkoch č. 68/2008 Z.z., ktorý koncesionárske poplatky a pokuty za nezaplatenie upravoval iným spôsobom.
25. V danom prípade, po čiastočnom späťvzatí žaloby pre zaplatenie sumy 292,32 Eur, t.j. pre zaplatenie 63 splátok za obdobie od 05/2010 do 05/2019, tak predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 139,20 Eur, a to za obdobie od 6/2019 do 30. 11. 2021, čo spolu predstavuje 30 mesiacov x 4,64 Eur = 139,20 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 139,20 Eur za obdobie od 6/2019 do 30. 11. 2021, tak na danú vec je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 340/2020 Z.z. účinného od 01. 01. 2013, pričom do 30. 12. 2012 bol účinný zákon č. 68/2008 Z.z.
26. Podľa § 1 zákona č. 340/2012 Z.z., tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
27. Podľa § 3 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je podľa písm. a/ fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
29. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a/ platí úhradu 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a/, ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c/.
30. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu
za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
31. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.
32. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z., ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
33. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., ak platiteľ podľa § 3 písm. a/ nezaplatí úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa ods. 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 Eur.
34. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa ods. 3 a 4 poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
35. Tunajší súd v danom prípade nemal sporné, že žalovaný v rozhodnom období bol odberateľom elektrickej energie a nemal do 03/2021 zaplatené koncesionárske poplatky. Taktiež v konaní nemal v konaní nemal sporné, že žalobca žalovaného upomienkou zo dňa 15. 01. 2021 vyzval na úhradu sumy 598,56 Eur. Z predmetnej výzvy ale nevyplýva za aké obdobie požadovanú sumu si uplatňuje a z čoho pozostáva. V konaní taktiež nemal súd sporné, že žalovaný po doručení upomienky zaplatil sumu 167,04 Eur za obdobie troch rokov spätne, teda nepremlčanú sumu. Taktiež súd nemal v konaní sporné, že od 03/2021 žalovaný pravidelne poplatky v prospech žalobcu uhrádza. V konaní zostal sporný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 139,20 Eur, ako aj nárok žalobcu na zaplatenie pokuty.
36. Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania návrhu žalobcu nevyhovel a žalovaného nezaviazal na zaplatenie sumy 139,20 Eur, a to za obdobie od 6/2019 do 30. 11. 2021 tak, ako sa žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal, a to z toho dôvodu, že žalobca žalovaného v zmysle § 10 ods. 2 vyzval oznámením o kontrole platenia úhrady zo dňa 15. 01. 2021 na úhradu dlžnej sumy vo výške 598,56 Eur, ktorá bola žalovanému doručená dňa 26. 01. 2021, čo vyplýva z písomnosti predloženej žalovaným ako „nedoplatok za poskytované služby zákazníkom“ a následne, po doručení tohto oznámenia si žalovaný splnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 10 ods. 4 a v lehote 30 dní žalobcovi uhradil sumu 167,04 Eur za obdobie 36 mesiacov spätne, t.j. od mesiaca marec 2018 do mesiaca február 2021, t.j. za obdobie 3 rokov spätne, t.j. nepremlčanú pohľadávku žalovaného. Taktiež v konaní bolo preukázané, že od mesiaca marec 2021 na základe trvalého príkazu v ČSOB banke, a.s. žalovaný úhradu za služby verejnosti pravidelne v prospech žalobcu platí. Súd takto dospel k záveru, že žalovaný žalobcovi nedlhuje žiadnu čiastku na úhradách za služby poskytované verejnosti zo strany žalobcu za obdobie od 6/2019 do 30. 11. 2021. Súd nezaviazal žalovaného ani na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17 Eur, na ktoré by mal žalobca nárok v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z., pretože nepremlčanú dlžnú sumu žalobcovi uhradil v lehote 30 dní od doručenia výzvy, keďže výzva bola žalovanému doručená dňa 26. 01. 2021 a dlžnú nepremlčanú sumu žalovaný uhradil dňa 26. 02. 2021. Dátum iného doručenia predmetnej výzvy žalobcu zo dňa 15. 01. 2021 žalobca nepreukázal.
37. Súd v danom prípade žalovaného nezaviazal ani na zaplatenie sumy 1,85 Eur ako úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním, nakoľko z podanej žaloby vyplýva, že zaplatenie tejto sumy si žalobca uplatnil za doručovanú výzvu žalobcu žalovanému zo dňa 03. 11. 2021. Súd nevyhovel v tejto časti návrhu žalobcu z toho dôvodu, že žalobca výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03. 11. 2021 žalovanému doručoval bezdôvodne, nakoľko ku dňu 03. 11. 2021 žalovaný mal zaplatené nepremlčané úhrady do marca 2021 a od marca 2021 úhrady za služby verejnosti platil pravidelne, čo vyplýva z trvalého príkazu daného zo strany žalovaného ČSOB banka, a.s., ako aj dokladu o zaplatení jednorázovo sumy 167,04 Eur.
38. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu už nepovažoval za dôvodne podanú, súd návrhu žalobcu nevyhovel a žalobu zamietol.
39. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že sumu zaplatenú žalovaným vo výške 167,04 Eur započítal na najstaršiu časť pohľadávky, k tomu súd uvádza, že plnenie niekoľkých dlhov tomu istému veriteľovi náš Občiansky zákonník neupravuje. Ak zákon neobsahuje výslovnú úpravu ako postupovať a nemožno v takomto prípade vychádzať z analógie, musí súd svoje rozhodnutie založiť najmä na základných princípoch právneho poriadku, ktorými sa riadi úprava občiansko-právnych vzťahov. Ak splnenie dlhu predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občiansko-právneho vzťahu, vyplýva z toho, že z viac dlhov, ktoré má dlžník u toho istého veriteľa je vyrovnaný ten z nich, o ktorom dlžník prejaví pri plnení úmysel ho splniť, teda taký dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási alebo ktorý dlžník pri plnení inak určí, že ho chce splniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 21Cdo 326/2004, v ktorom sa uvádza „v prípade, že plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z viac dlhov chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol uhradený, príp. v akej výške na veriteľa.
40. V zmysle tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky má súd za to, keďže právo voľby neprechádza na veriteľa, že žalobca ako veriteľ, nebol oprávnený určiť, na ktoré dlžné čiastky zaplatenú sumu zo strany žalovaného vo výške 167,04 Eur žalovaný túto sumu uhradil.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., a to podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.