Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-390-2009.pdf
PDF · 69.77 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/390/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: SKP, k.s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., "v konkurze" (pôvodne Mgr. Ing. Miroslav Ondrej), so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, zastúpeného: LawService, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen proti povinnému: V. S., N.. X.X.XXXX, N. A. B. XXX, XXX XX J., D.. XX.X.XXXX, Y.Č. B. pre vymoženie pohľadávky vo výške 100,35 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, ml. pod sp. zn.: Ex 208/09 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu vedená súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom, ml. pod sp. zn.: Ex 208/09 sa z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal 13.5.2009 na exekútorský úrad vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 100,35 eur s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 4Ro/541/2008-14 z 11.12.2008.
2.6.2009 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
Podaním z 28.8.2014 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekučného konania z dôvodu, že v návrhu označený povinný zomrel pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Na výzvu súdu uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Po nahliadnutí do súdneho registra "D" súd zistil, že označený povinný zomrel dňa 18.3.2009, teda pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie i pred samotným začatím exekúcie. Dedičské konanie bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn.: 4D 90/2009 a uznesením z 30.9.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.10.2009, zastavené pre nemajetnosť poručiteľky, teda povinnej.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p.") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti. Inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len "OZ"), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 prvá veta OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že v danom prípade je dôvodné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, keďže povinný ako účastník konania stratil procesnú spôsobilosť dňom smrti, teda dňa 18.3.2009 a samotný návrh na vykonanie exekúcie mal smerovať až voči prípadnému dedičovi, teda voči osobe, voči ktorej by sa v zmysle § 37 ods. 3 EP preukázalo, že na ňu prešla povinnosť z exekučného titulu. Pre úplnosť súd podotýka, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného.
S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že za daných okolností ide o neodstrániteľný nedostatok konania. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a povahu konania, považoval súd za opodstatnené rozhodnúť v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a predmetnú exekúciu zastaviť. Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP, právny následkom čoho bolo jej zastavenie. O neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol súd jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v dôsledku svojej smrti stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a dedičské konanie už bolo právoplatne skončené pre nemajetnosť povinného, má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy súdneho exekútora.
Nakoľko súdny exekútor si náhradu trov exekúcie podaním z 15.7.2015 neuplatnil, súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 146 ods.1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.