Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/521/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, 2/ E. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, 3/ P. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., G. X, 4/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, 5/ W. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., X. XXX/XX, 6/ W. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, 7/ R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XX, 8/ W. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., B. XXX/XX, všetci odporcovia zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Lesy SR, š. p., IČO: 36 038 351, sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa 18. 03. 2015 č. k. -37, takto

rozhodol:

M e n í uznesenie okresného súdu tak, že návrh na predbežné opatrenie z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd odporcovi zakázal výkon výrubu a ťažby drevnej hmoty na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F., parcela č. XXXX, lesné pozemky, o výmere XXX.XXX m2, parcely registra "C", až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti. Súčasne uložil navrhovateľom, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podali na súde návrh na začatie konania vo veci samej. Rozhodol tak s odôvodnením, že v danej veci boli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia, pretože bolo potrebné dočasne upraviť právne pomery účastníkov konania.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že predbežné opatrenie smeruje nie voči pasívne legitimovanému subjektu, nakoľko Slovenská republika nie je podľa evidencie v katastri nehnuteľností vedenej podľa § 4 Zákona o lesoch príslušným orgánom štátnej správy ako obhospodarovateľ predmetného lesného pozemku parcely registra C XXXX pre katastrálne územie F.. Slovenská republika teda nie je tým subjektom, ktorému sa mal zakázať výrub a ťažba drevnej hmoty. Nie je totiž obhospodarovateľom lesa, teda právnickou osobou, ktorá by hospodárila na lesných pozemkoch. Nariadené predbežné opatrenie tak nesmerovalo voči pasívne legitimovanému subjektu, ktorému by bolo možné zakázať výrub drevnej hmoty. Okrem toho treba poukázať na to, že okresný súd vôbec nerozlišoval, aká ťažba drevnej hmoty má byť zakázaná, pretože zákonodarca rozlišuje ťažbu úmyselnú, mimoriadnu a náhodnú, pričom obhospodarovateľovi lesa ukladá povinnosť realizovať mimoriadnu a náhodnú ťažbu, pričom nevykonanie tejto ťažby je zo strany zákonodarcu sankciované. Je teda nesporné, že súd nemá právomoc meniť plán starostlivosti o les ako výsledok správneho konania inak, ale len v rámci správneho súdnictva. Vydaním predbežného opatrenia by sa tak do obhospodarovania lesa zasiahlo. Okrem toho poukazoval na to, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplýva ani danosť vlastníckeho práva navrhovateľov. Len vo veci samej sa totiž môže preukázať, či nárok, ktorý uvádzajú navrhovatelia, bude dôvodný alebo nie. Pozemky, ku ktorým sa domáhajú navrhovatelia alebo preukazujú vlastnícke právo, nie sú bez

obhospodarovateľa a na týchto pozemkoch sa hospodári v súlade so schváleným plánom starostlivosti o les, takže navrhovateľom nemôže vznikať žiadna ujma. Za daných okolností potom nebol dôvod na vydanie predbežného opatrenia v danej veci.

Na odvolanie odporcu sa vyjadrili navrhovatelia, ktorí žiadali rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. Poukázali na to, že je dôvod na vydanie predbežného opatrenia, pretože nevydaním predbežného opatrenia môže navrhovateľom vzniknúť materiálna škoda.

Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a toto v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil.

Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa domáhali navrhovatelia proti odporcovi vydania predbežného opatrenia z dôvodu, že tento na parcele, ku ktorej sa mienia domáhať určenia vlastníckeho práva na súde, vykonáva ťažbu dreva, čím pri nevydaní predbežného opatrenia by im hrozila materiálna škoda.

V zmysle ustanovenia § 74 O. s. p. predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, ale aj po začatí konania podľa § 102 O. s. p. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený.

Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení ako aj zo skutočnosti, že nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté vo veci samej, vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie, avšak nemožno ho vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho vybavenie.

Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovatelia poukazujú na to, že Kúpnou zmluvou zo dňa 26. 04. 1944, ktorá mala byť uzavretá pred Maďarským kráľovským daňovým úradom v Z., nadobudli právni predchodcovia navrhovateľov práve nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhajú vydania predbežného opatrenia. V súčasnej dobe má ísť o parcelu č. XXXX, a to lesné pozemky o výmere XXXXXX m2, ako parcelu registra „C“ zapísanú na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F.. Z tohto listu vyplýva, že vlastníkom tejto parcely je Slovenská republika, pričom správcom sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, ktoré vykonávajú aj správu na parcelu uvedenú na Liste vlastníctva č. XXX.

Navrhovatelia odvodzujú svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy, teda zrejme od originálneho titulu, ktorým právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo. Je však otázne, či svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti preukážu, ak do súčasného dňa neuplatnili svoje vlastnícke právo z takto originálne uzatvorenej kúpnej zmluvy, ak takýto titul vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáhajú vydania predbežného opatrenia majú. Tak ako sa v konaní aj uvádza, v prípade uzatvorenia predmetnej zmluvy museli byť splnené podmienky k tomu, aby právni predchodcovia navrhovateľov mohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keďže išlo o uzatváranie zmluvy v čase vojnových udalostí. Zatiaľ nie je zrejmé, z akého dôvodu právni predchodcovia navrhovateľov neuplatnili vlastnícke právo z originálneho titulu voči vlastníkovi, ktorý je vedený na liste vlastníctva, teda Slovenskej republike. Je teda nesporné, že až v prípade podania návrhu o určenie vlastníckeho práva, teda v tomto základnom konaní bude musieť byť skúmané, či navrhovatelia preukážu dôvodnosť svojho vlastníckeho nároku k predmetnej nehnuteľnosti. Za daného stavu nemožno preto

prijať záver, že by bolo osvedčené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti zo strany navrhovateľov, keď toto zatiaľ svedčí Slovenskej republike po dlhú dobu a zatiaľ spochybnené nebolo.

Okrem toho treba vychádzať z toho, akým spôsobom bolo formulované predbežné opatrenie, teda z podaného návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Vyplýva z neho, že sa odporcovi má zakázať výkon výrubu a ťažby drevnej hmoty na nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F., č. parcely XXXX lesné pozemky o výmere XXXXXX m2 parcely registra „C“, až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

Treba však poukázať na podané odvolanie zo strany odporcu, v ktorom tvrdí, že Slovenská republika je síce vedená ako vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej sa navrhovatelia domáhajú vydania predbežného opatrenia, avšak správu na tomto pozemku vykonávajú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica.

Podľa dôvodov podaného odvolania zo strany odporcu tak v súlade so zákonom č. 326/2005 Z. z. o lesoch Slovenská republika nevykonáva správu tohto majetku a ani nie je obhospodarovateľom predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je lesným pozemkom. Ak správu a konkrétne hospodárenie aj na predmetnom pozemku podľa schváleného plánu starostlivosti o les vykonáva jeho obhospodarovateľ, teda Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, tak potom pokiaľ navrhovatelia mienili zakázať výrub lesnej hmoty, tak predbežné opatrenie a uloženie povinnosti malo smerovať proti tomu subjektu, ktorý je obhospodarovateľom lesa a ktorý konkrétne vykonáva úkony v súlade s plánom starostlivosť o les.

Treba tiež poukázať na to, že zákonodarca rozlišuje na pozemku, kde vykonáva obhospodarovanie obhospodarovateľ lesa rôznu ťažbu, a to úmyselnú, mimoriadnu a náhodnú, pričom v súvislosti s týmto sú upravované aj jeho povinnosti. Je preto nesporné, že ak úmyselná ťažba sa člení na výchovnú a obnovnú, tak v tomto smere sú určité povinnosti stanovené plánom starostlivosti o les, ktorý schvaľuje príslušný orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, ktorá je zameraná na zlepšenie porastov predrubného veku, ich vývoj, druhovú a priestorovú štruktúru, zdravotný stav, odolnosť a kvalitu. Obhospodarovateľovi lesa by preto bolo možné zakázať len takú ťažbu, ktorá by nebola v súlade so schváleným plánom starostlivosti o les, pokiaľ by takéto konanie zo strany obhospodarovateľa lesa bolo preukázané.

Za daných okolností potom nebol dôvod na to, aby mohlo byť vydané predbežné opatrenie, pretože zatiaľ zo strany navrhovateľov nie je osvedčené aspoň také právo, ktoré by bolo predpokladom úspešnosti ich žaloby o určenie vlastníckeho práva a predbežné opatrenie tak, ako je formulované, smeruje proti Slovenskej republike a nie obhospodarovateľovi lesa, ktorý má konkrétne povinnosti v súlade so schváleným plánom starostlivosti o les a činnosťami, ktoré v tomto smere musí vykonávať, pričom návrh na predbežné opatrenie nerozlišuje v tom, ktoré povinnosti v tejto súvislosti obhospodarovateľ lesa musí zabezpečovať. Je teda nesporné, že nie je možné ani obhospodarovateľovi lesa zakázať akúkoľvek ťažbu na pozemku, ku ktorému sa navrhovatelia domáhali vydania predbežného opatrenia, pričom svoj návrh nepodali ani proti tomu subjektu, ku ktorému by tieto povinnosti mali smerovať, pričom tento môže naďalej vykonávať starostlivosť o les v súlade so schváleným právom.

Podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia tak nesmeruje voči tomu subjektu, ktorému by konkrétne povinnosti v súvislosti s predbežným opatrením mohli byť uložené, a teda je vo vzťahu k tomuto subjektu právne neúčinné, pričom to na postavení navrhovateľov v konečnom dôsledku za daných okolností nemôže nič zmeniť.

Za daných okolností preto krajský súd uznesenie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Rozhodnutie o danom predbežnom opatrení však neznamená, že predbežné opatrenie v budúcnosti nebude môcť byť vydané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že navrhovatelia, pokiaľ sa chcú domôcť svojho nároku, musia podať určovaciu žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom návrhu na vydanie predbežného opatrenia a v základnom konaní osvedčiť aspoň danosť ich nároku, teda toho, že v tomto konaní proti Slovenskej republike, ktorá je vedená ako vlastník nehnuteľností, by mohli byť úspešní a v tomto konaní sa v zmysle ustanovenia §

102 O. s. p. domáhať vydania predbežného opatrenia, kde by súd mohol už na základe vykonaných dôkazov posúdiť, či je osvedčené právo navrhovateľov, a teda je možné poskytnúť im právnu ochranu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.