Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/111/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zast. Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. X. XX v konaní o zaplatenie 505,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti časti rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 27.11.2014 č.k. -82, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd v ostatnej časti návrh zamietol a v časti o náhrade trov prvostupňového konania potvrdzuje.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd rozsudkom zo dňa 27.11.2014 čiastočne vyhovel žalobnému návrhu navrhovateľa voči odporcovi a rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 286,90 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 26,59 eur od 18.12.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 22,47 eur od 18.1.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 18,97 eur od 18.2.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 18,97 eur od 18.3.2012 do zaplatenia a 9% ročne zo sumy 199,90 eur od 18.4.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V ostatnej časti súd návrh zamietol. Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania titulom súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 4,03 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 13,82 eur, ktoré mu je odporca povinný zaplatiť k rukám jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd podrobne popísal zistený skutkový stav a v súvislosti s právnym posúdením veci citoval ustanovenia § 488, § 489, § 51, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 53a ods. 1, § 879, § 524 ods. 1,2, § 544 ods. 1, § 559 ods. 1,2, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ako i ustanovenia § 2 ods. 1,2, § 3 ods. 1,3, § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 31.10.2011 ako i ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a) a b) a § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.11.2011. Taktiež odcitoval ust. § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

V ďalšej časti odôvodnenia prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dokazovanie a právne zdôvodnil tú časť svojho rozsudku, v ktorej čiastočne žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel. Voči tejto časti rozsudku nebolo podané odvolanie ani jedným z účastníkov konania.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť rozsudku, v ktorej súd vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, tu odôvodnil svoj právny záver nasledovne : Pokiaľ si odporca uplatnil pokutu za diaľkový ovládač vo výške 20,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z danej sumy, súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko tento nárok nemal súd v konaní dostatočne preukázaný. Navrhovateľ nepreukázal ani neodôvodnil, že odporcovi bol v rámci nájmu poskytnutý diaľkový ovládač, ku ktorému by sa viazala pokuta za jeho nevrátenie vo výške 20,- eur. Súd rovnako zamietol aj návrh navrhovateľa na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty Magio sat pokuta vo výške 199,- eur s uplatneným úrokom z omeškania z danej sumy, ktorú zmluvnú pokutu sa odporca zaviazal zaplatiť v prípade porušenia dohodnutej doby viazanosti, najmä tým, že vypovie Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat, požiada o zmenu programu služby Magio Sat na program s nižším mesačným paušálnym poplatkom počas 4-26 mesiaca doby viazanosti, alebo svojím konaním resp. opomenutím spôsobí dôvod, pre ktorý je ST oprávnený od Zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat odstúpiť s poukazom na nasledovné: Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa vyplýva, že sa zaplatenia zmluvnej pokuty domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. V predmetnej veci je nepochybné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej právny predchodca navrhovateľa vystupoval ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nedodržania doby viazanosti. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov, je to dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia zmluvnej povinnosti.

Pri právnom posúdení veci prvostupňový súd taktiež vychádzal z článku 2 písm. a) a článku 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktoré taktiež v písomnom vyhotovení rozhodnutia odcitoval.

Následne potom prvostupňový súd odôvodňoval svoje rozhodnutie v časti napadnutej odvolaním tým, že z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybrané zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedenej zmluve preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/ EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Zmluvnú pokutu súd považuje pri takomto zmluvnom dojednaní aj s prihliadnutím na výšku zľavy za neprimeranú s prihliadnutím aj na hľadisko času, kedy navrhovateľ nerozlišuje situáciu v akej dobe dôjde k porušeniu povinností ku ktorým sa zmluvná pokuta viaže. Práve táto skutočnosť spôsobuje nielen nerovnováhu v zmluvných vzťahoch, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme, alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na veľmi drobné a nečitateľné písmo, akým sú podmienky v zmluve uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom súvislom texte. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, jedná sa o formulárový typ zmluvy. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko ide o pripravené tlačiva. Za individuálnu zmluvnú

podmienku nemožno považovať, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Žalobca v celom konaní nepreukázal opak, t. j., že zmluvné podmienky boli individuálne dojednané.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je pravdou, že v zmysle čl. /EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Súd nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade podľa názoru súdu splnená nebola. Obsahom dojednania je tiež to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a zmluvnú pokutu je spotrebiteľ povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti. Súd v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.

O trovách konania súd rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v tejto časti tiež svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, a to voči tej časti, v ktorej súd vo zvyšku jeho návrh zamietol a v časti o náhrade trov konania. Odvolateľ nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súdu a tvrdil, že zákon dohodu o zmluvnej pokute nijakým spôsobom neobmedzuje. Predpokladá len jej podstatné náležitosti. Odporca bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Odporca podpísal predmetný právny úkon slobodne, bez nátlaku, vybral si poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb a sám si vybral aj okruh služieb. Podľa názoru odvolateľa, niektorí spotrebitelia uzatvárajú zmluvy vyslovene so špekulatívnym zámerom. Chcú využívať poskytovanie služby, zmluvu neplniť a spoliehať sa na to, že hoci zo svojej strany nevykonajú aktívne nijaký krok, nepreberajú poštu, nevyjadria sa, nezúčastnia sa pojednávania, ale nakoniec budú aj tak v súdnom konaní úspešní, nakoľko sú to spotrebitelia. Takýto paušálny prístup vytvára priestor pre nepoctivého spotrebiteľa. Dochádza k deformácii a rozvracaniu zásady rovnosti strán a súkromno-právneho princípu zmluvnej autonómie. Ďalej podľa názoru odvolateľa veľkosť písma nesúvisí s obsahom zmluvy a v žiadnom prípade nemožno povedať, že by menšie písmo malo pre hociktorého účastníka zmluvy menší význam ako písmo väčšie. Navrhovateľ preto navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná navrhovateľovi aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní v medziach podaného odvolania podľa § 212 a nasl. O.s.p. a po preskúmaní veci v odvolaním napadnutej časti rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 a § 214 ods. 2 O.s.p. tak, že rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti ako i v časti o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, preto sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Odvolací súd len dodáva, že na všetky argumenty uvádzané v odvolaní prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia reagoval, dostatočne a precízne odôvodnil svoj právny záver v časti, v ktorej návrh navrhovateľa zamietol (ako i v ostatných častiach), doslovne citoval ustanovenia zákonov, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci, vrátane uvedených ustanovení z európskej smernice a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti potvrdil.

V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, odporcovi nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania, preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.