Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_11C-327-2015.pdf
PDF · 75.59 KB
No categories available
11C/327/2015
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľa: Ľ. Y., nar. X.X.XXXX, bytom T. C. XXX, XXX XX Š.-G., právne zastúpený: JUDr. Gabriel Bleho, advokát, so sídlom L. Dérera, 831 01 Bratislava proti odporcovi: C., G..r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. XX, XXX XX H. o určenie neplatnosti právnych úkonov, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd žalovanému ukladá povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 28.11.2014 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným až do právoplatného skončenia veci samej.
Súd ukladá zamestnávateľovi žalobcu, Železnice Slovenskej republiky Bratislava, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy, ktoré vykonáva na základe Žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy žalovaného zo dňa XX.X.XXXX podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.
odôvodnenie:
Dňa X.X.XXXX bol Okresnému súdu Senica doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi ním a žalovaným. Svoj návrh odôvodnil tým, že ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola právnym rámcom pre poskytnutie finančných prostriedkov. Spolu so zmluvou však navrhovateľ podpísal aj Rozhodcovskú zmluvu, Dohodu o plnení v splátkach a Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorých podpísanie bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom všetky tieto listinné dokumenty boli podpísané v ten istý deň, t.j. XX.XX.XXXX
Odporca na základe predmetnej zmluvy poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky, pričom požadoval neprimerane vysokú odmenu za úver, ktorá podľa zmluvy pozostávala z úrokov vo výške 66, 80 % a odplaty za úver vo výške 30 %. Poukázal pritom na skutočnosť, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je takýto úkon postihnutý vadou absolútnej neplatnosti.
Navrhovateľ zároveň uviedol, že v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj o RPMN, výške splátok istiny úveru, výške splátok úrokov z úveru a výške splátok iných poplatkov, čo znamená, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, absencia týchto náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že poskytnutý úver je zo zákona bezúročný a bez poplatkov.
Navrhovateľ bol v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zadlžený, bol zaviazaný na splácanie 11 úverov a úver od odporcu si bral z dôvodu finančnej tiesne. Odporca využil jeho stav núdze, ľahkovážnosť a neskúsenosť, pričom pri podpise zmluvy neskúmal, za akým účelom si navrhovateľ požičiava finančné prostriedky a teda išlo z jeho strany o nedostatok odbornej starostlivosti vo vzťahu k prevereniu si bonity klienta - navrhovateľa.
Podľa názoru navrhovateľa bola Zmluva o spotrebiteľskom úvere dojednaná neplatne, v rozpore so zákonom a teda aj Dohoda o zrážkach o mzdy a z iných príjmov, ako i ďalšie právne úkony, ktoré sa so zmluvou spájajú, boli uzatvorené neplatne. Odporca napriek spornosti týchto vecí požiadal zamestnávateľa navrhovateľa - Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Jasovský rad 2, Bratislava o vykonanie zrážok zo mzdy. Vzhľadom na uvedené si teda veriteľ sám diktuje výšku dlhu bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje navrhovateľ za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný. Odporca už vyzval zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili tým, že odporca naplnil zásah do majetku navrhovateľa bez súdneho preskúmania zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva. Ide tu o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka ktoré dlžník nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia , ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.
Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že Súdny dvor EÚ vo viacerých rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľských vzťahov nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ochrany ex offo, pričom vo svojich vyjadreniach odkazuje na Smernicu rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p, predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 171 ods. 2 O.s.p., ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa ním upravujú pomery účastníkov, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je, alebo bude predmetom konania. O predbežnom opatrení súd spravidla rozhoduje bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu účastníkov konania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno) i v takomto konaní spočíva výlučne na navrhovateľovi.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Hoci smernica nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili do rozhodovania súdov členských štátov. Bol to práve odporca, kto oslovil zamestnávateľa navrhovateľa, aby vykonal mimosúdny zásah do majetku navrhovateľa. A ak sú vážne pochybnosti o nesúlade inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s unijným právom z dôvodu obchádzania dôležitého unijného prvku, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok, potom je toto dočasné opatrenie plne opodstatnené.
Súd má za to, že predloženie žiadosti odporcu zamestnávateľovi navrhovateľa o výkon zrážok zo mzdy alebo z iných príjmov, osvedčuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov do skončenia konania o určenie neplatnosti právnych úkonov. Súd sa stotožnil so skutkovým a právnym názorom navrhovateľa a návrhu o nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).