Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-357-2014.pdf
PDF · 77.94 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/357/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, IČO: 35 556 757, proti povinnej : B. C., Y.. XX.XX.XXXX, E. G. R., J. XX, o vymoženie 33,19 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 410/2002, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30. mája 2014, č. k. 37Er/1824/2002-9 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 75,45 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal pre súdneho exekútora dňa 10.06.2002 poverenie na výkon exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu práce Košice II č.k. XXXX/XXXX/VaEPPN/Top zo dňa 27.12.2001.
Poverený súdny exekútor dňa 17.01.2014 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti povinnej. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo výške 93,19 eur.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, najmä z exekučného spisu zistil, že počas exekúcie nebol zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by mohla byť uspokojená pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie. Povinná nemá dlhodobo príjem a nie je poberateľom žiadnej postihnuteľnej dávky sociálneho zabezpečenia. Súdny exekútor má za to, že pri pokračovaní konania sú trovy oprávneného nehospodárne, a preto vzhľadom na majetkové pomery povinnej v danom prípade ide o nevymožiteľnú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 75,45 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu.
Namietal, že v predmetnej veci nie je dôvod na zastavenie exekúcie a zastavenie exekúcie považuje za predčasné. Poukázal na to, že súdny exekútor preveril osobné a majetkové pomery povinnej, ktoré sú aktuálne v súčasnom období. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 22.05.2002, z čoho vyplýva, že exekúcia prebieha cca 12 rokov. Vzhľadom na to, že povinná je fyzická osoba, rok narodenia 1968, nie je vylúčené, že sa u nej v budúcnosti zmenia osobné a majetkové pomery, t.j. že menovaná nastúpi do riadneho pracovného pomeru, resp. začne samostatnú zárobkovú činnosť. Okrem toho povinná môže kedykoľvek zdediť majetok na území Slovenskej republiky, ktorý by bolo možné v budúcnosti postihnúť exekúciou. Oprávnený z uvedeného dôvodu trvá na tom, aby súdny exekútor pokračoval v exekúcii, pričom by ale nevykonával úkony, ktoré by mali za následok neúmerné navyšovanie trov exekúcie. K priznaným trovám exekúcie uviedol, že ich výška sa mu javí neúmerné vysoká. Zisťovanie majetku povinnej mohlo prebiehať aj z verejne dostupných portálov na internete (napr. katastrálny portál a pod.). Za neodôvodnené považoval aj náklady na použitie motorového vozidla súdnym exekútorom na služobnú cestu.
Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že hypotetické úvahy o budúcom zlepšení majetkových pomerov povinnej nič nemenia na skutočnosti, že povinná nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie. Majetkové pomery povinnej boli náležite zistené v exekučnom konaní a je nesporné, že táto nemá žiaden majetok ani na uspokojenie pohľadávky oprávneného ani na úhradu trov exekúcie. Preto navrhol napadnuté uznesenie ako správne a zákonné potvrdiť.
Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie je nedôvodné a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd z predloženého súdneho a exekučného spisu zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 22.05.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Po tom, čo bol súdny exekútor poverený súdom prvého stupňa na vykonanie exekúcie v predmetnej veci, vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinná prevzala až dňa 16.03.2005. Zo záznamu zo služobnej cesty vykonanej dňa 16.03.2005 vyplýva, že povinná nepracuje, je evidovaná na úrade práce, býva s matkou v obecnom byte. Následne súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej. Zistil, že povinná mala živnosť, ktorú ale ku dňu 02.08.2006 ukončila. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinná nie je evidovaná ani ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poberateľka akejkoľvek dávky ani ako dôchodkyňa. Podľa záznamu o vykonaní služobnej cesty zo dňa 02.01.2014, povinná je dlhodobo nezamestnaná, naďalej býva u matky, poberá sociálnu dávku 62 eur. Povinná nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku a ani osobným šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiaden postihnuteľný majetok povinnej.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinnej a konštatoval jej nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden
majetok povinnej, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinnej, resp. skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/) a prípadné očakávané neskoršie nadobudnutie majetku povinnou, ktoré navyše ani nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia.
V predmetnej veci súdny exekútor zistil, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, táto skutočnosť je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak exekúciu zastavil a odvolanie oprávneného je v tejto časti nedôvodné.
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právnej normy nie je oprávnený preskúmavať.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Ako vyplýva z citovaného ust. § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.
V zmysle prechodných ustanovení (§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku) o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to však neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Teda ak odvolanie proti výroku o trovách zastavenej exekúcie (či už podané do 31. októbra 2013 alebo po 1. novembri 2013) smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca, vzťahuje sa naň znenie ust. § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení. Potom platí, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V prejednávanej veci o náhrade trov zastavenej exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, pričom odvolanie proti takému rozhodnutiu bolo podané po 1. novembri 2013 a sudca súdu prvého stupňa o ňom doposiaľ nerozhodol. Preto v zmysle ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. [ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca], podaním odvolania došlo k zrušeniu výroku o trovách konania zo zákona a o ich náhrade znova rozhodne zákonný sudca súdu prvého stupňa. Odvolací súd nie je oprávnený vo veci konať.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom rozhodnutia o trovách zastavenej exekúcie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.