Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-129-2015.pdf
PDF · 87.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/129/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne: Q. W., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O., Z. XXXXX/XX, právne zast. JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, IČO: 31 944 779 proti žalovanému: B. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. C., I. XXX/XX, právne zast. BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Jánoškova 1545, IČO: 36865044, v konaní o zaplatenie 18.400,- eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 27. októbra 2014 č.k.5C/24/2014-96, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 434,32 eur, do troch dní na účet právneho zástupcu žalovaného BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Jánoškova ul. 1545, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
odôvodnenie:
Okresný súd rozsudkom zamietol žalobný návrh žalobkyne, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie čiastky 18.400,- eur, ktorá predstavovala časť kúpnej ceny za dvojizbový byt, ktorú mala poskytnúť žalobkyňa spolu s nebohým manželom žalovanému na zakúpenie bytu v prospech dcéry žalovaného a v ktorom zároveň mali mať žalobkyňa a nebohý manžel zriadené vecné bremeno s právom doživotného bývania.
V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku okresný súd poukázal na obsah vykonaných dôkazov vrátane obsahu prednesov, resp. písomných vyjadrení účastníkov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalovaným na jednej strane a otcom žalovaného B. K. st. a žalobkyňou ako jeho manželkou na strane druhej, došlo v roku 2011 k dohode o tom, že dôjde ku kúpe 2-izbového bytu č. 32 v V. C., Z. XXXX s tým, že vlastníčkou tohto bytu sa stane dcéra žalovaného M. K. a že kúpna cena bude hradená v 1-ici z finančných prostriedkov žalobkyne a jej manžela a v 1-ici z finančných prostriedkov žalovaného, t. j. 15.000,- eur z každej strany. Zároveň žalobkyňa so svojím manželom mali v súvislosti s ich prispením na kúpnu cenu, tento byt užívať až do svojej smrti. Dohodnuté bolo aj to, že žalobkyňa so svojím manželom budú v celosti financovať rekonštrukciu bytu a jeho zariadenie, ktoré potom ostane vlastníčke bytu. Žalobkyňa v priebehu konania viackrát uviedla, že obsah tejto dohody zodpovedal obsahu listiny spísanej jej manželom B. K. st. v V. C., datovanej k 08.12.2011 (podľa žalobkyne danú listinu - č. 1. 45 spisu mal spísať uvedeného dňa jej manžel na pošte, t.j. keď bola z jeho účtu za jeho prítomnosti a prítomnosti žalovaného bez jej prítomnosti vybratá posledná čiastka peňazí, konkrétne uvádzala, že to malo byť 3.400,- eur). Uvedená listina označená ako „Smluva" podpísaná len manželom žalobkyne a ním spísaná, mala byť uzatváraná medzi ním a žalovaným v súvislosti s tým, že kúpili byt
jeho dcére M. K. s podmienkou, že tento byt bude užívať spolu s jeho manželkou (žalobkyňou). Ďalej je tam uvedené, že byt kúpili so synom na polovicu, že on dal 18.400,- eur a druhú dal syn. Po jeho smrti nech má užívanie bytu jeho manželka a po jej smrti vnučka M. aj s nábytkom a všetkými elektrickým a iným zariadením, ktoré si manželka sama kúpila a necháva všetko vnučke M. K.. Na konci pod „PS" B. K. uviedol, že žiada, aby bolo zavedené na tento byt uvalené vecné bremeno, kým žijú, doživotné bremeno. Predmetný byt bol kupovaný kúpnou zmluvou z 24.10.2011 od V. A. za dohodnutú kúpnu cenu 30.000,- eur, ktorú sa kupujúca M. K. zaviazala uhradiť na účet predávajúcej, vedený v A. sporiteľni V. C., najneskôr do 10 dní od podpísania kúpnej zmluvy. Žalovaný dokladoval vyplatenie kúpnej ceny na účet predávajúcej uvedený v kúpnej zmluve troma vkladmi po 10.000,- eur z 02.11.2011 pod číslami vkladov do pokladne v A. A. POK 1111021440035, 1111021440036 a 1111021440037, kde ako platiteľ všetkých vkladov je uvedený žalovaný. Stalo sa tak v lehote na zaplatenie kúpnej ceny dohodnutej v kúpnej zmluve. Zároveň zo strany žalobkyne boli preukázané väčšie výbery peňazí z účtu B. K. st. v období od 02.11.2011 až do 08.12.2011, keď konkrétne 02.11.2011, t.j. práve v deň, kedy žalovaný poukázal na účet predávajúcej kúpnu cenu, bola z účtu B. K. st. za prítomnosti nielen žalobkyne, ale aj žalovaného vybratá rozhodujúca suma 15.000,- eur, ktorá sa svojou výškou rovnala práve 1/2-ici kúpnej ceny za byt, čo by bolo v súlade s nespornou dohodou žalovaného na jednej strane a jeho otca so žalobkyňou na strane druhej, k naplneniu ktorej však podľa žalovaného nedošlo, lebo podľa jeho tvrdenia nijaké peniaze či už od svojho otca alebo od žalobkyne neobdržal. Ďalej dňa 22.11.2011 došlo (opäť za prítomnosti žalovaného) k výberu sumy 3.100,- eur a napokon dňa 08.12.2011 sumy 700,- eur, ku ktorému dňu bola spísaná B. K. st. listina označená ako „Smluva", podľa ktorej mal žalovaný celkovo obdržať sumu nižšiu o 400,- eur, než predstavuje súčet vyššie uvádzaných troch položiek výberov. Pri právnom odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol, že ak obsah dohody bol taký ako ho zachytáva list B. K. st. z 08.12.2011 a prostriedky, ktoré žalovaný prevzal od svojho otca boli výslovne určené na ten účel, na ktorý ich mal žalovaný podľa dohody použiť, pričom nedošlo medzi účastníkmi tohto konania a ďalšími osobami, ktoré boli účastné takejto dohody k uzavretiu platných zmlúv, ktorými by bolo docielené naplnenie zamýšľaného obsahu a po smrti manžela žalobkyne už ani nebolo žalobkyni fakticky umožnené užívanie daného bytu, na ktorom žalovaný vymenil zámku a ktorý do smrti manžela žalobkyne od jeho kúpy žalobkyňa s ním užívala, platí v súvislosti s takýmito neplatnými právnymi úkonmi poskytnutými plneniami v žalovanej výške režim bezdôvodného obohatenia (§451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak toto plnenie bolo poskytnuté zo spoločných prostriedkov žalobkyne a jej manžela, majú právo s poukazom na § 456 Občianskeho zákonníka domáhať sa ich vrátenia, avšak voči tomu subjektu, ktorý sa na ich úkor bezdôvodne obohatil. Týmto subjektom však podľa názoru súdu žalovaný nie je, keďže majetkový prospech z tohto plnenia prevzatého žalovaným na dohodnutý účel, ktorý bol aj naplnený, mala dcéra žalovaného M. K., ktorá získala do svojho výlučného vlastníctva takto zakúpený a následne rekonštrukciou zabezpečovanou žalovaným zhodnotený byt. Nakoľko subjektom povolaným vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka tomu, na úkor ktorého bezdôvodné obohatenie vzniklo (§ 456 Občianskeho zákonníka), je ten subjekt, ktorý sa na úkor takéhoto subjektu bezdôvodne obohatil a týmto žalovaný nie je, súd žalobu pre uvedený nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v celom rozsahu zamietol. Vecnou legitimáciou je oprávnenie účastníka, vyplývajúce z hmotného práva. Má ju ten účastník konania, ktorý je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. V prípade žalobcu hovoríme o aktívnej vecnej legitimácii, v prípade žalovaného o vecnej legitimácii pasívnej. Vykonávanie ďalšieho zložitého dokazovania na tieto skutočnosti, vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie bolo nadbytočným. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Výšku priznanej náhrady trov bližšie odôvodnil.
Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom naďalej popisovala svoje skutkové tvrdenia tak, ako v priebehu prvostupňového konania. V podanom odvolaní zdôraznila, že dohodu, obsahom ktorej bolo prijatie záväzku, že žalobkyňa a jej manžel poskytnú peniaze na kúpu bytu a žalovaný im zabezpečí, že dožijú v tomto byte, bola uzavretá výlučne so žalovaným. Medzi dcérou žalovaného M. K. na strane jednej a žalobkyňou a jej neb. manželom na strane druhej, neexistoval priamy záväzkový vzťah. M. K. nežiadala peniaze od B. K. st. ani od žalobkyne, ani jej odovzdané neboli, ani neprijala voči nim záväzok, že im umožní bývanie. Peňažné prostriedky patriace do BSM neb. B. K. a žalobkyne prijal žalovaný vo svojom mene a vo svojom mene zaplatil kúpnu cenu vkladom na účet predávajúcej a vo svojom mene prijal záväzok voči žalobkyni a jej neb. manželovi, že im bude umožnené v byte bývať. Teda nekonal ako splnomocnenec alebo sprostredkovateľ za tretiu osobu - M. K., ale sám za seba. Potom s poukazom na § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, peňažná suma, ktorú prijal žalovaný, resp. jej pomerná časť vo vzťahu k žalobkyni, t. j. 1-ica zo sumy 18.400,- eur, ktorú prijal na základe jeho prísľubu, že jej zabezpečí bývanie v predmetnom byte, sa stala jeho bezdôvodným obohatením v okamihu, keď odmietol poskytovať plnenie, na ktoré sa zaviazal - faktickým zabránením žalobkyne vo výkone jej práva, čím jednostranne bola zmluva z jeho strany zrušená, a preto je povinný vydať, čo podľa nej prijal. Pokiaľ ide o výšku tohto plnenia, na ktoré by mal byť žalovaný zaviazaný, vychádzala žalobkyňa z toho, že protihodnotou za prijatú sumu 18.400,- eur malo byť spoločné právo bývania pre žalobkyňu a jej nebohého manžela, pričom voči nebohému manželovi bola dohoda dodržaná, nie však voči žalobkyni, ako druhej oprávnenej osobe, ktorá „konzumovala“ toto právo iba 6 mesiacov a je preto spravodlivé, aby pomernú časť, t. j. 1-icu zo sumy 18.400,- eur žalovaný vydal žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia. Alternatívne by sa mohol uplatnený nárok posudzovať aj podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, pričom predpoklady vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti na strane žalovaného boli preukázané a to: 1. porušenie právnej povinnosti, t. j. porušenie zmluvného záväzku voči žalobkyni, 2. vznik škody na strane žalobkyne, ktorý nastal odňatím jej výkonu práva bývania, za ktoré poskytla žalovanému protihodnotu v peňažnom plnení, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a 4. zavinenie, ktoré sú dané faktickým konaním žalovaného, ktorý výmenou zámky na byte a vysťahovaním osobných vecí žalobkyne z bytu vedome a zavinene zabránil žalobkyni vo výkone jej práva. S poukazom na vyššie uvedené dôvody žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 9.200,- eur v prospech žalobkyne a vo zvyšku žalobu zamietne a zaviaže žalovaného na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a trov konania, ktoré vznikli štátu vo výške 9,10 eur, alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň žalobkyňa podaným odvolaním napadla výrok II. a III., ktorými bola zaviazaná na náhradu trov konania, pričom s poukazom na aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. sa odvolávala na dôvody hodné osobitného zreteľa, kde poukázala na skutočnosť, že jej jediným príjmom je starobný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 5. 12. 2013 vo výške 348,20 eur a vdovský dôchodok vo výške 110,50 eur. Žalobkyňa nemá iné príjmy, ani majetok väčšej hodnoty, ktorý by mohla prípadne speňažiť. Dedičstvom po nebohom B. K. nadobudla cenné papiere v minimálnych sumách, ďalej osobné motorové vozidlo vo všeobecnej cene 250,- eur, ktoré už nemá, podiel 1-ice v zariadení rodinného domu súp. č. XX v kat. úz. J. vo všeobecnej cene 1.295,- eur, ktoré nemá k dispozícii a rovnako tak nehnuteľnosť - rod. dom súp. č. XX s priľahlými pozemkami v kat. úz. J., ku ktorým nadobudla podiel 5/12-in k celku, ktoré však nemôže speňažiť, keďže spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú aj deti aj vnuci nebohého B. K., vrátane žalovaného. Žalobkyňa nemá vlastné bývanie, žije v podnájme, musela si zo svojich posledných úspor, aj za pomoci pôžičiek od rodinných príslušníkov prenajatý byt zariadiť, mesačné výdavky na nájom a energie predstavujú 250,- eur a na lieky 50,- eur. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa si má všímať aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Žalobkyňa sa pred podaním žaloby snažila o mimosúdne vyrovnanie so žalovaným. Súd nároku žalobkyne nevyhovel s poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú otázku by aj v prípade potvrdenia správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu, nebola schopná žalobkyňa posúdiť a nebola právne zastúpená, pre zlú finančnú situáciu sa snažila v spore obstáť bez právneho zastúpenia v presvedčení, že jej nárok je pravdivý a spravodlivý. Žalobkyňa bezpochyby utrpela majetkovú ujmu, ktorá zapríčinila, že je v núdzi a nemá finančné prostriedky, z ktorých by mohla hradiť vysoké náklady súdneho konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.
Krajský súd v Žiline v dôsledku podaného odvolania žalobkyňou prejednal vec v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania a po preskúmaní rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu, a preto sa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že prvostupňový súd zamietol žalobný návrh žalobkyne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, a preto by vykonávanie ďalšieho zložitého dokazovania v súvislosti s tvrdeniami žalobkyne bolo nadbytočné.
Odvolateľka v odvolacom konaní úspešná nebola, žalovanému vznikli trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a to za jeden úkon právnej služby vo výške 361,93 eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne a režijný paušál vo výške 8,39 eur) a 20 % DPH vo výške 72,39 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 434,32 eur. Táto náhrada trov bola žalovanému priznaná v súlade s ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p. a ďalej v spojitosti s § 10 ods. 1,2, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.