Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-570-2014.pdf
PDF · 77.63 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/570/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu Hempel (Czech republic) s.r.o. , so sídlom Bartošova 3, 602 00 Brno, ČR, IČO 46 963 669, zast. A.. M. R., advokátkou, M. D. XX/X, S. proti žalovanému DOMINEX s.r.o., so sídlom Obrancov mieru 2/344, Dubnica nad Váhom, IČO 36 349 135, zast. Z.. Z. V., advokátom, N. XX, R., o zaplatenie 1.723,72 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 36Cb/108/2012-78 zo dňa 20. augusta 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.193,72 Eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 330,- Eur od 25.06.2011 do 17.01.2012, zo sumy 761,90 Eur od 28.06.2011 do 16.05.2013, zo sumy 561,90 Eur od 17.05.2013 do zaplatenia a 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 631,82 Eur od 03.12.2011 do zaplatenia a náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 71,60 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 394,91 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti o zaplatenie o zaplatenie 200,- Eur konanie zastavil.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie článku 1,11,53 Dohovoru o zmluvách z medzinárodnej kúpy tovaru ( č. 160/1991 Zb.) dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie 1.193,72 Eur s príslušenstvom je dôvodná. Konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar faktúrou č. 301234 zo dňa 27.05.2011, splatnou 17.06.2011 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 330,- Eur. Prevzatie vyfakturovaného tovaru bolo potvrdené na dodacom liste č. 017556 zo dňa 26.05.2011. Žalovaný túto faktúru uhradil dňa 17.01.2012. Faktúrou č. 301295 zo dňa 03.06.2011, splatnou 24.06.2011 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 478,56 Eur. Prevzatie vyfakturovaného tovaru bolo potvrdené na dodacom liste č. 017611 zo dňa 02.06.2011. Dňa 19.07.2011 vystavil žalobca k faktúre č. 301295 dobropis č. 000377 splatný 09.08.2011 na sumu 478,56 Eur. Faktúrou č. 301321 zo dňa 06.06.2011, splatnou 27.06.2011 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 761,90 Eur. Emailom zo dňa 11.10.2011 oznámil žalovaný žalobcovi, že, podľa účtovníctva žalovaného, predstavuje dlh žalovaného voči žalobcovi sumu 1.469,60 Eur (faktúra č. 301234 sumu 330,- Eur, faktúra č. 301321 sumu 761,90 Eur + ďalšia faktúra, ktorú mal žalobca vystaviť na sumu 377,70 Eur). Faktúrou č. 302856 zo dňa 11.11.2011, splatnou 02.12.2011 vyfakturoval žalobca žalovanému dodaný tovar v sume 631,82 Eur.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaný dňa 16.05.2013 uhradil žalobcovi 200,- Eur a preto zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 1.193,72 Eur a úrok z omeškania 9,25% ročne zo sumy 330,- Eur od 25.06.2011 do 17.01.2012, zo sumy 761,90 Eur od 28.06.2011 do 16.05.2013, zo sumy 561,90 Eur od 17.05.2013 do zaplatenia a 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 631,82 Eur od 03.12.2011 do zaplatenia. Zo žalovaných faktúr, dobropisov a výpisov z účtu ustálil, že na faktúru č. 301135 boli vystavené dobropisy č. 00385 a č. 000401 a z tohto dôvodu táto faktúra nebola zahrnutá v žalovanej istine. Faktúru č. 301234 žalovaný uhradil v celom rozsahu a z dôvodu úhrady ani táto nebola zahrnutá v žalovanej istine. Faktúra č. 301295 bola celá dobropisovaná dobropisom č. 000377 a z tohto dôvodu žalovanému nevznikol žiaden dlh. Faktúrou č. 301321 žalobca vyfakturoval žalovanému tovar v sume 761,90 Eur a faktúrou č. 302856 v sume 631,82 Eur, teda spolu 1.393,72 Eur. Žalovaný e-mailom zo dňa 11.10.2011 faktúru č. 3013221 v celej výške odsúhlasil a zároveň uviedol, že žalobca mal vystaviť ešte ďalšiu faktúru za dodaný tovar 377,70 Eur. Súd prvého stupňa ustálil, že nárok žalobcu bol preukázaný v sume 1.393,72 Eur a vzhľadom k tomu, že žalovaný dňa 16.05.2013 žalobcovi uhradil 20,- Eur, podlžnosť žalovanému voči žalobcovi zostala vo výške 1.193,72 Eur. Súd prvého stupňa zdôraznil, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcovi vrátil ešte iný tovar okrem tovaru, na ktorý boli žalobcom vystavené dobropisy č. 000385, č. 000401 a č. 000377. Žalovaný v konaní nepreukázal, že tovar fakturovaný faktúrami č. 301321 a č. 302856 nebol žalovanému dodaný.
Výrok o náhrade trov v časti, v ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť istinu s príslušenstvom odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal žalobcovi náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci nemal úspech a výrok, ktorým bolo konanie zastavené odôvodnil ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, c, f/ O.s.p. Podľa žalovaného súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že žalobca nesprávne vyfakturoval žalovanému tovar, ktorý mu žalovaný vrátil, pričom súd prvého stupňa túto skutočnosť nezohľadnil. Faktúry č. 302856 (vystavená na sumu 631,82 Eur) a č. 301321 (vystavená na sumu 761,92 Eur) mal žalobca žalovanému dobropisovať, čo podľa tvrdenia žalovaného potvrdil aj konečný odberateľ spoločnosť JAMP s.r.o. Do pozornosti dal tú skutočnosť, že žalobca žalovanému neplnil a z tohto dôvodu nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie ceny tovaru a žalovanému povinnosť za tovar zaplatiť.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. Podľa žalobca je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a dostatočne odôvodnené. Za zavádzajúce považuje tvrdenie, podľa ktorého dňa 31.01.2013 uhradil sumu 631,82 Eur, pretože žalobcovi nikdy nebola táto suma pripísaná na účet. Zaplatenie tejto sumy pred súdom ani nepreukázal. Uviedol, že žalovaný sa predĺžením súdneho konania snaží aspoň na určitý čas vyhnúť sa exekučnému konaniu.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na citované ustanovenia Dohovoru o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru č. 160/1991 Zb. žalobe o zaplatenie istiny 1.193,72 Eur s príslušenstvom vyhovel a v časti o zaplatenie 200,- Eur konanie zastavil.
V konaní bolo preukázané, že tovar špecifikovaný vo faktúrach č. 301321 a č. 302856 (spolu v sume 1.393,72 Eur) žalovaný prevzal ako aj to, že faktúry neuhradil. Tiež bolo preukázané, že dňa 16.05.2013 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 200,- Eur. V konaní bolo preukázané, že žalovaný tovar vrátil len ten
tovar, na ktorý boli žalobcom vystavené dobropisy č. 000385 a 000401 - vzťahujúce sa na faktúru č. 301135 a dobropis č. 000377 - vzťahujúci sa na faktúru č. 301295. Žalovaný pred súdom prvého stupňa nepreukázal, že vrátil žalobcovi aj iný tovar, ale ani nešpecifikoval, ktorý tovar pri faktúrach č. 301321 a č. 302856 mu nebol dodaný.
Odvolací súd konštatuje, že žalovaný ani v odvolacom konaní neuviedol a nepreukázal žiadne nové skutočnosti, tvrdenia a argumenty, ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal. Námietky žalovaného, ktorými odôvodnil odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom hodnotení veci. Pokiaľ tvrdí, že tovar fakturovaný vo faktúrach č. 302856 a 301321 bol vrátený a preto mal žalobca žalovanému vystaviť dobropisy, tak svoje tvrdenia nepreukázal. Ak by mal súd prihliadnuť na takéto tvrdenia, musel by žalovaný preukázať, že tovar vrátil. Potom by súd mohol na takéto tvrdenia prihliadnuť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie odôvodnil s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania, ale vzhľadom k tomu, že tieto neboli vyčíslené, neboli žalobcovi priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.