Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-42Csp/51/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou, PhD. v právnej veci žalobkyne: L. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. XX, XXX XX W., zastúpená Bc. Dr. Vasil Hunder, Školská 3, 071 01 Michsalovce, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Vokovice, Praha, Česká republika, IČO: 492 40 480, konajúcim prostredníctvom: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO: 53 812 948, zastúpenému CLS Čavojský & Partners, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava o zaplatenie 2.130 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.05.2020 domáhal zaplatenia žalovanej istiny 2.130 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2.130 Eur a trovy konania, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako poisťovateľom uzatvorila od 1.11.2017 poistnú zmluvu. Žalobkyňa pritom vychádza z tohto, že z poistnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným jej v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu a zároveň strate na zárobku malo vzniknúť právo na poistné plnenie v úplnej výške t.j. 2.130 Eur. Má v nasledujúcom konaní preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená poistná zmluva, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal za dohodnutých podmienok plniť prípadnú poistnú udalosť. Poistnou zmluvou sa teda poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie, ak nastane v zmluve bližšie označená náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou pritom treba chápať takú udalosť, ktorej príčinou sú náhle a neočakávané skutočnosti, u ktorých nemožno určiť, či vôbec nastanú počas trvania poistenia. Súčasťou tejto poistnej zmluvy v súlade s § 788 ods. 3 Obč. zákonníka boli: Všeobecné poistné podmienky vašej spoločnosti, na ktoré sa táto zmluva odvoláva a ktoré k nej mali byť pripojené a ktoré údajne mali byť žalobkyni pred jej uzavretím oznámené. Práve táto skutočnosť žalovaného je v rozpore so skutočnosťou. Žalobkyňa niekoľkokrát v priebehu jednania so žalovaným deklarovala, že všetky doklady, ktoré mala k dispozícii boli predložené žalovaným pri priehradke poisťovne v Michalovciach, ďalšie listinné doklady nemá k dispozícii. Odôvodnenie poisťovne k veci nezodpovedá realite, pretože sa opiera o irelevantné a zavádzajúce argumenty, ktoré sú nedôstojné, ale hlavne nezákonné. Pokiaľ sa týka výšky žalobkyňou uplatneného nároku, tak musí uviesť, že žalovaný túto vo svojich podaniach žiadnym spôsobom nepreukazuje a dokonca ani nezdôvodňuje. Naopak ponechávajú iba vo forme všeobecného konštatovania, že uplatnený nárok nezaplatia - z tohto dôvodu sa k nej nateraz nevie vyjadriť. Iba pre úplnosť uvádza, že v poistnej zmluve si žalovaný so žalobkyňou dohodli výšku poistnej

zmluvy podľa jednotlivých predmetov poistenia. Poistná suma (ktorá je podľa obligátnou náležitosťou každej poistnej zmluvy) musí byť určená v zmluve. Výška poistnej sumy pri poistení bola dohodnutá. Vyjadrenia žalovaného sú pre žalobkyňu neprijateľné a zavádzajúce. Máme stále množstvo oprávnených dôvodov nesúhlasiť s rozhodnutím štatutárov poisťovne.

Súd uznesením č.k. -31 zo dňa 17.06.2020 vyzval žalovaného aby sa v lehote 15 dní od doručenia žaloby k žalobe vyjadril a uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu.

Žalovaný sa dňa 06.07.2020 vyjadril k žalobe a uviedol, že nárok žalobcu považuje za neopodstatnený, nedôvodný a nepreukázaný v celom rozsahu a žalobu navrhuje zamietnuť. Žalovanému bolo dňa 12.12.2019 doručené žalobcom: oznámenie poistnej udalosti z poistenia denných dávok pri pracovnej neschopnosti z dôvodu ochorenia alebo úrazu zo dňa 11.12.2019 Škodová udalosť číslo XXXXXXXXXX, hlásenie o poistnej udalosti z poistenia pre prípad hospitalizácie z dôvodu ochorenia alebo úrazu zo dňa 12.12.2019, oznámenie poistnej udalosti pre zdravotné poistenie zo dňa 12.12.2019. V zmysle predmetných dokladov, poistený, pani L. Š., uviedla, mimo iné, že doklad o pracovnej neschopnosti bol pani Š. vystavený dňa 13.5.2019, pričom mala „domácu liečbu“. Na základe hlásenia bola predmetná udalosť zaregistrovaná u žalovaného ako škodová udalosť číslo 9300571919. Dňa 27.12.2019 žalovaný odoslal List žalobcovi „Oznámenie o registrácii škodovej udalosti a vyžiadanie dokladov“, ktorým potvrdil žalobcovi, že prijal oznámenie škodovej udalosti a túto, na základe poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, a uvedené vedie ako škodovú udalosť číslo XXXXXXXXXX a zároveň žalovaný vyžiadal od žalobcu doklady potrebné pre likvidáciu poistnej udalosti. Následne boli žalovanému dňa 17.01.2020 doručené ďalšie doklady od žalobcu súvisiace so škodovou udalosťou. Z predmetných dokladov nevyplývalo (a žalobca to ani neuvádzal), že by zo závažných dôvodov nemohol ohlásiť žalovanému predmetnú udalosť skôr ako 12.12.2019. Na základe uvedeného žalovaný dňa 23.01.2020 zaslal žalobcovi list „Oznámenie o výške poistného plnenia" s tým, že na základe predložených dokladov bolo žalovaným určené poistné plnenie vo výške 20 EUR, pričom pri výpočte žalovaný postupoval nasledujúcim spôsobom: denné dávky pri práceneschopnosti od 29. dňa/karenčná doba 28 dní boli vo výške 10 Eur na deň, počet uznaných dní 2, poistné plnenie (10x2) 20 EUR. Poistená pani L. Š.Á. uzatvorila dňa 27.10.2017 rizikové životné poistenie (produkt s názvom UNIQÁT RISK), číslo návrhu XXXXXXXXXX, ktorého súčasťou je, mimo iné, pripoistenie denných dávok pri práceneschopnosti s plnením od 29. dňa, s karenčnou dobou 28 dní a s poistným plnením 10 Eur na deň a taktiež vyhlásenie poistenej, ktorá svojím podpisom potvrdzuje, že pred podpisom návrhu Poistnej zmluvy bola poistená v dostatočnom predstihu zo strany poistiteľa zrozumiteľne, presne, jasne a písomne informovaná o všetkých údajoch platných pre dané poistenie v zmysle paragrafu 792a a to prostredníctvom: návrhu Poistnej zmluvy vrátene zmluvných dojednaní, ako aj dokumentu číslo , t.j. Všeobecných poistných podmienok, pričom uvedené podmienky tvoria po uzavretí Poistnej zmluvy jej neoddeliteľnú súčasť a poistená ďalej potvrdzuje prevzatie písomných podmienok v čase pred podpisom návrhu alebo ich prevzatie elektronickou poštou.

V zmysle oddielu II, článku 10 VPP, poistený je po vzniku pracovnej neschopnosti pri uplatňovaní nároku na poistné plnenie z poistenia denných dávok pri pracovnej neschopnosti povinný do uplynutia karenčnej doby doručiť poistiteľovi oznámenie poisteného o vzniku pracovnej neschopnosti..., ak tomu nebránili preukázateľne závažné dôvody znemožňujúce splnenie si tejto povinnosti akceptované poistiteľom. Ak poistený oznámi poistiteľovi vznik pracovnej neschopnosti po uplynutí karenčnej doby, potom sa za prvý deň pracovnej neschopnosti považuje deň, v ktorom bolo oznámenie poistnej udalosti poistiteľovi doručené.

Žalovaný má za to, že nárok žalobcu je nedôvodný, nakoľko žalovaný postupoval pri likvidácii poistnej udalosti správne a v zmysle VPP správne vyplatil poistné plnenie vo výške 20 Eur za dva dni denných dávok pri práceneschopnosti, nakoľko predmetná práceneschopnosť trvala do 13.12.2019 a oznámenie poistnej udalosti bolo žalovanému doručené 12.12.2019. Žalobca v žalobe žiadnym spôsobom neuvádza ako dospel k žalovanej sume 2.130 Eur, čo žalovaný považuje taktiež za dôvod na zamietnutie žaloby.

2. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa ani jej zástupca, ktorý svoju a klientkinu neúčasť telefonicky ospravedlnil a nežiadal odročenie termínu pojednávania. Súd preto v zmysle pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a jej zástupcu.

3. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedka L. Š., listinnými dôkazmi založenými v spise a to:

· Oznámením o výške poistného plnenia zo dňa 23.1.2020 · Výpočtom výšky poistného plnenia · Odpoveďou vo veci žiadosti o prehodnotenie výšky škody zo dňa 23.3.2020 · Poistnou zmluvou s názvom Rizikové životné poistenie UNIQÁT RISK zo dňa 1.11.2017 · Oznámením poistenej udalosti z poistenia denných dávok pri PN z dôvodu ochorenia alebo úrazu zo dňa 11.12.2019 · Oznámením o registrácií škodovej udalosti a vyžiadanie dokladov adresované žalobkyni zo strany žalovanej zo dňa 27.12.2019 · Lekárskymi správami žalobkyne s dátumami 13.6.2019, 1.10.2019, 13.11.2019, 23.5.2019, 28.8.2019, 23.7.2019, · Preukazom pre tehotné · Poistnými podmienkami pre rizikové životné poistenie UNIQÁT RISK

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť v plnom rozsahu a si uplatňuje náhradu trov konania 100% pre prípad úspechu. Žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že jej z poistnej zmluvy vznikla poistná udalosť, neozrejmila z akého pripoistenia jej poistná udalosť vznikla, nevysvetlila ako dospela k výške požadovanej sume a preto je žaloba podľa názoru žalovaného nedôvodná a nárok je nepreukázaný. Žalobkyňa v jednom zo svojich podaní namieta, že jej neboli doručené listiny uvádzané v jeho vyjadrení v žalobe, s argumentácie žalobkyne nie je zrejmé, doručenie akých listín rozporuje, v dôsledku čoho nie je zrejmé to, či žalobkyňa rozporuje jej viazanosť s poistnými podmienkami a teda z tejto argumentácie nie ej zrejmé, či spochybňuje oboznámenie sa s ich obsahom. Žalovaný má za to, že žalobkyňa, by mala tieto tvrdenia korigovať, resp. vysvetliť, nakoľko prípadné nepripojenie poistných podmienkam k poistnej zmluve, by malo za následok neplatnosť poistnej zmluvy. Žalovaný má však za to, že žalobkyňa bola s poistnými podmienkami riadne oboznámená.

5. Svedok L. Š. vo svojom výsluchu potvrdil, že vie o čom je predmet sporu. Jedná sa vyplatenie poistného z poistnej zmluvy, ktorú uzatvorila manželka. Manželka mala uzatvorenú poistku, pretože začali spoločne stavať rodinný domček a aby boli krytí v prípade, že sa niečo stane. Manželka začala mať zdravotné problémy. Zistili, že bez umelého oplodnenia nemôže mať deti. Boli v jednom sanatóriu, kde to nevyšlo, potom išli do druhého, tam manželka podstúpila umelé oplodnenie a nastavili jej liečbu a odporučili jej, aby zostala na PN a aby sa šetrila, lebo v opačnom prípade, by mohla prísť o plod, ako sa už raz stalo. Manželka bola na PN-ke až do pôrodu (pôrod bol 30.1.2020) a keď ju prepustili z nemocnice, tak začali vybavovať papiere ohľadom PN a zaniesli ich známej, ktorá rieši poistky a tá to zaniesla na poisťovňu. Menovite odovzdala manželka papiere ohľadom poistenia pani P.. Pani P., je pani, ktorá im uzatvárala poistku na auto. Všetky papiere ohľadne poistnej udalosti doručovali pani P. až po pôrode. Na otázku žalovaného, čo bránilo jeho manželke v tom, aby papiere týkajúce sa poistnej udalosti predložila skôr svedok odpovedal že, konkrétne im v tom nebránilo nič, len nemali vedomosť o tom, že tie podklady treba doručiť do 2 týždňov od začatia PN (v tzv. karenčnej dobe) o ktorej nevedeli. Svedok nemal vedomosť o tom, že by jeho manželka pred pôrodom komunikovala s poisťovňou ohľadom poistenej udalosti. Na call centrum volali za účelom, kde sa nachádza pobočka, a to bolo to až po pôrode

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dňa 27.10.2017 rizikové životné poistenie s názvom UNIQÁT RISK, číslo návrhu XXXXXXXXXX, ktorého súčasťou bolo okrem iného aj pripoistenie denných dávok pri práceneschopnosti s plnením od 29. dňa, s karenčnou dobou 28 dní a s poistným plnením 10 Eur na deň. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že pred podpisom návrhu Poistnej zmluvy bola v dostatočnom predstihu zo strany poistiteľa zrozumiteľne, presne, jasne a písomne informovaná o všetkých údajoch platných pre dané poistenie v zmysle paragrafu 792a a to prostredníctvom: návrhu Poistnej zmluvy, vrátene zmluvných dojednaní, ako aj dokumentu číslo , t.j. Všeobecných poistných podmienok, pričom uvedené podmienky tvoria po uzavretí Poistnej zmluvy jej neoddeliteľnú súčasť. Ďalej potvrdila prevzatie písomných podmienok v čase pred podpisom návrhu alebo ich prevzatie elektronickou poštou. Súčasťou Poistných podmienok pre rizikové životné poistenie UNIQÁT RISK sú mimo iné aj „Poistné podmienky pre poistenie dávok pri pracovnej neschopnosti - 2017“. Žalobkyňa v žalobe ani v ďalších vyjadreniach neuviedla za aké obdobie si uplatňuje sumu poistného vo výške 2.130 Eur a nepredložila súdu potvrdenie o práceneschopnosti, ktoré je základným predpokladom pre vyplatenie dávok poisteného počas práceneschopnosti. Predmetnú poistnú udalosť žalobkyňa nahlásila

žalovanému až dňa 12.12.2019. Žalovaný jej na základe ohlásenej poistnej udalosti vyplatil sumu 20 Eur a to za dni 12.12.2019 a 13.12. 2019 na jej bankový účet.

7. Sporné medzi stranami sporu v priebehu konania bola otázka za aké obdobie si žalobkyňa uplatňuje poistné dávky, kedy a kým (akým lekárom) bol vystavený doklad o pracovnej neschopnosti žalovanej a za aké obdobie, ako aj kedy žalobkyňa nahlásila poistnú udalosť u žalovaného.

8. Podľa (ďalej len ) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

10. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

11. Podľa po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

12. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania najavo.

13. Podľa čl. 1 ods. 1 Poistných podmienok pre poistenie dávok pri pracovnej neschopnosti denná dávka je poistné plnenie poskytované za jeden kalendárny deň. Mesačná dávka je poistné plnenie poskytované za jeden mesiac.

14. Podľa čl. 1 ods. 3 Poistných podmienok pre poistenie dávok pri pracovnej neschopnosti

15. Karenčná doba je časový úsek dojednaný v poistnej zmluve. Karenčná doba začína plynúť prvým dňom pracovnej neschopnosti poisteného.

16. Podľa čl. 1 ods. 6 Poistných podmienok pre poistenie dávok pri pracovnej neschopnosti pracovná neschopnosť( ďalej len PN), v zmysle týchto PP, nastáva, ak poistený nemôže z dôvodu úrazu alebo choroby z lekárskeho rozhodnutia žiadnym spôsobom vykonávať a nevykonáva svoje zamestnanie či svoju samostatnú zárobkovú činnosť, a to ani po obmedzenú časť dňa a ani nevykonáva riadiacu alebo kontrolnú činnosť.

17. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

19. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

20. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

21. Žalobkyňa si v tomto spore uplatňuje nárok na zaplatenie poistného, ktorý jej mal podľa jej tvrdenia vzniknúť za obdobie od 13.05.2019 do 11.12.2019 vo výške 2.130 Eur. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť jednak tvrdenia (bremeno tvrdenia), a ani dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno). Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej v danom prípade ani zo skutkových tvrdení, ani z predložených listín, ktoré mali preukazovať dôvodnosť nároku žalobkyne, nie je vôbec možné zistiť existenciu, či rozsah nároku žalobkyne. Skutkové tvrdenia žalobkyne uvádzané v tomto konaní sú neurčité a neodôvodnené a zároveň nezodpovedajú predloženým listinným dôkazom (nebol predložený doklad o pracovnej neschopnosti žalobkyne, ktorý by preukazoval trvanie pracovnej neschopnosti, nebolo preukázané že by žalobkyňa tento doklad predložila žalovanému v tzv. karenčnej dobe). Sumu ktorú si žalobkyňa uplatňovala žiadnym spôsobom neodôvodnila. Zo svedeckej výpovede svedka L. Š. vyplynulo že, žalobkyňa doklady týkajúce sa jej práceneschopnosti doručoval žalovanému až po pôrode, čo je dávno po uplynutí karenčnej doby.

22. Z uvedeného je teda možné uzavrieť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanému. Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.